znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 286/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť P., a. s., so sídlom B., zastúpenej advokátkou JUDr. O. S., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 druhej vety v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva rovnosti   účastníkov   konania   podľa   čl.   47   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 43 Cob 196/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2005   doručená   sťažnosť   P.,   a. s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 druhej vety v spojení s čl. 13 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva rovnosti účastníkov   konania   podľa   čl.   47   ods.   3   ústavy   v konaní   vedenom   na   Krajskom   súde v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 43 Cob 196/03.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn.   1 Cb 254/02   z   5. februára 2003   bolo   vyhovené   žalobe právnej   predchodkyne   sťažovateľky   voči   V.   B.   o zaplatenie   55 600 Sk.   Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 43 Cob 196/03 z 3. decembra 2003 bolo rozhodnutie okresného súdu zmenené a žaloba sťažovateľky bola zamietnutá. Rozsudok krajského súdu bol doručený sťažovateľke 30. januára 2003.

Sťažovateľka   ďalej   uviedla,   že „Proti   uvedeným   rozsudkom   žalobca   podal dovolanie, ktoré bolo odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu č. k. 4 Obdo 9/04-71 dňa 28. 7. 2005 ako neprípustné. Uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 12. 9. 2005“.

Sťažovateľka v závere sťažnosti žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej označených základných práv v konaní vedenom na krajskom súde, a navrhuje, aby ústavný súd rozsudok krajského súdu sp. zn. 43 Cob 196/03 zrušil.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak   [§   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľka namieta porušenie jej označených základných práv   iba   rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn.   43 Cob 196/03   z   3. decembra 2003,   pričom právoplatnosť tohto rozhodnutia (30. január 2004) je relevantná pre počítanie lehôt v danom prípade. Predmetná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 11. novembra 2005, teda dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Poukazujúc na závery o oneskorenosti podania sťažnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde tak,   že ju z toho dôvodu   odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

Záverom ústavný súd poznamenáva, že pre posúdenie zachovania lehoty v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nie je v okolnostiach prípadu rozhodujúce, kedy bolo sťažovateľke doručené citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bolo odmietnuté jej dovolanie proti rozsudku krajského súdu. Pokus sťažovateľky vyvolať zmenu   označeného   rozsudku   krajského   súdu   podaním   dovolania   nemohol   ovplyvniť plynutie uvedenej zákonnej lehoty.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2005