znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 28/02-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   J.   G.,   bytom   J.,   H.,   zastúpeného   komerčným právnikom JUDr. V. Š., H., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   1   a čl.   3   ods.   3   Listiny   základných   práv   a   slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24 K 193/99-908 zo 16. februára 2001 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 126/2001 z 28. júna 2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. G.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2002 doručená sťažnosť JUDr. J. G., bytom J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. V. Š., H., ktorou namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 a čl. 3 ods. 3 Listiny   základných   práv   a slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k. 46-24   K 193/99-908   zo 16.   februára   2001   v spojení   s uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 126/2001 z 28. júna 2001.

Sťažovateľ   žiada,   aby ústavný súd   vyslovil, že uvedenými rozhodnutiami došlo k porušeniu jeho vyššie označených základných práv, napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ústavný súd je podľa článku 127 ods. 1 ústavy (s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Bližšie   podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené   v ustanoveniach   §   20 ods.   1 a   2 a §   49 až 56   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Nesplnenie   niektorej   zo   všeobecných   alebo   osobitných   podmienok   konania o sťažnostiach vyžadovaných podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd   preto   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a skúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť.

K porušeniu základných práv sťažovateľa označených v jeho sťažnosti malo podľa neho   dôjsť   uznesením   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   č.   k.   46-24   K 193/99-908 zo 16. februára 2001 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Obo 126/2001 z 28. júna 2001.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a pripojených   príloh   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľom   napadnuté   uznesenie   prvostupňového   súdu   v spojení   s uznesením odvolacieho   súdu,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané   porušenie   základného   práva, nadobudlo právoplatnosť 9. júla 2001.

S prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mali byť porušené   základné   práva   sťažovateľa,   a deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t.   j. 9. september 2002, je potrebné konštatovať, že lehota ustanovená zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi uplynula skôr, než podal túto sťažnosť. To by platilo aj v prípade, ak by sa táto lehota počítala od účinnosti zákona č. 124/2002 Z. z., ktorým   sa   zmení   a dopĺňa   zákon   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, t. j. od 20. marca 2002.

Ústavný súd preto na predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2002