znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 285/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., T., zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 2104/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2008 doručená sťažnosť Ing. P. K., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. C.,   N.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 2104/1999.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že návrhom z 27. septembra 1999 sa pred okresným súdom   domáhal zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva   účastníkov konania k   nehnuteľnostiam.   Okresný   súd   až   23.   februára   2001   vyzval   sťažovateľa   na   úhradu súdneho poplatku a 7. augusta 2001 ho vyzval na doplatok súdneho poplatku.

V ďalšom   období   okresný   súd   v predmetnej   veci   konal   až   11.   novembra   2002 „v dôsledku toho, že zákonná sudkyňa nemohla vykonávať svoju funkciu do vymenovania - uplynulo jej funkčné obdobie“. Na pojednávaní 19. februára 2004 okresný súd rozhodol o vypracovaní znaleckého posudku z dôvodu zistenia aktuálnej ceny nehnuteľnosti, pričom pojednávanie bolo z uvedeného dôvodu odročené na neurčito.

Uznesením z 26. apríla 2004 okresný súd ustanovil súdneho znalca na vypracovanie znaleckého posudku v lehote 60 dní, ale „znalecký posudok nebol doručený v stanovenej lehote, ale až dňa 25. 01. 2005“. Na pojednávaní 23. augusta 2005 okresný súd rozhodol v danej veci rozsudkom, proti ktorému podali obaja účastníci konania odvolanie v zákonnej lehote.

Krajský   súd   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   pojednávaní   4.   júla   2006 uznesením   zrušil   rozsudok   prvostupňového   súdu   a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie. Pojednávanie okresného súdu nariadené na 12. apríl 2007 bolo pre neúčasť odporkyne a jej právneho zástupcu odročené, pojednávanie nariadené na 11. október 2007 bolo zrušené pre prácenechopnosť   zákonnej sudkyne, pričom   pojednávanie nariadené na 22. január 2008 bolo   zrušené „z   dôvodu   dočasného   pridelenia   konajúcej   sudkyne   na   Krajský   súd v Trenčíne“.

Na   pojednávaní   10.   apríla   2008   predniesol   právny   zástupca   odporkyne   návrh   na uzavretie   zmieru,   ktorý   bol   následne   schválený   okresným   súdom.   Po   nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru sa sťažovateľ stal 21. mája 2008 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a bol zaviazaný uhradiť odporkyni určenú sumu ako hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   a   presvedčenie,   že   okresný   súd „nepostupoval tak, aby ochrana sťažovateľovho práva na súdnu ochranu bola zabezpečená v primeranej lehote“, sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

1.   Základné   právo   Ing.   P.   K.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu v Trenčíne porušené.

2. Okresný súd Trenčín je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony vykonané v roku 2008 v zmysle § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 Vyhlášky   MS   SR   č.   655/2004   Z.   z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za poskytovanie právnych   služieb)   Ing.   P.   K.   v sume   7.938,90-   Sk   (slovom: sedemtisícdeväťstotridsaťosem   90/100   slovenských   korún),   ktoré   vznikli   sťažovateľovi titulom zastúpenia pri podaní tejto sťažnosti za dva úkony právnej služby vyčíslené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

3. Okresný súd v Trenčíne je povinný nahradiť sťažovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške   250.000,-   Sk,   vzniknutú   titulom   zbytočných   prieťahov   v konaní   vo   veci   sp.   zn. 10C/2104/1999.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 2104/1999.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Ústavný   súd   vychádza   zo   svojej   konštantnej   judikatúry,   podľa   ktorej   poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05).

Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 10 C 2104/1999 ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu č. k. 10 C 2104/1999-392 z 10. apríla 2008, ktorým bol schválený súdny zmier medzi účastníkmi konania, nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2008.

V zmysle   ustálenej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   jedným   z dôvodov odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05, IV. ÚS 122/07). Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní až po právoplatnom   skončení   namietaného   konania,   keď   ústavný   súd   už   nemôže   žiadnym spôsobom   prispieť   k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   t.   j.   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty.   Z uvedeného   dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a preto ju po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, úhrady trov konania).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008