znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 285/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   M.   K.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12   ods.   1   a 4   a čl.   144   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   podľa   čl.   26 Medzinárodného paktu   o občianskych a politických   právach, práva na spravodlivé súdne konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd vyjadrením Okresného súdu Michalovce č. Spr 2034/07 z 21. decembra 2006 a vyjadrením Krajského   súdu   v Košiciach   č.   Spr 65/07   z   18. apríla   2007,   ako   aj   porušenia   jeho základných   práv   podľa   čl.   26   ods.   1   v spojení   s   čl. 2   ods.   2,   čl. 12   ods.   1   a 4   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   26   Medzinárodného   paktu   o občianskych a politických právach nečinnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. M. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2007 doručená sťažnosť JUDr. M. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „pakt“),   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   vyjadrením   Okresného   súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. Spr 2034/07 z 21. decembra 2006 a vyjadrením Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   Spr   65/07   z 18.   apríla   2007, ako aj porušenia svojich základných práv podľa čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods.   1   a 4   ústavy   a   práva   podľa   čl.   26   paktu   nečinnosťou   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   vyplýva,   že   urgenciou   zo   7. septembra 2006 sa od okresného súdu domáhal úhrady priznaných advokátskych trov z rokov 2004 až 2006.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že: „Na urgenciu mi súd neodpovedal a tak som   sa   dňa   17.   10.   2006   obrátil   so   sťažnosťou   na   nečinnosť   OS   v   Michalovciach   na Ministerstvo Spravodlivosti SR, ktoré mi dňa 21. 11. 2006 oznámilo, že moje podanie bolo postúpené   na priame   vybavenie   OS   Michalovce.   Dňa   1. 2. 2007   som   podal   opakovaný návrh na prešetrenie postupu - nečinnosti OS Michalovce.

Dňa 6. 3. 2007 som obdržal odpoveď na Sťažnosť. Odpoveď je datovaná zo dňa 21. 12.   2006 v ktorej   farizejský súd   tvrdí,   že 28.   12.   2006   (čo   ešte   len   bude)   mi   bola poukázaná odmena. Áno bola ale len vo výške 3,7 % priznaných trov. Naviac z doporučenej obálky OS Michalovce je jednoznačné, že bola podaná na podacej pošte 5. 3. 2007 a táto odpoveď   mi   bola   doručená   dňa   6.   3.   2007.   Teda   súd   spätne   datoval   svoju   odpoveď na sťažnosť.   O   spôsobe   vybavenia   sťažnosti   a   to,   že   neboli   prijaté   opatreniach na odstránenie   zistených   nedostatkov   som   nebol   spokojný   a   bol   som   toho   názoru, že sťažnosť, ktorú som podal, nebola ním riadne vybavená, preto som požiadal predsedu Krajského súdu v Košiciach o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu. Predseda krajského súdu síce po zákonnej 30 dňovej lehote mi zaslal odpoveď v ktorej sa ospravedlňuje za nesprávnosť v odpovedi predsedníčky okresného súdu. Nielen, že sám porušuje lehotu na vybavenie sťažnosti v zmysle zákona, ale zakrýva prekročenie tej istej lehoty o (6 mesiacov) svojou podriadenou.

Nakoľko moja sťažnosť predsedom KS nebola ním riadne vybavená, požiadal som o prešetrenie jeho odpovede, s ktorou nie som spokojný ministerstvo spravodlivosti dňa 30. 4. 2007. Ministerstvo do dnešného dňa mi neodpovedalo.

Na základe tohto skutkového stavu vznikla advokátskej kancelárií finančná ujma, ktorú   teraz   musí   znášať   formou   pôžičiek,   ktoré   zvyšujú   náklady   na   chod   advokátskej kancelárie. Preto sa v zmysle § 127 ods (3) domáham priznania primeraného finančného zadosťučinenia a to vo výške 2.700,- Sk s nasledujúcim odôvodnením, že požadovaný rozsah predstavuje 1 % zo zákona priznaných advokátskych trov, ktoré doposiaľ neboli uhradené a naviac   na   požiadavky   ich   uhradenia   bola   sťažovateľovi   spôsobená   neústavným a nezákonným   spôsobom   ujma   na   právach,   ktoré   sú   zaručované   Ústavou   SR a medzinárodnou zmluvou.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„Konaním a písomnou odpoveďou:

1.) na sťažnosť Spr/2034/07 zo dňa 21. 12. 2006 OS Michalovce,

2.) Prešetrenie sťažnosti na prieťahy v rozhodovaní o priznaní úhrady trov obhajoby a na neuhradenie trov obhajoby Spr 65/07 zo dňa 18. 4. 2007 KS v Košiciach boli porušené základné práva JUDr. M. K. advokáta zakotvené v čl. 2 ods. (2) a čl. 144 (1) vo vzťahu k čl. 12 ods. (1) a (4), čl. 26 ods. (1), čl. 46 ods. (1), čl. 47 ods. (3) Ústavy SR a v čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, č. 209/1992 Zb., v čl. 6 ods. 1 tým, že mu nevytvorili rovnaké podmienky k prístupu k zákonným, včasným a pravdivým informáciám o zákonom priznaných právach.

Ústavný   súd   zrušuje   napadnuté   písomnosti   -   listiny   a   to,   Odpoveď   na   Sťažnosť Spr/2034/07   zo   dňa   21. 12. 2006   OS   Michalovce,   Prešetrenie   sťažnosti   na   prieťahy v rozhodovaní o priznaní úhrady trov obhajoby a na neuhradenie trov obhajoby Spr 65/07 zo dňa 18. 4. 2007 KS v Košiciach.

Ústavný súd prikazuje Súdnej rade SR, aby podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti bývalej predsedníčky OS Michalovce, JUDr. M. H. a bývalému predsedovi KS v Košiciach JUDr. I. V. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný   súd   JUDr.   M.   K.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 2.700,-Sk (slovom dvetisícsedemsto slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

Nekonaním   Ministerstva   spravodlivosti   SR   boli   porušené   základné   práva JUDr. M. K. zakotvené v čl. 2 ods. (2) vo vzťahu k čl. 12 ods. (1) a (4), čl. 26 ods. (1) Ústavy SR a v čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Ústavný   súd   prikazuje   Ministerstvu   spravodlivosti   SR   disciplinárne   prejednať so zodpovedným pracovníkom nevybavenie Sťažnosti sťažovateľa JUDr. M. K. zo dňa 30. 4. 2007 podanej dňa 4. 5. 2007 pod podacím číslom 89533096.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   čl.   2   ods.   2   ústavy   štátne   orgány   môžu   konať   iba   na   základe   ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa   čl.   12   ods.   1 ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní v   dôstojnosti   i   v   právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa   čl.   12   ods.   4   ústavy   nikomu   nesmie   byť   spôsobená   ujma   na   právach   pre   to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými   štátnymi   orgánmi   alebo   orgánmi   verejnej   správy   od   začiatku   konania, a to za podmienok   ustanovených   zákonom.   Podľa   čl. 47 ods. 3   ústavy   všetci   účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa   čl. 144 ods. 1   ústavy   sú   sudcovia   pri   výkone   svojej   funkcie   nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa čl. 26 paktu všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona   bez   akejkoľvek   diskriminácie.   Zákon   zakáže   akúkoľvek   diskrimináciu   a   zaručí všetkým osobám rovnakú a účinnú ochranu proti diskriminácii z akýchkoľvek dôvodov, napr.   podľa   rasy,   farby,   pohlavia,   jazyka,   náboženstva,   politického   alebo   iného presvedčenia, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku a rodu.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v demokratickej   spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu   považovanom súdom   za   úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom   na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 144 ods. 1 ústavy vyjadrením okresného súdu č. Spr 2034/07 z 21. decembra 2006

Sťažovateľ namietal porušenie uvedených základných práv vyjadrením okresného súdu a spôsobom, akým bola jeho urgencia týkajúca sa úhrady advokátskych trov okresným súdom vybavená, ako aj to, že jeho žiadosť napriek viacerým urgenciám nebola vybavená v zákonom   určenej   lehote   a navyše   neboli   prijaté   opatrenia   na   odstránenie   zistených nedostatkov.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   zistil,   že   predmetné   vyjadrenie   okresného   súdu   bolo sťažovateľovi   doručené   6. marca   2007.   Sťažovateľ   sa   na ústavný   súd   obrátil   so   svojou sťažnosťou z 15. júna 2007, doručenou ústavnému súdu 20. júna 2007.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa v tomto prípade ústavnej ochrany svojich základných práv domáhal až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako oneskorene podanú.

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 144 ods. 1 ústavy vyjadrením krajského súdu č. Spr 65/07 z 18. apríla 2007 a k porušeniu základných práv podľa čl. 26 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a práva podľa čl. 26 paktu nečinnosťou ministerstva

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta,   že   predseda   krajského   súdu   nevybavil   riadne a v zákonnej   lehote   jeho   žiadosť   o prešetrenie   postupu   predsedníčky   okresného   súdu v súvislosti   s neuhradením   advokátskych   trov.   Ministerstvo   podľa   názoru   sťažovateľa porušilo   jeho   základné   práva   tým,   že   nevybavilo   jeho   žiadosť   o prešetrenie   postupu a odpovede   predsedu   krajského   súdu   v lehote   podľa   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach   (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“)   a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný   súd   z príloh   pripojených   k sťažnosti   sťažovateľa   zistil,   že   predseda krajského súdu vo vyjadrení č. Spr 65/07 z 18. apríla 2007 uviedol aktuálny stav týkajúci sa priznania   odmeny   a   trov   obhajoby   v   prípadoch,   v   ktorých   bol   sťažovateľ   súdom ustanoveným obhajcom v trestných konaniach pred okresným súdom. Predseda krajského súdu   sa   zároveň   v   predmetnom   vyjadrení   ospravedlnil   za   zrejmú   nesprávnosť   uvedenú vo vyjadrení   predsedníčky   okresného   súdu   č.   Spr 2034/07   z   21. decembra 2006,   pričom zároveň uviedol: „Požiadali sme okresný súd, aby v rámci rozpočtových možností na rok 2007 Vám uhradil právoplatne priznané odmeny a náhrady hotových výdavkov.“

V zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   I. ÚS 39/99,   II. ÚS 39/00) konanie a rozhodovanie orgánov štátnej správy súdov o sťažnostiach nemožno považovať za konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (hoci so súdnym konaním súvisí), pretože k nemu nedochádza v súdnom konaní pred nezávislými a nestrannými súdmi. Nesplnenie zákonom uložených   povinností   pri   vybavovaní   týchto   sťažností   (napr.   prekročenie   lehoty na vybavenie sťažnosti podľa § 13 ods. 1 zákona o sťažnostiach alebo podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch) preto ústavný súd neposúdil ako konanie, ktorým by bolo možné porušiť základné právo účastníka súdneho konania podľa ústavy vzhľadom na to, že orgán štátnej správy súdov sa pri vybavovaní sťažnosti rozhodovacej činnosti súdu v konkrétnej veci nezúčastňuje.

Podľa čl. 141 ods. 1 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, a nie aj iné orgány štátu. Z uvedeného dôvodu preto v konaní o sťažnosti nemôže dôjsť k porušeniu tých základných práv alebo slobôd, ktoré ako ústava vo svojich čl. 46 až 50, ako aj dohovor v čl. 6 ods. 1 priznávajú výlučne účastníkom súdneho konania, t. j. konania pred súdom, a nie pred orgánom štátnej správy súdov.

Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 4, ako aj čl. 26 ods. 1 ústavy a čl. 26 paktu,   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   uvedenými   právami   a postupom   predsedu   krajského   súdu   pri   vybavovaní   sťažnosti   sťažovateľa,   pretože   v predmetnom   vyjadrení   boli   uvedené   konkrétne   informácie   a skutočnosti   týkajúce   sa predmetu sťažnosti sťažovateľa.

Ústavný súd ďalej poznamenáva, že prípadné úvahy o porušení základného práva podľa čl. 2 ods. 2 ústavy by boli závislé od vyslovenia porušenia základných práv podľa druhej hlavy ústavy, čo sa v konkrétnych okolnostiach danej veci nestalo (I. ÚS 225/05, II. ÚS 410/06).

Ústavný súd pri preskúmaní sťažnosti sťažovateľa v časti týkajúcej sa namietaného porušenia   jeho   základných   práv   údajnou   nečinnosťou   ministerstva   zistil,   že   sťažnosť adresovaná   ministerstvu   bola   podaná   na   poštovú   prepravu   4. mája 2007   a   sťažnosť adresovaná   ústavnému   súdu   je   z   15. júna 2007.   Prípadné   prekročenie   30-dňovej   lehoty stanovenej na vybavenie sťažnosti o niekoľko dní nie je možné posudzovať ako porušenie základných práv, pretože v danom prípade ide o administratívny postup orgánu verejnej správy pri vybavovaní podnetov a sťažností.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,   IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   možné   považovať   takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007