znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 280/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť F. B., N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. P 97/75 a jeho rozhodnutím z 29. októbra 1975 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2007 doručená sťažnosť F. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P 97/75 a jeho rozhodnutím z 29. októbra 1975 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým okresný súd zrušil ústavnú výchovu nad vtedy maloletým sťažovateľom.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd „na návrh Orgánu starostlivosti o deti   pri   MsNV   (...)“ rozsudkom   sp. zn.   P 97/75   z   29.   októbra   1975   zmenil   rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 Nc 751/71 z 22. septembra 1971, ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť   nad   v tom   čase   maloletým   sťažovateľom   tak,   že   ju   zrušil.   Napadnuté rozhodnutie okresného súdu podľa sťažovateľa „nenadobudlo právoplatnosť pre procesnú stránku   právoplatnosti“, pretože   mu   nebol   v označenom   konaní   okresným   súdom ustanovený kolízny   opatrovník,   ktorý   by ho „zastupoval vo všetkých   veciach a prebral všetky vydané rozhodnutia ktoré vydal Okresný súd v Nitre“.

Sťažovateľ   vidí   v opísanom   konaní   okresného   súdu   (neustanovení   kolízneho opatrovníka)   a v   jeho   napadnutom   rozhodnutí   porušenie   svojho   označeného   základného práva a uvádza, že zákonom ustanovenú lehotu podľa § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   dodržal,   pretože   podľa   neho „lehota   sa   začína   dňom,   keď   došlo k porušeniu   základného   práva   a slobody.   Osobné   prebratie   Rozhodnutia   č. P 97/75   sa uskutočnilo 9. 12. 2004“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo - slobody u F. B. upravené v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Nitre   v   konaní   vo   veci   zrušenia   ústavnej starostlivosti v Rozhodnutí č. P 97/75 porušené bolo.

2. Rozhodnutie   Okresného   súdu   vydaného   dňa   29. 10. 1975   v   Nitre   č. k.   P 97/75 zrušuje pre nenaplnenie právoplatnosti.

3. Ústavný súd SR priznáva finančné zadosťučinenie 500.000,- Sk ktoré je Okresný súd v Nitre povinný F. B. vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti vydania tohoto nálezu.

4. F. B. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde“).

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom   zásahu dozvedieť. Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto kogentnej   lehoty odpustiť   (pozri   napr.   IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).

Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Sťažnosť   smeruje   proti   postupu   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. P 97/75 a jeho rozhodnutiu z 29. októbra 1975.

Ústavný súd z pripojeného napadnutého rozhodnutia, ktorým bola zrušená ústavná starostlivosť   nad   vtedy   maloletým   sťažovateľom   zistil,   že   toto   rozhodnutie   podľa vyznačenej   doložky   právoplatnosti   nadobudlo   právoplatnosť   30.   januára   1976.   Taktiež ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v označenom konaní zastúpený „OSD pri MsNV (...)“ (Orgán starostlivosti o deti pri Mestskom národnom výbore (...), pozn.).

V spojitosti s uvedeným je potrebné poznamenať, že ústavný súd chráni ústavnosť spôsobom,   ktorý   upravuje ústava   a   zákon   o   ústavnom   súde,   ktorý   nadobudol   účinnosť 15. februára 1993. Jurisdikcia   ústavného   súdu   („rationae   temporis“)   sa   preto   vzťahuje na obdobie   po   15. februári   1993. Uvedený   zákon   neobsahuje   ustanovenia   o   spätnej účinnosti,   preto   v zmysle   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   tento   nemá   právomoc skúmať a rozhodovať o porušení základných práv a slobôd, ktoré nastalo predo dňom, keď bol   ústavný   súd   konštituovaný   a keď   nadobudol   účinnosť   zákon   o ústavnom   súde, t. j. pred 15. februárom 1993 (mutatis mutandis I. ÚS 49/93, I. ÚS 15/97 atď.).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva, ku ktorému došlo v období pred nadobudnutím účinnosti zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Ak by v danej situácii ústavný súd mal za právne významný pre okamih začatia plynutia   zákonnej   lehoty   podľa   § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   považovať   deň, keď sa podľa   sťažovateľa   uskutočnilo „osobné   prebratie   Rozhodnutia   č. P 7/75“, t. j. 9. december 2004,   tak   musí   konštatovať,   že   sťažovateľ   sa   na   ústavný   súd   obrátil sťažnosťou z 15. októbra 2007 podanou v ten istý deň na poštovú prepravu, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov.

Vzhľadom   na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007