znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 28/03-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júla 2003 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť Ing. J. T., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. D. Ch., Ž., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   v Žiline   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7   C   453/00   o zaplatenie sumy 250 000 Sk s príslušenstvom, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 453/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. J. T. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré mu je Okresný   súd   v Žiline p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   v   Žiline j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   J.   T.   trovy   právneho zastúpenia v sume 8 796 Sk (slovom osemtisícsedemstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. D. Ch., Ž., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. IV. ÚS 28/03-8 z 26. februára 2003 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) prijal na konanie sťažnosť Ing. J. T., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. Ch., Ž., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu v Žiline (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 453/00.

Na základe výzvy   ústavného súdu   sa   k prijatej   sťažnosti písomne vyjadrili obaja účastníci konania. Okresný súd v podaní sp. zn. Spr 3022/02 z 22. mája 2003 uviedol: „Judikatúra ÚS týkajúca sa prieťahov v konaní je snáď najprepracovanejšia a z obsahu spisu je všetko zrejmé. Problémy súdnictva a nášho súdu takisto.“ Prílohou podania bolo vyjadrenie zákonnej sudkyne: „Vzhľadom na veľký počet vecí v senáte nie je objektívne v mojich možnostiach konať vo všetkých veciach priebežne a vytýčiť 1. termín pojednávania vo veci skôr ako 2 roky po podaní návrhu. Prvý termín pojednávania bol vytýčený na 14. 4. 2003, pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia svedkov.“

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   podaním   doručeným ústavnému súdu 10. júla 2003 uviedol: „Čo sa týka vyjadrenia predsedu Okresného súdu v Žiline, tento všeobecnými problémami súdnictva zastiera subjektívne príčiny prieťahov na tomto súde. (...) Predseda súdu na dve písomné sťažnosti navrhovateľa v predmetnej veci ani nereagoval, z čoho je zrejmé, že nereagoval ani vo vzťahu k prieťahom konania voči konajúcej sudkyni. (...) V predmetnej veci sudkyňa do 2 rokov nezabezpečila ani odoslanie vyjadrenia   odporcu   navrhovateľovi   v rámci   prípravy   prvého   pojednávania.   (...) O jednoduchosti sporu svedčí skutočnosť, že po prvom pojednávaní konanom 14. 4. 2003 došlo   medzi   účastníkmi   k dohode,   odporca   dlžnú   sumu   uhradil,   na   základe   čoho navrhovateľ zobral návrh v celom rozsahu späť. Súd uznesením zo dňa 3. 6. 2003 konanie zastavil. Tento súdny spor trval vinou prieťahov v konaní zo strany sudkyne 27 mesiacov (...)“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť   prerokoval   na   svojom   zasadnutí   bez   prítomnosti   účastníkov,   ich   zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení účastníkov a súdneho spisu.

Predmetom   konania   bolo   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 453/00 o zaplatenie 250 000 Sk ako odmeny za výkon športovej činnosti podľa zmluvy o spolupráci z 12. februára 1997 a dodatku č. 2 k citovanej zmluve.

Sťažovateľ   uviedol,   že   na   okresnom   súde   podal   žalobu 14.   marca   2000   proti Mestskému športovému klubu Žilina o zaplatenie sumy 250 000 Sk s príslušenstvom. Po uplynutí jedného roka od podania žaloby sťažovateľ 21. marca 2001 žiadal okresný súd vo veci   konať.   K náprave nedošlo.   Sťažovateľ   preto   podal   10.   septembra   2001   predsedovi okresného súdu sťažnosť na nečinnosť súdu. Napriek uvedeným postupom, na ktoré súd nereagoval,   s odstupom   takmer   troch   rokov   od   podania   žaloby   nie   je   vo   veci   konané. Sťažovateľovi ako žalobcovi nebolo predložené ani prípadné vyjadrenie žalovanej strany. Pritom z hľadiska obtiažnosti veci ide o nenáročný spor.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prejednaní sťažnosti vydal tento nález:„1. Právo Ing. J. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a čl. 48 odst. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 odst. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Žiline, v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 453/00 p o r u š e n é   b o l o. 2.   Okresnému   súdu   v Žiline   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   7   C   453/00 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov. 3. Ing. J. T.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu. 4. Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi JUDr. D. Ch., advokátska kancelária, Ž. vo výške 10.540,- Sk.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Dňa 14. marca 2000 podal sťažovateľ okresnému súdu žalobu o zaplatenie sumy 250 000 Sk s príslušenstvom.

Sťažovateľ listom z 21. marca 2001 požiadal okresný súd o konanie vo veci.Dňa   6.   apríla   2001   okresný   súd   vyzval   žalovaných   na   vyjadrenie   sa   k návrhu sťažovateľa.

Dňa 10. septembra 2001 podal sťažovateľ sťažnosť na nečinnosť súdu adresovanú predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľ listom doručeným okresnému súdu 8. apríla 2003 podal svoje stanovisko k vyjadreniu odporcu z 2. mája 2001.

Pojednávanie   okresného   súdu   14.   apríla   2003   bolo   za   účelom   dokazovania a predvolania svedkov odročené na 29. máj 2003.

Po   pojednávaní   14.   apríla   2003   došlo   medzi   účastníkmi   k dohode   o urovnaní sporného nároku sťažovateľa.

Podaním   doručeným   okresnému   súdu   27.   mája   2003   sťažovateľ   žiadal   konanie v celom rozsahu zastaviť, pretože medzi účastníkmi sporu došlo k uzavretiu zmieru.Okresný súd uznesením z 3. júna 2003 konanie v celom rozsahu zastavil.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ods.   3   citovaného   článku   ústavy   môže   ústavný   súd   svojim   rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu zbytočných prieťahov v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 C 453/00 o zaplatenie 250 000 Sk s príslušenstvom.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K stavu   právnej   istoty dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy zásadne nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet, ak vo veci právoplatne nerozhodli (napr. I. ÚS 98/99, II. ÚS 64/99).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa:a) právnej a faktickej zložitosti veci, b) podľa správania účastníka konania,c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a)   Predmetom   konania   je   návrh   sťažovateľa   na   zaplatenie   250 000 Sk s príslušenstvom   ako   odmeny   za   výkon   športovej   činnosti   podľa   uzavretej   zmluvy o spolupráci   sťažovateľa   a Mestského   športového   klubu   Žilina   z 12.   februára   1997 a dodatku č. 2 citovanej zmluvy.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   ide   o nárok   sťažovateľa   na   plnenie   z platnej   zmluvy o spolupráci,   teda   o   vec   právne   a fakticky   nenáročnú.   Okresný   súd   v dobe   od   podania návrhu (14. marec 2000) okrem výzvy adresovanej odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľa (6. apríl 2001) do nariadenia pojednávania (17. marec 2003) nevykonal žiadne úkony.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   skutková   a právna   zložitosť   veci   nemohla   mať v posudzovanom prípade vplyv na vznik zbytočných prieťahov v konaní.

Okresný súd vo vyjadrení zákonnej sudkyne v citovanom liste nepriamo priznáva zbytočné prieťahy v konaní, ktoré však odôvodňuje veľkým počtom vecí v senáte.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru sa ustálil názor, že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (II.   ÚS   120/02,   IV.   ÚS   15/03). Povahu objektívnych   príčin   možno priznať právnym udalostiam, ale uplatnenie ústavou zaručeného práva sa nemôže zmariť nenáležitým správaním štátnych orgánov, ktoré v mene štátu zabezpečujú uplatnenie práv zaručených ústavou (I. ÚS 145/02).

Z tohto dôvodu   námietka   okresného   súdu   spočívajúca v odvolaní   na veľký   počet nevybavených   vecí   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala   alebo   znižovala zodpovednosť   okresného   súdu   za   prerokovanie   veci   a rozhodovanie   bez   zbytočných prieťahov.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Na základe predloženého spisu ústavný súd konštatoval, že správanie sťažovateľa neovplyvnilo zbytočné prieťahy v konaní.

c) Tretím kritériom, na základe ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Preskúmaním doterajšieho postupu okresného súdu ústavný súd z vyžiadaného spisu sp. zn. 7 C 453/00 zistil neefektívnu činnosť a nečinnosť okresného súdu, ktorý od podania žaloby (14. marec 2000) až do odoslania spisu ústavnému súdu (14. júl 2003) vykonal nasledovné úkony: vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľa (6. apríl 2001) a nariadil   pojednávanie   (17.   marec   2003).   Vo   veci   pojednával   3. júna   2003   a   rozhodol o zastavení konania. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol: „Podaním doručeným tunajšiemu súdu 27. 5. 2003 zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie   zastaviť,   nakoľko   medzi   sporovými   stranami   došlo   k uzatvoreniu   dohody o urovnaní   sporného   návrhu,   na   základe   ktorej   predmet   sporu   odpadol.   (...)   Odporca vyhlásil, že so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí (...).“ Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. júna 2003.

Ústavný súd konštatuje, že túto neefektívnu činnosť a nečinnosť okresného súdu, treba považovať za zbytočné prieťahy konania v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Ústavný súd rozhodol neprikázať v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci konal, pretože vec bola právoplatne skončená.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   o   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   vo   výške   150 000 Sk   z dôvodu,   že   nečinnosťou   súdu   sa   ocitol   v stave právnej neistoty sprevádzanej i hmotnou ujmou a dopadom na sociálne pomery jeho rodiny.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“. Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Podľa   ods.   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd uzavrel, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Na   základe   uvedeného   mu   ústavný   súd   priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pri tom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je iba reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi. Vo veci sťažovateľa súd viac ako tri roky ponechal navrhovateľa v právnej neistote, hoci   na   to   neexistoval   žiaden   ospravedlniteľný   dôvod.   Preto   je   namieste   sťažovateľovi priznať primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   rozhodol   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. D. Ch., Ž. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v hodnote   8 796 Sk,   a to   za   dva   úkony   právnej   pomoci   v hodnote   4 270 Sk   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie podania). Základom za dva úkony právnej pomoci bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk. Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľa dvakrát náhradu režijného paušálu po 128 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a ods. 4 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Vyjadrenie právneho   zástupcu   sťažovateľa   doručené   ústavnému   súdu   10. júla   2003   k stanovisku okresného   súdu   po   prijatí   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   so   zreteľom   na   jeho   obsah nepovažoval za účelne vynaložené trovy právnej služby, a preto úhradu trov zaň nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2003