znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 28/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. januára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. H., V., zastúpeného Advokátskou spoločnosťou JUDr. P. H., s. r. o., K., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. P. H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 144/08, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a   pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2010   doručená   sťažnosť   M.   H.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   Advokátskou spoločnosťou   JUDr.   P.   H.,   s. r. o.,   K.,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta   a   konateľa JUDr. P. H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 144/08.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ doručil 19. mája 2008   Okresnej   prokuratúre   Košice   II   trestné   oznámenie   pre   podozrenie   zo   spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Okresná prokuratúra Košice II prípisom z 26. mája 2008 sťažovateľovi oznámila, že jeho trestné oznámenie postúpila   19.   mája   2008   z   dôvodu   miestnej   príslušnosti   okresnej   prokuratúre.   V   tejto súvislosti sťažovateľ listom zo 7. mája 2009 požiadal okresnú prokuratúru o poskytnutie informácií o výsledku preskúmania jeho trestného oznámenia. S obdobnou žiadosťou sa sťažovateľ obrátil listom zo 7. augusta 2009 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Vranov   nad   Topľou,   ktoré   mu   prípisom   zo   14.   augusta   2009   odpovedalo,   že „... upovedomenie   zašle   Okresná   prokuratúra   vo   Vranove   nad   Topľou,   ktorá   danú   vec vybavuje“. Následne sťažovateľ listom z 1. decembra 2009 požiadal Krajskú prokuratúru v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) „o preskúmanie postupu prokurátora...“. Na uvedený list reagovala prokurátorka krajskej prokuratúry prípisom z 11. decembra 2009, v ktorom sťažovateľovi potvrdila „príjem... podania z 1. 12. 2009“ a ďalej uviedla, že na účely jeho vybavenia si vyžiadala potrebný spisový materiál „a po jeho preskúmaní Vás budem písomne informovať o spôsobe vybavenia a prijatých opatreniach“.

Okresná   prokuratúra   medzičasom   prípisom   z   10.   decembra   2009   sťažovateľovi oznámila,   že „Po   preskúmaní   obsahu   oznámenia   a   zabezpečení   listinných   materiálov týkajúcich   sa   daného   trestného   oznámenia,   bol   spisový   materiál   z   dôvodu   miestnej príslušnosti   odstúpený   Okresnej   prokuratúre   Košice   II.“. V   tejto   súvislosti   sťažovateľ uvádza, že na základe telefonickej informácie má vedomosť o tom, že „vec bola z Okresnej prokuratúry Košice II zaslaná na riešenie späť Okresnej prokuratúre Vranov nad Topľou“, a konštatuje,   že „Vo   veci   podaného   oznámenia   sa   nekoná,   vytvárajú   sa   prieťahy   a   to Okresnou prokuratúrou Vranov nad Topľou, ktorá po 18 mesiacoch nečinnosti (od 19. 5. 2008 do 10. 12. 2009) sa veci zbavila odposlaním Okresnej prokuratúre Košice II.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   zastáva   názor,   že   okresná   prokuratúra   svojím postupom porušuje jeho práva, a preto navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod   sp.   zn.   1   Pn   144/08   a   prikáže   okresnej   prokuratúre   v   označenej   veci   konať   bez prieťahov.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 144/08.

V   súvislosti   s   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu   právomoci   ústavného   súdu   (m.   m.   napr.   II.   ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Vychádzajúc z uvedených ustanovení zákona o prokuratúre ústavný súd v súlade so svojou   ustálenou   judikatúrou   považuje podnet,   ako   aj   opakovaný   podnet   podľa   zákona o prokuratúre za právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľom na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a to aj vo vzťahu k tým právam, ktorých porušenie sťažovateľ namieta touto sťažnosťou (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05). Ústavný súd už aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie týchto právnych prostriedkov nápravy (t. j. podnetu a opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej   republiky   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

V danom prípade sťažovateľ požiadal listom z 1. decembra 2009, ktorý formálne neoznačil ako podnet, krajskú prokuratúru o prešetrenie postupu okresnej prokuratúry vo veci   ním   podaného   trestného   oznámenia,   pričom   prokurátorka   krajskej   prokuratúry   mu v prípise z 11. decembra 2009 oznámila, že na účely jeho vybavenia si vyžiadala potrebný spisový materiál a po jeho preskúmaní ho bude písomne informovať o spôsobe vybavenia a prijatých   opatreniach.   Napriek   tomu   sťažovateľ   podal   sťažnosť   ústavnému   súdu   ešte predtým, ako prokurátorke krajskej prokuratúry uplynula lehota na vybavenie jeho podnetu obsiahnutého v liste z 1. decembra 2009 (§ 33 ods. 1 zákona o prokuratúre), a tiež predtým, ako by v danej veci vznikla právna situácia, za ktorej by prichádzalo do úvahy prípadné podanie opakovaného podnetu (§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre).

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   svoje   zistenia   odkazuje   aj   na   svoju   doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   nemožno   rozumieť   už   samotné   podanie   posledného   z   nich oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným orgánom. Iná interpretácia by v danej veci mala za následok nežiaducu právnu situáciu, keď by ten istý postup okresnej prokuratúry súčasne preskúmavali tak krajská prokuratúra, ako aj ústavný súd.

Vychádzajúc   z   uvedeného   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010