znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 284/07-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť V. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu v Prešove sp. zn. 1 To 28/07 z 20. marca 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. M. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. apríla 2007 doručené podanie V. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Dovolanie pre porušenie zákona Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 4 T 164/06, zo dňa 20. 3. 2007“.

Z označeného podania vyplýva, že Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd“) po preskúmaní obžaloby podanej proti sťažovateľovi a ďalšiemu obvinenému uznesením sp. zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 obžalobu odmietol, vec vrátil prokurátorovi a zároveň rozhodol o ponechaní sťažovateľa vo väzbe. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   v H.   aj   sťažovateľ,   ktorý   namietal   uznesenie v časti,   ktorou   bol   ponechaný   naďalej   vo   väzbe.   O uvedených   sťažnostiach   rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 1 To 28/07 (sťažovateľ nesprávne uvádza sp. zn. 4 T 164/06, pozn.) z 20. marca 2007 tak, že zrušil napadnuté uznesenie   v časti,   v ktorej   okresný   súd   odmietol   obžalobu   a vec   vrátil   prokurátorovi, a okresnému   súdu   uložil,   aby   vo   veci   znovu   konal   a rozhodol   a zároveň   sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Sťažovateľ v súvislosti s označeným uznesením krajského súdu uvádza, že „podľa mňa   bol   porušený   zákon   a to:   právo   na   moju   obhajobu...“, a poukazuje   na   to, že vyšetrovateľ v prípravnom konaní svojím postupom znemožňoval účasť jeho obhajcu na vyšetrovacích úkonoch. Vo vzťahu k časti označeného uznesenia krajského súdu, ktorou zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol ponechaný vo väzbe, sťažovateľ vo svojom podaní uvádza, že „... nemám dôvod sa skrývať, lebo viem a chcem dokázať moju nevinu“, a poukazuje, že jeho ponechanie vo väzbe z dôvodu, že sa bude skrývať, je neopodstatnené.

Ústavný   súd   na   základe   obsahu   podania   sťažovateľa   dospel   k   záveru,   že   jeho zámerom bolo podať sťažnosť proti označenému uzneseniu krajského súdu podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Keďže podanie v predloženom znení neobsahovalo náležitosti kvalifikovanej sťažnosti predpísané v § 20 a § 50 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd vo výzve z 26. apríla 2007 poučil sťažovateľa, aké náležitosti má sťažnosť obsahovať, a vyzval ho, aby v lehote 10 dní od   doručenia   doplnil   svoje   podanie   o chýbajúce   náležitosti,   a zároveň   ho   upozornil, že v opačnom   prípade   môže   byť   jeho   sťažnosť   odmietnutá   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   2.   mája 2007   požiadal   ústavný   súd   o predĺženie lehoty na doplnenie podania, následne 15. mája 2007 a 22. mája 2007 doručil ústavnému súdu ďalšie podania označené ako «Doplnenie môjho „Dovolania“ zo dňa 24. 4. 2007» a «II.   Doplnenie   môjho   „Dovolania“   zo   dňa   24.   4.   2007». V oboch   týchto   podaniach sťažovateľ podrobne popisuje okolnosti, za akých bol 26. mája 2005 zadržaný a následne vzatý   do   väzby,   a poukazuje,   že   v jeho   trestnom   spise   dodnes   nie   je   zápisnica   o jeho výsluchu   pri   zadržaní   ani   uznesenie   o vzatí   do   väzby,   ktoré „...   nemám   a ani   žiadne od 26. 5. 2005 mi nebolo doručené“, čo tiež považuje za porušenie svojich práv.

Dňa 24. mája 2007 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa podpísaná jeho   právnym   zástupcom   advokátom   JUDr.   J.   V.,   ktorá   obsahuje   všetky   náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Právny zástupca s odkazom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich   podaniach   sťažovateľa   okrem   iného   poukazuje   na   skutočnosť, že krajský súd v odôvodnení označeného uznesenia svoje rozhodnutie «odôvodnil najmä tým, že neuznal dôvody porušenia práva sťažovateľa na obhajobu a dôvody na doplnenie dokazovania dôvodiac, že „... Zo zápisníc, ktoré sa nachádzajú na č. l. 474 a 479 vyplýva, že mala byť uskutočnená konfrontácia medzi obvineným V. M. a P. P. Táto konfrontácia nebola vykonaná, pretože obv. M. odmietol vykonať konfrontáciu. Namietal predovšetkým tú skutočnosť, že nie je prítomný jeho obhajca JUDr. V.

Z listinných   dôkazov,   ktoré   sa   nachádzajú   na   č.   l.   474   a na   č.   l.   481   vyplýva, že o termíne vykonania konfrontácií bol obhajca obvineného upovedomený. Úkonu sa však nezúčastnil z vlastnej viny. Bola mu zo strany orgánov činných v prípravnom konaní daná možnosť zúčastniť sa vykonania tejto konfrontácie. Takisto s výsledkami vyšetrovania, tohto úkonu sa nezúčastnil, ospravedlnil sa až po vykonaní tohto úkonu.

Nemožno   tak   konštatovať,   že   došlo   k porušeniu   práva   obvineného   na   obhajobu, pretože zo strany orgánov činných v prípravnom konaní bol obhajca obvineného o termíne úkonov riadne uzrozumený. Úkonov sa nezúčastnil a ospravedlnil sa až po vykonaní úkonu, pokiaľ sa týka oboznámenia s výsledkami vyšetrovania...».

Právny   zástupca   sťažovateľa   označuje   citované   časti   odôvodnenia   označeného uznesenia krajského súdu ako „nepravdivé a zavádzajúce“ a aj prostredníctvom listinných dôkazov poukazuje na to, že predvolania na procesné úkony mu neboli doručené v lehotách ustanovených zákonom, a tiež na to, že „vyšetrovateľ PZ úmyselne naplánoval procesné úkony v termínoch, ktoré obhajca pri výsluchu dňa 26. 09. 2006 uviedol ako nevyhovujúce z dôvodov   neprítomnosti...“. Z uvedených   dôvodov   bola   namietaná   zákonnosť   týchto úkonov, ako aj porušenie práva sťažovateľa na obhajobu.

Vo vzťahu k tej časti označeného uznesenia krajského súdu, ktorou bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti jeho ponechaniu vo väzbe, sa v sťažnosti poukazuje, že dôvody väzby „boli   vykonštruované orgánmi činnými v tomto   konaní“ a zdôrazňuje, že „väzba má trvať len na nevyhnutný čas, nemá nahrádzať výkon trestu odňatia slobody. Sťažovateľ je však vo väzbe takmer dva roky, jeho trestná vec je ukončená, bola podaná obžaloba, nie je preto dôvod na ďalšie obmedzovanie sťažovateľa na slobode“.

Podľa názoru sťažovateľa boli označeným uznesením krajského súdu porušené jeho základné práva, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti vydal tento nález:„Krajský súd v Prešove ako odvolací súd pri rozhodovaní o väzbe, v konaní vedenom Okresným   súdom   v Humennom   pod   sp.   zn.:   4   T   164/06   porušil   práva   sťažovateľa vyplývajúce   z čl.   5   ods.   3   a ods.   4,   čl.   6   ods.   1   dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, ako aj podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky.

Vydaným Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 1 To 28/07, zo dňa 20. 3. 2007, v trestnej veci vedenej proti sťažovateľovi a spol.   Okresným súdom v Humennom pre spolupáchateľstvo trestného činu podvodu podľa §§ 9 ods. 2, 250 ods. 1, 3, 4, písm. b Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) v konaní o sťažnosti Okresného prokurátora a sťažovateľa proti Uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn.: 4 T 164/06, zo dňa 15. 1. 2007 boli porušené práva a slobody sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Prešove, aby vo veci znova konal a vo veci novým rozhodnutím znova rozhodol.

Sťažovateľ žiada uhradiť nemajetkovú ujmu v sume 300.000,- Sk. Sťažovateľ žiada priznať trovy právneho zastúpenia, ktoré v prípade úspechu budú vyčíslené v zákonom stanovenej lehote.“

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal stanovisko k podaniam   sťažovateľa   od   predsedu   krajského   súdu.   V   jeho   vyjadrení,   ktoré   bolo ústavnému súdu doručené 28. júna 2007, sa okrem iného uvádza:

„Z   obsahu   podanej   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   namieta   konanie   podľa Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z., ako aj nezákonnosť pri rozhodovaní o trvaní väzby obžalovaného a ďalej, že vo veci krajský súd nekonal urýchlene.

Je potrebné konštatovať, že krajský súd, ako aj súd prvého stupňa, Okresný súd Humenné   zákonne   rozhodovali   podľa   Trestného   poriadku   č.   301/2005   Z.   z.,   pretože obžaloba okresnému súdu bola podaná po 1. 1. 2006, teda za účinnosti nového Trestného poriadku.

Na námietku, že krajský súd nekonal urýchlene je potrebné konštatovať, že z obsahu spisu vyplýva, že to tak nebolo. Krajskému súdu bol predložený na rozhodnutie o sťažnosti obžalovaného M., ako aj okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4 T 164/2006 zo dňa 15. 1. 2007, dňa 12. 3. 2007. Krajský súd vo veci urýchlene rozhodol a to dňa 20. 3. 2007 napriek tomu, že rozhodoval nielen o sťažnosti obžalovaného voči výroku uznesenia, ktorým rozhodol, že obžalovaný sa ponecháva vo väzbe, ale krajský súd   konal   aj   o sťažnosti   okresného   prokurátora,   ktorým   bola   obžaloba   odmietnutá a vrátená prokurátorovi.

Z uznesenia   vyplýva,   že   krajský   súd   po   preskúmaní   veci   zistil,   že   dôvody   väzby u obžalovaného aj naďalej trvajú tak, ako sú uvedené v § 67 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. Obžalovaný   pred   vzatím   do   väzby   nerešpektoval   predvolanie   vyšetrovateľa   a z adresy trvalého   bydliska   sa   odsťahoval   bez   vedomia   orgánov   činných   v prípravnom   konaní i napriek tomu, že vedel o vedení trestného stíhania voči jeho osobe.

Obžalovaný je dôvodne podozrivý, že sa opakovane dopustil trestnej činnosti počas dlhšieho   obdobia.   Táto   skutočnosť   je   obavou   z pokračovania   v trestnej   činnosti obžalovaným na slobode.

Z týchto dôvodov navrhujeme neakceptovať sťažnosť obžalovaného.“

Ústavný   súd   zaslal   vyjadrenie   predsedu   krajského   súdu   na   vedomie   právnemu zástupcovi sťažovateľa a vyzval ho, aby v lehote 5 dní k nemu zaujal stanovisko, ak to bude považovať za potrebné. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu ústavného súdu v určenej lehote a ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti nereagoval.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   T   164/06   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 3 P 118/02-208 z 10. júna 2003 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu bola ustanovená jeho manželka M. M., S.   (ďalej   len   „opatrovníčka“).   Ústavný   súd   na základe   toho   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľa, aby mu doručil súhlas opatrovníčky so zastupovaním sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom a zároveň aby mu opatrovníčka predložila splnomocnenie na právne zastupovanie   sťažovateľa   advokátom   JUDr.   J.   V..   Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil požadované doklady ústavnému súdu 18. októbra 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou dožaduje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 1 To 28/07 z 20. marca 2007.

Podľa čl. 17 ods.   2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov   a spôsobom,   ktorý   ustanoví   zákon.   Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade   s   ustanoveniami odseku   1 písm.   c)   tohto   článku,   musí   byť ihneď   predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba dostaví na pojednávanie.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v   ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho pozbavenia slobody   a   nariadil   prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme   mravnosti,   verejného   poriadku   alebo   národnej   bezpečnosti   v   demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov   alebo,   v   rozsahu   považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by, vzhľadom   na   osobitné   okolnosti,   verejnosť   konania   mohla   byť   na   ujmu   záujmom spoločnosti.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv   a slobôd   rozdelený   medzi   všeobecné   súdy   a ústavný   súd,   pričom   právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav   a aké   skutkové   a   právne   závery zo skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje na kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácie   a   aplikácie   s   ústavou,   prípadne medzinárodnými   zmluvami   o   ľudských   právach   a   základných   slobodách   (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,   alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu   môžu   byť   teda   predmetom   kontroly   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrárne,   a   tak   z   ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Z obsahu   sťažnosti   a jej   doplnení   vyplýva,   že   podľa   tvrdení   sťažovateľa   došlo k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru jednak výrokom napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, ako aj   jeho   výrokom,   ktorým   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   tej   časti   označeného uznesenia okresného súdu, ktorou ponechal sťažovateľa vo väzbe.

Na   základe   uvedeného   bolo   úlohou   ústavného   súdu   v   tomto   konaní,   opierajúc sa o svoju   konštantnú   judikatúru,   preskúmať,   či   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu, tak v časti,   ktorou   krajský   súd zrušil   časť uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn. 4 T 164/06 z 15. januára   2007,   ktorou   okresný   súd   odmietol   obžalobu   a   vrátil   vec   prokurátorovi, a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, ako aj v časti, ktorou krajský súd   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   označenému uzneseniu   okresného   súdu   v časti, ktorou   ho   ponechal   vo   väzbe,   je   z ústavného   hľadiska   akceptovateľné   a udržateľné a (ne) malo, resp. (ne) mohlo mať za následok porušenie označených práv sťažovateľa.

1. K porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru výrokom uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   1 To 28/07   z   20. marca 2007,   ktorým   zrušil napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   4 T 164/06   z   15. januára 2007 v časti, ktorou okresný súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol

K porušeniu označených práv sťažovateľa malo dôjsť výrokom uznesenia krajského súdu sp. zn. 1 To 28/07 z 20. marca 2007, ktorým zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 v časti, ktorou okresný súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, a podľa   sťažovateľa   najmä z toho   dôvodu,   že   vyšetrovateľ   v prípravnom   konaní svojím postupom znemožňoval účasť jeho obhajcu na vyšetrovacích úkonoch.

Sťažovateľ v sťažnosti zastáva názor, že povinnosťou krajského súdu bolo po zistení, že v prípravnom konaní došlo k procesným chybám a porušeniu jeho práva na obhajobu, vytvoriť   priestor   na   odstránenie   týchto   chýb   z prípravného   konania   tak,   že   označené uznesenie   okresného   súdu   v časti,   ktorou   odmietol   obžalobu   a vrátil   vec   prokurátorovi, potvrdí. Tým, že krajský súd napadnutým uznesením zrušil túto časť označeného uznesenia okresného súdu došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho označených práv.

Sťažovateľ konkrétne namieta, že jeho obhajca sa nemohol z dôvodov zavinenia, resp.   procesných   chýb vyšetrovateľa zúčastniť jednak konfrontácie medzi sťažovateľom a ďalším obvineným v predmetnej veci P. P., ako aj oboznámenia s vyšetrovacím spisom po skončení vyšetrovania.

Zo súdneho spisu a z dokumentácie predloženej sťažovateľom, resp. jeho právnym zástupcom ústavný súd zistil nasledovné:

V spise   sa   nachádza   vyrozumenie   vyšetrovateľa   o   úkone   adresované právnemu zástupcovi   sťažovateľa   o uskutočnení   vyšetrovacích   úkonov   v trestnej   veci sťažovateľa 10. októbra 2006   o 9.30   h   (konfrontácia   medzi   obvinenými   a   oboznámenie sa s vyšetrovacím   spisom   po   skončení   vyšetrovania),   pričom   toto   bolo   podľa údajov uvedených   na   druhej   strane   tohto   listu   spisu   faxom   doručené   adresátovi   (tel.   prípojka + 421 2   43415827)   5. októbra   2006   o 14.42 h.   Právny   zástupca   sťažovateľa   tvrdí, že mu vyrozumenie bolo doručené až 18. októbra 2006.

V   zápisnici   o konfrontácii   medzi   obvinenými z   10. októbra 2006   sa   okrem   iného uvádza, že sťažovateľ „nebude odpovedať na položené otázky počas konfrontácie medzi ním a spoluobvineným P. P.

Toto   svoje   stanovisko   zdôvodňuje   tým,   že   dnešného   dňa   je   pod   vplyvom   silných liekov, ktoré denne užíva a taktiež aj tým, že dnešného dňa tu nie je prítomný jeho obhajca, a to   JUDr.   V.   J.,   (...)   B.,   a to   aj   napriek   tomu,   že   vyšetrovateľom   PZ   bol   obv. M.   V. upovedomený o tom, že jeho obhajca, a to JUDr. V. J. bol o tomto úkone riadne a včas vyrozumený.

Vyšetrovateľom   PZ   boli   prítomné   osoby   upovedomené,   že   termín   vykonania konfrontácie medzi obv. M. V. a obv. P. P., ktorá sa mala konať dnešného dňa, je stanovený na deň 13. 10. 2006 v čase o 9.30 hod. v ÚVV K.“.

V spise   sa   nachádza   vyrozumenie   vyšetrovateľa   o   úkone   adresované právnemu zástupcovi   sťažovateľa   o uskutočnení   vyšetrovacích   úkonov   v trestnej   veci sťažovateľa   13. októbra 2006   o   9.30 h   (konfrontácia   medzi   obvinenými   a oboznámenie sa s vyšetrovacím spisom po skončení vyšetrovania), pričom z údajov uvedených na druhej strane tohto listu vyplýva, že faxová správa bola JUDr. V. (tel. prípojka +...) doručená 10. októbra 2006 o 13.32 h. Právny zástupca sťažovateľa tvrdí, že mu vyrozumenie bolo doručené až 18. októbra 2006.

Z úradného   záznamu   vyšetrovateľa   z   13. októbra 2006   vyplýva,   že   sťažovateľ sa odmietol   zúčastniť   tohto   procesného   úkonu, „nakoľko   nie   je   prítomný   jeho   obhajca JUDr. V. J. Vyšetrovateľom PZ bol upovedomený, že jeho obhajca bol o tomto úkone riadne vyrozumený“.

Zo záznamov o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo 16., 17. a 18. októbra 2006 vyplýva, že právny zástupca sťažovateľa sa tohto procesného úkonu nezúčastnil, v zázname je informácia, že JUDr. V. bol o tomto úkone písomne informovaný 6. októbra 2006.

Vyrozumenie vyšetrovateľa o úkone adresované právnemu zástupcovi sťažovateľa o uskutočnení vyšetrovacieho úkonu v trestnej veci sťažovateľa 17. októbra 2006 o 10.30 h (oboznámenie   sa   s   vyšetrovacím   spisom   po   skončení   vyšetrovania),   bolo   podľa údajov uvedených na osobitnom liste spisu faxom JUDr. V. (tel. prípojka +...) doručené 13. októbra 2006 o 14.50 h. Právny zástupca sťažovateľa tvrdí, že mu vyrozumenie bolo doručené až 18. októbra 2006.

V spise   sa   nachádza   podanie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z   12. októbra 2006 označené ako „Obvinený V. M. - návrhy na doplnenie dokazovania“, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Ospravedlňujem sa, ale tak, ako som Vám pri výsluchu dňa 26. 09. 2006 v K. osobne oznámil, dňa 10. 10. 2006 som sa nemohol k vyšetrovacím úkonom dostaviť. Ospravedlňujem sa zároveň aj na 16. 10. 2006. Z hore uvedených dôvodov sa žiaľ nemôžem dostaviť ani pre vyhotovené fotokópie zo spisového materiálu dňa 13. 10. 2006.“ Podľa spisu bolo toto podanie doručené vyšetrovateľovi 18. októbra 2006.

V spise   sa   nachádza   podanie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z   19. októbra 2006 označené   ako „Obvinený   V.   M.   -   oznámenie“, v ktorom   sa   okrem   iného   uvádza: „oznamujem, že k procesným úkonom avizovaným pri výsluchu dňa 26. 09. 2006 o ktorých som napriek oznámeniu o zaneprázdnenosti termínov obdržal vyrozumenie som sa vyjadril a ospravedlnil   pri   výsluchu   dňa   26.   09.   2006   a písomne   v návrhoch   na   doplnenie dokazovania zo dňa 12. 10. 2006, ktoré z dôvodov právnej istoty v prílohe vo fotokópii prikladám.

Potvrdzujem   aj   príjem   vyrozumenia   o   úkone   -   oboznámenie   s   vyšetrovacím spisom po skončení   vyšetrovania,   na   deň   17. 10. 2006   o   9.30 hod.   v ÚVV   K.,   odoslaný vyšetrovateľom PZ faxom, avšak tento som prevzal dňa 18. 10. 2006, teda po termíne, o ktorom   prevzatí   prikladám   vo   fotokópii   potvrdenie   o príjme   faxu.   Z vyššie   uvedeného dôvodu žiadam na vykonanie uvedeného procesného úkonu určiť iný vhodný termín...“

Z odôvodnenia   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   4 T 164/06   z   15. januára 2007 týkajúceho sa výroku, ktorým okresný súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, vyplýva, že okresný súd toto svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti,

- že   sa   nevykonala   konfrontácia   medzi   spoluobvinenými   z   dôvodu,   že   sa   jej nezúčastnil právny zástupca sťažovateľa, pričom sťažovateľ trval na jeho prítomnosti,

- že   sa   uskutočnilo   oboznámenie   s obsahom   spisového   materiálu   bez   prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľa napriek tomu, že sťažovateľ uviedol, že „nie je schopný vzhľadom na svoj zdravotný stav, sa oboznamovať s obsahom spisového materiálu...“,

- že   neboli   vypočutí   svedkovia;   poškodení   P.   P.   a M.   H.,   hoci   je   to   dôležité pre náležité zistenie skutkového stavu,

- že   návrh   právneho   zástupcu   sťažovateľa   z   10. októbra 2006   na   doplnenie dokazovania nebol akceptovaný.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 1 To 28/07 z 20. marca 2007   týkajúceho sa   výroku,   ktorým   zrušil   napadnuté   uznesenie okresného   súdu   sp.   zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 v časti, ktorou okresný súd odmietol obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol, okrem iného uviedol:

„... Zo   zápisníc,   ktoré   sa   nachádzajú   na   čl.   471   a 479   vyplýva,   že   mala   byť uskutočnená   konfrontácia   medzi   obvineným   V.   M.   a P.   P.   Táto   konfrontácia   nebola vykonaná,   pretože   obv.   M.   odmietol   vykonať   konfrontáciu.   Namietal   predovšetkým tú skutočnosť, že nie je prítomný jeho obhajca JUDr. V.

Z listinných   dôkazov,   ktoré   sa   nachádzajú   na   čl. 474   a   na   čl. 481   vyplýva, že o termíne vykonania konfrontácií bol obhajca obvineného upovedomený. Úkonu sa však nezúčastnil z vlastnej viny. Bola mu zo strany orgánov činných v prípravnom konaní daná možnosť zúčastniť sa vykonania tejto konfrontácie. Takisto obhajca obv. M. bol riadne upovedomený   o termíne   oboznámenia   s   výsledkami   vyšetrovania,   tohto   úkonu sa nezúčastnil, ospravedlnil sa až po vykonaní tohto úkonu.

Nemožno   tak   konštatovať,   že   došlo   k porušeniu   práva   obvineného   na   obhajobu, pretože zo strany orgánov činných v prípravnom konaní bol obhajca obvineného o termíne vykonávania   úkonov   riadne   uzrozumený.   Úkonov   sa   nezúčastnil   a   ospravedlnil sa až po vykonaní úkonu, pokiaľ sa týka oboznámenia s výsledkami vyšetrovania.

Pokiaľ sa okresný súd domáha vykonania dokazovania v rámci prípravného konania, táto skutočnosť už podľa Trestného poriadku č. 301/05 nie je dôvodom na vrátenie veci prokurátorovi. Okresný súd už nemôže úspešne sa domáhať vykonania dokazovania v rámci prípravného konania vrátením veci prokurátorovi na došetrenie. Nie je ani povinnosťou súdu prvého stupňa pri preskúmaní obžaloby zisťovať dôvodnosť postavenia obvineného pred súd. Takéto dôkazy sa môžu vykonať v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní pri zachovaní   kontradiktórneho   procesu,   teda   prokurátor   na   hlavnom   pojednávaní má svojou aktivitou pri vykonávaní dôkazov preukázať dôvodnosť podanej obžaloby voči obvinenému.“

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   ústavný   súd   zo   spisu   i z   vyjadrenia   predsedu   krajského   súdu   zistil, že spisová   dokumentácia   nevyhnutná   pre   rozhodnutie   o odvolaní   mu   bola   doručená 12. marca 2007, pričom krajský súd vo veci rozhodol 20. marca 2007.

Ústavný súd sumarizujúc svoje zistenia na jednej strane konštatoval, že obsah spisu potvrdzuje, že vyšetrovateľ v prípravnom konaní neakceptoval návrhy právneho zástupcu sťažovateľa   na   doplnenie   vyšetrovania   a neorganizoval   niektoré   vyšetrovacie   úkony (konfrontácia obvinených   a oboznámenie s vyšetrovacím   spisom)   tak,   aby sa   ich   mohol právny   zástupca   sťažovateľa   nerušene   zúčastniť,   hoci   tvrdenia   sťažovateľa,   resp.   jeho právneho   zástupcu   o   tom,   že   o ich   uskutočnení   nebol   právny   zástupca   sťažovateľa vyrozumený   v zákonom   ustanovenej   lehote,   nepovažoval   za   jednoznačne   preukázané. Za týchto okolností mohol krajský súd svojím rozhodnutím, ktorým by potvrdil označené uznesenie okresného súdu vo výroku týkajúcom sa odmietnutia obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi,   vytvoriť   priestor   na   odstránenie   týchto   procesných   „pochybení“ vyšetrovateľa, ktoré nesporne súvisia s právom sťažovateľa na obhajobu.

Na druhej strane po komplexnom zhodnotení všetkých skutočností nachádzajúcich sa v spise   a predovšetkým   po   zohľadnení   skutočnosti,   že   nový   Trestný   poriadok   (zákon č. 301/2005   Z.   z.   Trestný   poriadok   v znení   neskorších   predpisov),   podľa   ktorého sa postupuje   v trestnej   veci   sťažovateľa,   je   založený   na   princípe   kontradiktórnosti a umožňuje   na   hlavnom   pojednávaní   vykonať   všetky   dôkazy   navrhnuté   sťažovateľom, resp. jeho   právnym   zástupcom,   a tým   aj   odstrániť   niektoré   pochybnosti,   ktoré   vzišli z doterajšieho   priebehu   konania   v trestnej   veci   sťažovateľa   (§ 246   a   nasl.   Trestného poriadku), ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je v časti, ktorou zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 v časti, ktorou okresný   súd   odmietol   obžalobu   a vec   vrátil   prokurátorovi,   a uložil   okresnému   súdu, aby vo veci   znovu   konal   a rozhodol,   z ústavného   hľadiska   akceptovateľné   a udržateľné, a preto ho nemožno kvalifikovať ako také, ktoré by signalizovalo, že ním mohlo dôjsť k porušeniu práv, porušenie ktorých sťažovateľ svojou sťažnosťou namieta.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Opierajúc sa o uvedené, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namietal porušenie   svojich   označených   práv   tou   časťou   napadnutého   uznesenia   krajského   súdu, ktorou zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007 v časti, ktorou okresný   súd   odmietol   obžalobu   a   vec   vrátil   prokurátorovi,   a   uložil   okresnému   súdu, aby vo veci   znovu   konal   a rozhodol,   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   podľa   §   25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru výrokom uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   1 To 28/07   z   20. marca 2007,   ktorým   zamietol sťažnosť   sťažovateľa   proti   tej   časti uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn.   4 T 164/06 z 15. januára 2007, ktorou ponechal sťažovateľa vo väzbe

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   tvrdí,   že   dôvody   jeho   vzatia   do   väzby „boli vykonštruované orgánmi činnými v tomto konaní“, a zdôrazňuje, že „väzba má trvať len na nevyhnutný   čas,   nemá   nahrádzať   výkon   trestu   odňatia   slobody.   Sťažovateľ   je   však vo väzbe takmer dva roky, jeho trestná vec je ukončená, bola podaná obžaloba, nie je preto dôvod na ďalšie obmedzovanie sťažovateľa na slobode“.

Krajský   súd   v odôvodnení   napadnutého   uznesenia   v časti   týkajúcej   sa   výroku, ktorým   zamietol   sťažnosť   sťažovateľa   proti   tej   časti   uznesenia   okresného   súdu   sp.   zn. 4 T 164/06 z 15. januára 2007, ktorou ponechal sťažovateľa vo väzbe, okrem iného uviedol:„Ani   krajský   súd   po   preskúmaní   sťažnosti   obvineného,   ako   aj   dôvodov   väzby, nezistil, aby došlo k zmene skutočností, ktoré zakladajú väzbu obvineného.

Obvinený bol zobratý do väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné dňa 26. 5. 2005 pod sp. zn. 3 Tp 209/04. U obvineného boli zistené dôvody väzby, ktoré sú uvedené v § 67 ods. 1 písm. a), c) Tr. por. s tým, že väzba obvineného začala plynúť dňa 26. 5. 2005 o 09.00 hod.

Uplynulý   čas   od   rozhodnutia   o vzatí   do   väzby   obvineného   nič   nezmenil na skutočnostiach,   ktoré   zakladajú   dôvodnosť   väzby   u obvineného.   Stále   platí,   že   je   tu dôvodná obava,   že obvinený na slobode by sa skrýval a takýmto spôsobom sa vyhýbal trestnému stíhaniu. Pre tento záver svedčí skutočnosť, že obvinený pred vzatím do väzby nerešpektoval   predvolanie   vyšetrovateľa   a z adresy   trvalého   bydliska   sa   odsťahoval bez vedomia orgánov prípravného konania.

Samotné okolnosti,   za ktorých malo dôjsť ku trestnej činnosti, ktorá obvinenému je kladená za vinu, sú obavou, že obvinený na slobode bude pokračovať v trestnej činnosti. Obvinenému je kladené za vinu, že páchal trestnú činnosť opakovane počas dlhšej doby.“

Opierajúc sa o citované, obsah súdneho spisu, ako aj o vyjadrenie predsedu krajského súdu a rešpektujúc princíp subsidiarity, ako aj svoju stabilizovanú judikatúru, ústavný súd konštatoval,   že   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   je   v časti   týkajúcej   sa   zamietnutia sťažnosti sťažovateľa, proti tej časti označeného uznesenia okresného súdu, ktorou ponechal sťažovateľa   vo   väzbe   riadne   odôvodnené, nie   je   arbitrárne   a z ústavného   hľadiska je akceptovateľné a udržateľné, a preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti sťažnosť sťažovateľa   odmietol   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   s ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007