znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 282/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   v konaní   vedenom   pod   č. I/132/5604-28527/08/Fre,   BP č. 44/08   a postupom   Úradu   vlády   Slovenskej   republiky, sekcie   kontroly   a boja   proti   korupcii   v konaní   vedenom   pod   č.   1473-8/2008/IP-52/OPS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2008 doručená   sťažnosť   JUDr.   Ing.   K.   M.,   súdneho   exekútora,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej len „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   13.   marca   2008   podal   sťažovateľ   podľa   zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) podanie označené ako „Sťažnosť   -   porušenie   individuálnych a subjektívnych práv   daňového subjektu orgánom verejnej   správy   nečinnosťou   a   nesprávnou   činnosťou   (od   doručenia   žiadosti   o obnovu konania   proti   rozhodnutiu   DR   SR   č.   j.   I/223/4056-85233/2007/991545-r   zo   dňa   4.   12. 2007)“, ktoré adresoval   daňovému   riaditeľstvu.   V predmetnej   sťažnosti   namietal postup príslušného   správcu   dane   v súvislosti   s nesprávnosťou,   nezákonnosťou   a protiprávnym konaním jeho zamestnanca. Podľa vyjadrenia sťažovateľa daňové riaditeľstvo neprešetrilo namietaný   postup   správcu   dane,   ale   podanie   mu   vrátilo   prípisom   č. k. I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 z 19. marca 2008. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol nespokojný s vybavením svojej sťažnosti, podaním z 25. apríla 2008 požiadal úrad vlády o kontrolu nesprávneho   postupu   pri   prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   jeho   sťažnosti   daňovým riaditeľstvom.   Prípisom   č.   k.   1473-8/2008/IP-52/OPS   z   23.   mája   2008   úrad   vlády sťažovateľovi oznámil, že jeho podanie bolo postúpené na vybavenie Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

Sťažovateľ sa domnieva, že orgány, na ktoré sa obrátil so svojimi podaniami v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sťažnostiach, nepostupovali v zmysle platnej právnej úpravy. Podľa sťažovateľa daňové riaditeľstvo mu jeho sťažnosť nevybavilo a vrátilo späť odvolávajúc   sa   na   to,   že   on   samotný   je   súdnym   exekútorom,   a teda   orgánom   verejnej správy, ktorého podanie sa   nemôže posúdiť ako sťažnosť podľa   zákona o sťažnostiach, pretože   ním   poukazuje   na   nesprávnu   činnosť   iného   orgánu   verejnej   správy.   V tejto súvislosti však sťažovateľ argumentoval tým, že predmetnú sťažnosť podával ako daňový subjekt - účastník konania, ktorému takéto právo priznáva zákon Slovenskej národnej rady č.   511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov   v znení   neskorších   predpisov.   Na   podporu   svojich   tvrdení   sťažovateľ   zároveň uviedol:

„Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť,   aby   fyzická   osoba,   ktorá   má   postavenie   verejného   činiteľa   v inom   konaní, v ktorom   jej   práva   a povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   súdneho   exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR...“

Sťažovateľ zdôraznil, že na uvedené skutočnosti upozornil aj úrad vlády vo svojom podaní z 25. apríla 2008, ale úrad vlády ako ústredný orgán štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania   petícií   a sťažností   namiesto   toho,   aby   vykonal   kontrolu   vybavenia   jeho sťažnosti, uvedenú vec postúpil ministerstvu financií poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o kontrole   v štátnej   správe“)   a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády“). Sťažovateľ je toho názoru, že takýmto spôsobom mu úrad vlády znemožnil domôcť sa ochrany svojich práv spôsobom súladným so zákonom.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   uvedeným   postupom   daňového   riaditeľstva   a úradu vlády došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy, a preto žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že:„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods.   2 Ústavy SR,   postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Daňového   riaditeľstva   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Daňovému   riaditeľstvu   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Daňovom riaditeľstve Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I/132/5604-28527/08/Fre, BP č. 44/08 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa   §   17   ods.   1   zákona   o organizácii   činnosti   vlády   ministerstvo   financií   je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa   §   24   ods.   1   zákona   o organizácii   činnosti   vlády   úrad   vlády   je   ústredným orgánom štátnej správy aj pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy [(§ 6) ďalej len „orgány kontroly“].

Podľa   odseku   2   citovaného   ustanovenia   orgány   kontroly   uvedené   v odseku   1 vykonávajú   vonkajšiu   kontrolu   v rozsahu   svojej   pôsobnosti   vymedzenej   osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády podľa § 2 sa vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa   § 7 ods.   1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej   kontroly   a v rozsahu   svojej   pôsobnosti   kontrolujú   najmä   vybavovanie   petícií, sťažností, oznámení a podnetov a podľa vecnej príslušnosti ich aj prešetrujú.

Pri   prerokovaní časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal porušenie   základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom daňového riaditeľstva v súvislosti so spôsobom prešetrenia jeho sťažnosti na postup správcu dane, ústavný súd vychádzal   z princípu   subsidiarity   svojho   konania   o sťažnosti   namietajúcej   porušenie základného práva alebo slobody, v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom   štátu.   Ústavný   súd   už   predtým   rozhodol,   že   nemá   právomoc   konať   o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom verejnej moci (obdobne II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry, ako aj z citovaných právnych predpisov ústavný súd dospel k záveru, že na prešetrenie postupu vybavenia sťažnosti daňovým riaditeľstvom bolo v prvom rade povolané ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy aj pre oblasť financií, daní a poplatkov (§ 7 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády), ktoré s poukazom na § 1 ods. 1 písm. b), § 6 ods. 1 písm. a) a § 7 ods. 1 a 4 písm. b) zákona o kontrole   v štátnej   správe   v rámci   vnútornej   kontroly   bolo   kompetentné   prešetriť a skontrolovať postup daňového riaditeľstva. Až následne, a to aj s prihliadnutím na § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach, § 24 ods. 1 zákona o organizácii činnosti vlády, § 1 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 1 písm. d) a § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe by nastupovala právomoc úradu vlády na kontrolu vybavenia sťažnosti ministerstvom financií. Napokon so skutočnosťou,   že   na   prešetrenie   postupu   daňového   riaditeľstva   bol   pred   právomocou ústavného súdu príslušný iný orgán, bol stotožnený aj samotný sťažovateľ, keď jeho postup namietal podaním, síce nie adresovaným ministerstvu financií, ale priamo úradu vlády.

Zistené skutočnosti   boli podkladom   na záver ústavného súdu   o tom, že sťažnosť v tejto časti treba odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne napr. III. ÚS 178/08, II. ÚS 276/08).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46   ods.   1   v spojení   s čl.   12   ods.   2   ústavy   postupom   úradu   vlády   v súvislosti s neprešetrením   jeho   sťažnosti   na   postup   daňového   riaditeľstva,   ale   jej   postúpením ministerstvu financií, konkrétne jeho útvaru vnútornej kontroly.

Úrad vlády vo svojom liste č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 okrem iného uviedol:

«... vecná pôsobnosť Úradu vlády SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Vaše námietky v podaniach zaslaných na Úrad vlády SR smerovali proti postupu DR SR Banská Bystrica, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti MF SR a útvaru vnútornej kontroly MF SR, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry tohto ministerstva. Na vykonanie kontroly činnosti týchto orgánov, ktorej sa dožadujete, nie je z vyššie uvedených dôvodov sekcia kontroly a boja proti korupcii Úradu vlády SR vecne príslušná.

V prípade 28 podaní smerujúcich proti DR SR Banská Bystrica, vykonávajú takúto kontrolu v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. iné orgány štátnej správy (podľa § 1 ods. 1 písm. b) tohto zákona označované ako „orgány kontroly“). V danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať útvar vnútornej kontroly MF SR.

V prípade   15   podaní   smerujúcich   proti   útvaru   vnútornej   kontroly   MF   SR   ide o vykonanie kontroly podľa § 21 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že kontrolu   prijímania,   evidencie,   prešetrenia,   vybavovania   sťažností   podľa   tohto   zákona vykonáva   v orgánoch   verejnej   správy   ich   vedúci   alebo   ním   poverená   osoba.   V danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba. Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úrady vlády SR.»

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že čl. 46 ods. 1 ústavy je   primárnym   východiskom   na   zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým   aj   základom ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (obdobne napr. m.m. I. ÚS 56/01, I. ÚS 136/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 32/08).

Ústavný súd zistil, že úrad vlády namietaným prípisom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 sťažovateľovi s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia dostatočným spôsobom   ozrejmil,   z akého   dôvodu   bola   jeho   sťažnosť   postúpená   na   vybavenie ministerstvu financií. Z toho nepochybne vyplýva, že úrad vlády vecne sťažnosť nevybavil v prospech, resp. v neprospech sťažovateľa, ale ju len postúpil na vybavenie príslušnému orgánu verejnej moci, pričom tento svoj úkon aj náležite odôvodnil. Uvedený postup úradu vlády   s poukázaním   na   odôvodnenie   tohto   rozhodnutia   v časti,   v ktorej   sa   ústavný   súd zaoberal dôvodmi odmietnutia sťažnosti pre nedostatok právomoci, považuje ústavný súd za súladný   so   zákonom   a ako   taký   nesignalizujúci   možnosť   sťažovateľom   namietaného porušenia jeho označených práv.

Zistené skutočnosti vylučujú, aby bolo vôbec možné uvažovať o porušení základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom úradu vlády. Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom úradu vlády a článkami ústavy, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008