znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 285/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   P.   P.,   toho   času   vo   väzbe,   vo   veci   namietaného porušenia jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Pš 14/04 zo 4. novembra 2004 a sp. zn. 1 Tš 7/04 zo 4. februára 2005, Špeciálneho súdu Pezinok sp. zn. PK-1 Tš 8/05 z   2. augusta 2005   a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   1 Toš 35/05 z 3. marca 2005, sp. zn. 1 To 85/04 z 24. marca 2005 a sp. zn. 2 Toš 10/05 z 28. septembra 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. P. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 30. septembra 2005 doručená sťažnosť Ing. P. P. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenie jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   sp. zn. Pš   14/04   zo   4. novembra 2004   a   sp.   zn.   1 Tš   7/04 zo 4. februára 2005 a Najvyššieho súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Toš 35/05 z 3. marca 2005 a sp. zn. 1 To 85/04 z 24. marca 2005.

Sťažovateľ svoju sťažnosť doplnil podaním z 19. októbra 2005, v ktorom rozšíril obsah návrhu na rozhodnutie (petitu) o porušení svojich práv uzneseniami Špeciálneho súdu Pezinok   sp. zn.   PK-1   Tš 8/05   z 2. augusta 2005 a   najvyššieho súdu   sp. zn. 2 Toš 10/05 z 28. septembra 2005, čím podľa neho, že „je zachovaná aj dvojmesačná lehota na podanie ústavnej   sťažnosti“.   Súčasťou   sťažnosti   bola   fotokópia   splnomocnenia   pre   advokáta z 20. júla 2004.

Sťažnosť nespĺňala viaceré náležitosti vyžadované § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o ústavnom   súde“),   a   preto   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie jej nedostatkov. Vo výzve ústavný súd sťažovateľovi napísal, čo musí obsahovať návrh na začatie konania pred ústavným súdom, čo je potrebné k návrhu pripojiť a zároveň bol upozornený   na   neprípustnosť   návrhu   v   prípade   nepreukázania,   že   vyčerpal   opravné prostriedky alebo právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov [napr. Trestný poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov]. Ústavný   súd   vo   výzve   sťažovateľa   upozornil   aj   na   ustanovenie   § 20   ods. 2   zákona o ústavnom súde, podľa ktorého musí k návrhu na začatie konania pripojiť splnomocnenie na jeho zastupovanie advokátom a v ktorom musí byť výslovne uvedené, že sa udeľuje pre konanie   pred   ústavným   súdom.   Výzva   bola   sťažovateľovi   riadne   doručená 28. októbra 2005.

Na označenú výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním z 28. októbra 2005 označeným ako „Doplnenie – odstránenie nedostatkov“, v ktorom okrem iného uviedol:„Tieto uznesenia nemôžem z objektívnych príčin doplniť, pretože som vo väzbe bez možnosti   zadovážiť   si   fotokópie.   Svoje   uznesenia   som   pred   časom   odoslal   na   ESĽP do Štrasburgu, sťažnosť č. 7243/03. (...)

Plná moc JUDr. R. M. bola súčasťou pôvodného podania v náležitej forme (...) Verím,   že   teraz   je   všetko   v poriadku,   podľa   jednotlivých   ustanovení,   keďže   súd zrejme nedopatrením ma neupozornil na konkrétnu nezrovnalosť, ktorá mala byť v podaní (...).“

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa neobsahovala všeobecné náležitosti podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a osobitné náležitosti vyžadované § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ho výzvou z 8. novembra 2005 opätovne vyzval, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní od doručenia výzvy odstránil a súčasne ho upozornil na to, že fotokópia   predloženého   splnomocnenia   z   20. júla 2004,   z   ktorého   vyplýva: „... splnomocňujem advokáta: JUDr. R. M. (...) aby ma zastupoval v tr. veci, ktorá je proti mne vedená Odborom vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti B. pod č. k. VKE- 10/ÚV-OVOZTČ-BA-2002...“,   neobsahuje   náležitosti   ustanovené   v §   20   ods.   2   zákona o ústavnom súde. Ústavný súd tiež poučil sťažovateľa o možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v prípade, že ju v stanovenej lehote nedoplní.

Sťažovateľ na označenú výzvu ústavného súdu, ktorú prevzal 11. novembra 2005, neodpovedal.

Ústavný   súd   pripomína, že   podľa   obsahu   podania   je   sťažovateľ   väzobne stíhaná osoba, a preto má advokáta v rámci nutnej obhajoby. Podľa § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č. 156/1993   Z. z.   o   výkone   väzby   v   znení   neskorších   predpisov obvinený má právo požiadať advokáta o právnu pomoc vo veci, ktorá nesúvisí s trestnou vecou,   pre   ktorú   je   vo   väzbe.   Znamená   to,   že   sťažovateľ   má   právo   požiadať   svojho advokáta,   aby mu   poskytol   právnu   pomoc   aj v konaní pred   ústavným   súdom.   Advokát nemôže odmietnuť poskytnutie právnej pomoci [§ 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - ďalej len „zákon o advokácii“]. Ak by k tomu došlo, vznikala   by   zodpovednosť   priamo   pre   takého   advokáta.   Podľa   § 20   ods. 3   zákona o advokácii ak sa niekto nemôže domôcť poskytnutia právnych služieb podľa tohto zákona, je oprávnený požiadať komoru, aby mu ponúkla vhodného advokáta. Ak tomu nebránia dôvody   uvedené   v ustanovení § 21,   advokát ponúknutý komorou   je povinný   poskytnúť právne služby za podmienok ňou určených.

Napokon   ústavný   súd   poznamenáva,   že   nie   je   povinný   nahradzovať   subjekty oprávnené   a   povinné   poskytovať   právnu   pomoc   a   odstraňovať   nedostatky   podaní sťažovateľov,   najmä   ak   ide   o   taký   rozsah   nedostatkov,   ktorý   bráni   aj   predbežnému prerokovaniu sťažnosti podľa § 25 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z obsahu podaní sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ bol dvakrát vyzvaný na odstránenie jej nedostatkov, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1   a   § 50   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde,   a   taktiež   predložené   splnomocnenie neobsahuje náležitosti, ktoré sú ustanovené v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Rozsah nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí podaní sťažovateľa je taký, že neumožňuje ústavnému súdu vo veci konať a rozhodovať inak, než jeho podania už pri ich predbežnom prerokovaní pre nedostatky zákonom predpísaných náležitostí odmietnuť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Odmietnutie   pre   tento   dôvod   znamená,   že   sťažovateľ   môže   požiadať   o ochranu ústavný   súd   až   po   odstránení   nedostatkov   zákonom   predpísaných   náležitosti   vrátane predloženia   splnomocnenia   na   jeho   zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2005