znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 283/09-129

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. augusta 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   T.   B.,   S.,   a B.   B.,   t. č.   K.,   ktorou   namietajú   porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ďalších bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Komárno v konaniach vedených   pod   sp. zn.   10   C   22/1997,   10   C   23/1997,   10   C   75/1988,   Er   678/2001,   Er 679/2001, Nc 1324/02 a D 1160/1987, postupom súdnej exekútorky JUDr. A.   S., L., v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   Ex 270/2001 a   Ex 271/2001,   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 431/91 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8 Co 327/02,   ako   aj   postupom   Okresnej   prokuratúry Komárno,   Krajskej   prokuratúry   v Nitre,   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v bližšie neoznačených konaniach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. B. a B. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júla 2009 doručená   sťažnosť   T.   B.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   a B.   B.,   t.   č.   K.   (ďalej   len „sťažovateľka“; spolu len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj ďalších bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn.   10 C 22/1997,   10 C 23/1997,   10   C 75/1988,   Er   678/2001,   Er   679/2001,   Nc   1324/02   a D 1160/1987,   postupom   súdnej exekútorky JUDr. A. S., L., v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 270/2001 a Ex 271/2001 (ďalej aj „exekútorka“), postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 431/91 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 327/02 (ďalej aj „krajské súdy“), ako aj postupom Okresnej prokuratúry Komárno (ďalej len „okresná   prokuratúra“),   Krajskej   prokuratúry   v Nitre   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“), Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“), Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   a   Ministerstva spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“)   v   bližšie neoznačených konaniach.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke ako povinnej je na základe návrhu oprávnenej V. B. vedené exekútorským úradom súdnej exekútorky JUDr. A. S. pod sp. zn. Ex 270/2001 a Ex 271/2001 exekučné konanie, ktoré je okresným súdom vedené pod sp. zn. Er 679/2001 (exekúcia je vedená na sumu 18 762 Sk a prísl.) a na základe návrhu oprávneného A. B. exekučné konanie vedené exekútorkou pod sp. zn. Ex 270/2001 a Ex 271/2001, ktoré je okresným súdom vedené pod sp. zn. Er 678/2001 (exekúcia je vedená na sumu   18 762 Sk   a   prísl.).   Exekučnými   titulmi   v označených   exekučných   konaniach   sú rozhodnutia okresného súdu vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 22/1997, v ktorom na   strane   žalobkyne   vystupovala   V.   B.   a   na   strane   žalovanej   sťažovateľka,   a v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 23/1997, v ktorom na strane žalobcu vystupoval Ing. A. B. a na strane žalovanej sťažovateľka. Exekúcia sa vykonáva zrážkami z dôchodku sťažovateľky. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nebol účastníkom niektorých z konaní, aj keď ním mal byť. Pokiaľ ide o sťažovateľku, „Exekucia sa zapocala v rozpore s par. 38 od. 2 Exek. Poriadku pretoze v rozpore   so   znenim   tohoto   zakona   smerovala   na   skodu   tej   osoby   (pre   bezdovodne obohatenie inych), ktora si dobrovolne plnila v ramci svojho stavu, schopnosti a moznosti svoje zavazky ako dochodkyna ulozene sudom v uzneseni D 1160/87 D not. 2/93 (na rozdiel od quasi opravnenych – vid p. c. 2)“. Sťažovatelia ďalej namietajú porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, najmä v exekučných konaniach, ako aj množstvo ďalších bližšie nešpecifikovaných práv v týchto konaniach. Sťažovatelia citujú množstvo judikátov najvyššieho súdu a poukazujú na viaceré ustanovenia rôznych zákonov, článkov ústavy, „Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Charty základných práv Únie“.

Konania   vedené   na   krajských   súdoch   (s   výnimkou   konaní   sp.   zn.   9   Co   431/91 a 8 Co 327/02), najvyššom súde, ministerstve spravodlivosti a okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre   a generálnej   prokuratúre   sťažovatelia   v sťažnosti   bližšie   nešpecifikujú.   Len z príloh sťažnosti možno vyvodiť, že ide o tieto konania, resp. prípisy štátnych orgánov:

-   prípisy   ministerstva   spravodlivosti   č.   1825/91   z 30.   januára   1991,   č.   1825/91 z 1. februára 1991, č. 1825/91 z 12. marca 1991, č. 8722/01-511/399-C z 15. augusta 2001, č.   8722/01-511/399-C   z 2.   októbra   2001,   č.   5329/03-52/326-O   z 23.   januára   2004 a č. 2646/04-52/91-E z 27. februára 2004,

- prípis najvyššieho súdu č. Spr 543/02 z 28. januára 2002,

- prípisy Krajského súdu v Nitre č. Spr 3040/04 z 26. marca 2004 a č. Spr 3040/04 z 12. mája 2004,

- prípisy generálnej prokuratúry sp. zn. VI/1 Pz 67/02 z 30. januára 2002, sp. zn. IV Gn   2876/01   zo   14.   februára   2002,   sp.   zn.   VI/1   Pz   67/02   z 1.   marca   2002,   sp.   zn. IV Gn 2876/01 z 23. apríla 2002 a sp. zn. IV Gn 2876/01 zo 6. mája 2002,

-   prípisy   krajskej   prokuratúry   sp.   zn.   2   Kn   2031/02   z 12.   marca   2002,   sp.   zn. 2 Kn 2031/02 z 30. apríla 2002, sp. zn. 2 Kn 2031/02 z 21. júna 2002 a sp. zn. 2 Kn 2031/02 z 15. augusta 2002,

- prípis okresnej prokuratúry sp. zn. Pn 2054/02 zo 4. apríla 2002.

Súčasťou príloh sťažnosti sú aj prípisy okresného súdu č. Spr. 1512/02 z 2. júla 2002, č. Spr. 1629/02 z 19. decembra 2002 a rozhodnutie okresného súdu sp. zn. Nc 1324/02 z 1. júla 2002 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 8 Co 327/02 z 30. septembra 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. novembra 2002.

Na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   žiadajú   sťažovatelia „finacne odskodnenie sposobenej ujmy a porusenia prav vo vyske T. B... 1.400.000,- Sk, B. B... 8.550.000,- Sk“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne   neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

1.   K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   postupom   okresného   súdu v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   10   C   22/1997,   sp.   zn.   10   C   23/1997,   sp.   zn. 10 C 75/1998, sp. zn. Nc 1324/02, sp. zn. D 1160/1987 a sp. zn. Er 678/2001, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 431/91, postupom Krajského   súdu   v Nitre   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   327/02   a prípismi ministerstva   spravodlivosti,   najvyššieho   súdu,   Krajského   súdu   v Nitre,   generálnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a okresnej prokuratúry označenými v I. časti tohto uznesenia

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 10 C 22/1997 bolo právoplatne skončené 5. apríla 1997, konanie vedené okresným súdom pod sp.   zn. 10 C 23/1997 bolo právoplatne skončené 7.   apríla 1997 a konanie vedené okresným   súdom   pod   sp.   zn.   D   1160/1987   bolo   právoplatne   skončené   12.   júla   1995. Rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 75/1988 z 5. februára 1991 v spojení s rozsudkom Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn.   9   Co   431/91   z 28.   novembra   1991   nadobudol právoplatnosť 5. marca 1992, z čoho zároveň vyplýva, že týmto dňom bolo právoplatne skončené aj konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 9 Co 431/91.

Ďalej   ústavný   súd   zistil,   že   v   exekučnej   veci   vedenej   exekútorkou   pod   sp.   zn. Ex 270/01 a Ex 271/01, ktorá je okresným súdom vedená pod sp. zn. Er 678/2001, okresný súd uznesením sp. zn. Er 678/2001 z 15. apríla 2003 nevyhovel námietkam sťažovateľky, pričom označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. apríla 2003. Uznesením sp. zn. Er 678/2001   z 1. apríla   2004   okresný   súd   zamietol   návrh   sťažovateľky   na   zastavenie exekúcie   a toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   4.   mája 2004.   Dňa   23.   apríla   2009 exekútorka   zaslala   okresnému   súdu   poverenie   č.   5401   012694   s tým,   že   exekúcia   sa skončila vymožením pohľadávky.

Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané porušenie ich práv prípismi krajského súdu, najvyššieho súdu, ministerstva spravodlivosti, okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry označenými v I. časti tohto uznesenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti bližšie nešpecifikovali konania, v rámci ktorých boli tieto prípisy vydané.   Bez   ohľadu   na   to   možno   uzavrieť,   že   doručením   označených   prípisov   začala sťažovateľom plynúť lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Súčasťou príloh sťažnosti sú aj prípisy okresného súdu č. Spr. 1512/02 z 2. júla 2002, č. Spr. 1629/02 z 19. decembra 2002 a rozhodnutie okresného súdu sp. zn. Nc 1324/02 z 1. júla   2002   v spojení   s rozhodnutím   Krajského   súdu   v Nitre   sp.   zn.   8   Co   327/02 z 30. septembra   2002,   ktoré   nadobudli   právoplatnosť   12.   novembra   2002.   Aj   keď   zo sťažnosti nie je zrejmé, či sťažovatelia napádajú aj tieto prípisy, resp. rozhodnutia, ústavný súd o nich rozhodol.

Z uvedených   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   všetky   sťažovateľmi   označené konania,   ktoré   prebiehali   pred   okresným   súdom,   krajskými   súdmi,   najvyšším   súdom, ministerstvom spravodlivosti, okresnou prokuratúrou, krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou (s výnimkou exekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. Er 679/2001), boli právoplatne skončené v rokoch 1995 až 2004. V prípade exekučného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 678/2001 (u exekútorky vedenej pod sp. zn. Ex 270/01) bolo posledné uznesenie okresného súdu sp. zn. Er 678/2001 vydané 1. apríla 2004 a právoplatnosť nadobudlo 4. mája 2004. Navyše exekútorka 23. apríla 2009 vrátila   okresnému   súdu   poverenie   č.   5401   012694   s tým,   že   exekúcia   sa   skončila vymožením pohľadávky.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z uvedených   zistení   a dňa   doručenia   sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu (13. júl 2009) pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že v časti,   ktorou   sťažovatelia   namietajú porušenie   svojich   práv   postupom   okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 10 C 22/1997, sp. zn. 10 C 23/1997, sp. zn. 10 C 75/1998, sp. zn. Nc 1324/02, sp. zn. D 1160/1987 a sp. zn. Er 678/2001, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 431/91, postupom Krajského súdu v Nitre v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   327/02   a prípismi   ministerstva   spravodlivosti, najvyššieho   súdu,   Krajského   súdu   v Nitre,   generálnej   prokuratúry,   krajskej   prokuratúry a okresnej   prokuratúry   označenými   v I.   časti   tohto   uznesenia, bola   sťažnosť   doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto v tejto časti   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu,   že   bola podaná oneskorene.

2.   K namietanému   porušeniu   práv   sťažovateľov   postupom   okresného   súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   Er 679/2001   (u   exekútorky   vedenej   pod   sp.   zn. Ex 271/01)

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej neopodstatnenosti   sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Ústavný súd zistil, že exekučná vec vedená okresným súdom pod sp. zn Er 679/2001 (u exekútorky   je vec vedená pod sp.   zn. Ex 271/01) ešte nie je právoplatne skončená. Pohľadávka oprávneného je už uhradená, pričom označené exekučné konanie prebieha už iba   na   vymoženie   trov   exekúcie.   Z uvedeného   dôvodu   sa   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní tejto   časti   sťažnosti   sústredil   aj na posúdenie otázky,   či   táto nie   je zjavne neopodstatnená.

Podľa   sťažovateľov   postupom   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. Er 679/2001 malo dôjsť k porušeniu ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   v   rámci   svojej   konštantnej   judikatúry   zdôrazňuje,   že   podstata základného práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú. Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany a umožniť každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

Takto   vymedzený   obsah   základného   práva   na   súdnu   ochranu   sa   uplatňuje   aj v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02). Aj vo výkone rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak splní predpoklady ustanovené zákonom.

Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu ale nezaručuje právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva. Je v právomoci   všeobecných   súdov   vykladať   a aplikovať   zákony.   Pokiaľ   výklad   nie   je arbitrárny   a je   náležite   zdôvodnený,   ústavný   súd   nemá   dôvod   doň   zasahovať   (napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresný súd v exekučnej veci vedenej   pod   sp.   zn.   Er   679/2001   priznal   sťažovateľke   práva   účastníčky   konania a rozhodoval o všetkých jej procesných návrhoch. Posledným rozhodnutím okresného súdu v   tejto   veci   bolo   uznesenie   sp.   zn.   Er   679/2001   z 1.   apríla   2004,   ktorým   okresný   súd zamietol   návrh   povinnej   na   okamžité   zastavenie   exekúcie.   Toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 6. apríla 2004. Vzhľadom na túto skutočnosť už ústavný súd nemohol toto uznesenie posudzovať z hľadiska kritérií čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože sťažnosť mu bola vo vzťahu k tomuto uzneseniu doručená zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. To isté platí aj o všetkých ďalších predchádzajúcich rozhodnutiach okresného   súdu   vydaných   v tomto   konaní   a to   aj   v spojení   s námietkami   sťažovateľov smerujúcimi voči porušeniu základného práva na zákonného sudcu   podľa čl. 48 ods.   1 ústavy a základného práva vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.   Navyše   ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z   priloženej   dokumentácie   nezistil   žiadne relevantné   dôvody,   ktoré   by   signalizovali,   že   doterajšími   priebežnými   rozhodnutiami okresného   súdu   mohlo   dôjsť   k namietanému   porušeniu   označených   základných   práv sťažovateľov, a to predovšetkým z toho dôvodu, že exekučný titul pre exekučné konanie vedené exekútorkou pod sp. zn. Ex 271/01 a okresným súdom pod sp. zn. Er 679/2001 je už v danom štádiu tohto konania nespochybniteľný.

Za týchto okolností ústavnému súdu zostávalo posúdiť, či v konaní vedenom pod sp. zn. Er 679/2001 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   označené exekučné konanie bolo začaté ešte v roku 2001 a dosiaľ ešte nebolo právoplatne skončené. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že zrážky z dôchodku povinnej (sťažovateľky) sú vykonávané od roku 2003, pričom celková vymáhaná čiastka predstavovala sumu 43 144 Sk (z toho istina predstavovala sumu 18 762 Sk, úroky vypočítané ku dňu zaplatenia istiny predstavovali sumu 23 144 Sk, trovy súdneho konania sumu 768 Sk a poplatok za vydanie poverenia   sumu   500 Sk).   V súčasnosti   sú   vymáhané   už   len   trovy   exekúcie   v sume 11 578,70 Sk vrátane dane z pridanej hodnoty.

Zrážky z dôchodku sťažovateľky boli vykonávané mesačne od roku 2003. Výška zrážanej   sumy   sa   v priebehu   exekúcie   pohybovala   v rozpätí   od   1 138 Sk   do   1 085 Sk, pričom v roku 2006 Sociálna poisťovňa zrážky nevykonala vôbec a vykonávanie zrážok obnovila až v roku 2007, keď čiastka predstavovala sumu 169 Sk mesačne. V súčasnosti výška mesačnej zrážky predstavuje sumu 15,11 €, keďže Sociálna poisťovňa môže zrážať z dôchodku sťažovateľky mesačne len zákonom ustanovenú maximálnu možnú sumu. Pri celkovej   výške   vymáhanej   sumy   43 144 Sk   (1 432 eur   a 12 centov)   nebolo   možné dosiahnuť   účel   sledovaný   exekučným   konaním   skôr.   Z priloženej   dokumentácie   taktiež vyplýva, že okresný súd v namietanom konaní rozhodoval v primeranom čase o všetkých dosiaľ predložených procesných návrhoch účastníkov konania. Za týchto okolností ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 679/2001 mohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov aj v časti namietajúcej porušenie ich práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 679/2001 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. augusta 2009