znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 279/09-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. M., P., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 273/2001, za účasti Okresného súdu Prešov, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 15 C 273/2001 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Prešov   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 273/2001 konal bez zbytočných prieťahov.

3. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej j e   Okresný súd Prešov p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov   j e   p o v i n n ý   uhradiť L. M. trovy konania v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2009 doručená sťažnosť L. M., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 273/2001.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 13. novembra 2001 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Predmetná   vec   je   vedená   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15   C   273/2001.   Sťažovateľka uvádza, že predmetné konanie nebolo po 7 rokoch a 7 mesiacoch právoplatne skončené, dokonca vo veci nebolo dosiaľ vydané žiadne meritórne rozhodnutie, a postup okresného súdu považuje za „celkom zjavne neefektívny“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky

- na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a

- právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 15 C 273/2001 porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Prešov konal vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15 C 273/2001 bez prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Okresnému   súdu   Prešov   pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie vo výške 6. 000,- Eur.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 279/09-11 zo 7. augusta 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľky   a predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. 1 SprO 1261/2009 z 26. augusta 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 2. septembra 2009, uviedol stručný prehľad úkonov súdu a poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bol okresným súdom poskytnutý priestor účastníkom na mimosúdne vyriešenie sporu na žiadosť samotných účastníkov, ako aj na to, že v priebehu konania došlo šesťkrát k zmene zákonného sudcu, čo malo negatívny vplyv na doterajší priebeh konania.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 8. septembra 2009, ktorým reagovala na vyjadrenie predsedu okresného súdu z 26. augusta 2009, uviedla: „Vyjadrenie predsedu Okresného súdu v Prešove zo dňa 26. 8. 2009 neobsahuje žiadne argumenty, ktoré by boli schopné spochybniť presvedčenie sťažovateľky, že v jej veci vedenej na OS v Prešove pod sp.   zn.   15   C   273/2001   dochádza   ku   zbytočným   prieťahom   a   že   toto   konanie   trvá neprimerane dlho.“ Ďalej poukázala na skutočnosť, že súd je povinný organizovať svoju prácu efektívne tak, aby súdne konanie viedlo bez zbytočných prieťahov k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. V súvislosti s argumentom predsedu okresného súdu týkajúcim   sa   opakovanej   zmeny   zákonného   sudcu   poukázala   na   konštantnú   judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že personálne problémy súdu nie sú okolnosťami, ktoré by súdu umožňovali zbaviť sa zodpovednosti za neprimerane dlhý čas konania, a treba ich pričítať na ťarchu súdu.

II.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 273/2001 ústavný súd zistil tento priebeh konania:

- sťažovateľka podala 13. novembra 2001 okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   ktorý   bol   zaevidovaný   pod   sp.   zn. 15 C 273/2001,

-   okresný   súd   10.   septembra   2002   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie   súdneho poplatku za žalobu,

-   pokynom   z   28.   januára   2003   zákonná   sudkyňa   zaslala   návrh   na   vyjadrenie odporcovi,

- 10. júla 2003 okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na 18. september 2003,

- 16. septembra 2003 okresný súd účastníkom telefonicky oznámil zrušenie termínu pojednávania určeného na 18. september 2003 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na porade v Trenčianskych Tepliciach,

- 23. septembra 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 23. október 2003, ktorý zákonná sudkyňa pokynom z 20. októbra 2003 zrušila a preložila ho na 4. december 2003 z dôvodu jej povinnej účasti na vopred neplánovanom seminári,

-   pojednávanie   konané   4.   decembra   2003   bolo   odročené   na   29.   január   2004   na základe žiadosti právnych zástupcov účastníkov z dôvodu pokusu o mimosúdne riešenie veci,

-   pokynom   z   21.   januára   2004   nariadila   zákonná   sudkyňa   preložiť   pojednávanie nariadené na 29. január 2004 na 4. marec 2004 bez uvedenia dôvodu,

-   pojednávanie   uskutočnené   4.   marca   2004   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu predloženia   návrhov   na   doplnenie   dokazovania   účastníkmi,   ako   aj z dôvodu   vyžiadania informácií od Správy katastra v P. týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve odporcu,

- 21. februára 2005 nariadil okresný súd termín pojednávania na 14. marec 2005, ktoré bolo odročené na 2. máj 2005 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne,

- pojednávanie konané 2. mája 2005 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd poskytol   účastníkom lehotu 30 dní na predloženie konkrétneho návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,

- po urgencii okresného súdu z 21. júna 2005 účastníci oznámili, že k dohode medzi nimi nedošlo, okresný súd sa napriek tomu výzvou z 21. decembra 2005 informoval, či došlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi,

- 3. februára 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 6. marec 2006, ktoré bolo   odročené   na   27.   marec   2006   na   základe   žiadosti   sťažovateľky   z   dôvodu práceneschopnosti jej právneho zástupcu,

- pojednávanie konané 27. marca 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu stáže zákonnej sudkyne, pričom následne došlo k zmene zákonnej sudkyne (od 5. apríla 2006 sa zákonnou sudkyňou stala JUDr. E. S.),

- 11. apríla 2006 nariadil okresný súd termín pojednávania na 7. jún 2006 (odporca žiadal pojednávanie určené na 7. jún 2006 odročiť a zároveň vzniesol námietku zaujatosti zákonnej sudkyne),

- pojednávanie určené na 7. jún 2006 bolo odročené na neurčito z dôvodu predloženia spisu   Krajskému   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   na   rozhodnutie   o   námietke zaujatosti (spis bol krajskému súdu predložený 14. júna 2006),

- krajský súd uznesením sp. zn. 11 NcC 2/06 z 20. júna 2006 vrátil vec okresnému súdu ako predčasne predloženú z dôvodu potreby doplnenia vyjadrenia zákonnej sudkyne k námietke zaujatosti,

-   4. júla 2006   bola právna vec sťažovateľky   opätovne pridelená predchádzajúcej zákonnej sudkyni JUDr. A. I.,

-   5.   decembra   2006   došlo   k   ďalšej   zmene   zákonného   sudcu,   vec   bola   pridelená sudkyni Mgr. A. V.,

- pokynom z 25. januára 2007 zákonná sudkyňa nariadila kancelárii vyžiadať správy z daňového úradu, katastrálneho úradu a z bánk,

- 5. apríla 2007 nariadil okresný súd termín pojednávania na 29. máj 2007, ktoré bolo odročené na 21. jún 2007 z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne odporcu,

- pojednávanie konané 21. júna 2007 bolo odročené na 27. september 2007 z dôvodu predloženia návrhov na doplnenie dokazovania účastníkmi,

-   pojednávanie   konané   27.   septembra   2007   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu vykonania ďalších dôkazov,

-   30.   novembra   2007   zaslal   okresný   súd   bankám   výzvy   týkajúce   sa   účtov sťažovateľky,

- od 17. decembra 2007 bola vec pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. D. V.,

- 14. februára 2008 nariadil okresný súd termín pojednávania na 23. máj 2008, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu doplnenia dokazovania vrátane nariadenia znaleckého dokazovania na ocenenie nehnuteľnosti – garáže (znalecké dokazovanie znalcom Ing. V. bolo nariadené uznesením okresného súdu sp. zn. 15 C 273/2001 zo 4. júna 2008),

- 30. júna 2008 došlo k ďalšej zmene zákonného sudcu a vec bola opätovne pridelená Mgr. A. V.,

- okresný súd zaslal 9. júla 2008 spis znalcovi,

- právna zástupkyňa odporcu listom z 13. augusta 2008 oznámila okresnému súdu, že zrejme dôjde k uzavretiu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, a požiadala, aby znalec z tohto dôvodu nezačal pracovať na znaleckom posudku,

-   okresný   súd   sa   telefonicky   14.   augusta   2008   dohodol   so   znalcom,   že   do 10. septembra 2008 nebude pokračovať v práci na posudku,

- znalec vrátil spis okresnému súdu 18. novembra 2008 na základe jeho žiadosti bez vypracovania posudku,

- sťažovateľka okresnému súdu 26. januára 2009 oznámila, že trvá na vyhotovení znaleckého posudku, ako aj na vykonaní ďalších v konaní navrhnutých dôkazov,

- okresný súd zaslal spis znalcovi 9. marca 2009 na vypracovanie posudku, keďže nedošlo k uzavretiu dohody medzi účastníkmi konania (znalec doručil posudok okresnému súdu 21. apríla 2009),

- uznesením sp. zn. 15 C 273/2001 z 26. mája 2009 okresný súd priznal znalcovi odmenu a následne 1. júna 2009 zaslal znalecký posudok na vyjadrenie odporcovi a 9. júla 2009 sťažovateľke,

- 17. júla 2009 nariadil okresný súd termín pojednávania na 12. november 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 273/2001.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v   rámci   prvého   kritéria   prihliada   aj na predmet   sporu (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o   návrhu   sťažovateľky,   ktorým   sa   domáha   vyporiadania   zaniknutého   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   proti   odporcovi,   bývalému   manželovi.   Ústavný   súd   po preskúmaní spisovej   dokumentácie   konštatoval,   že   vec   nie   je po   právnej   ani skutkovej stránke zložitá. Rozhodovanie o žalobách o vyporiadanie BSM totiž patrí medzi štandardnú rozhodovaciu   agendu   všeobecných   súdov,   pričom   ústavný   súd   zo   spisu   nezistil   také skutočnosti, ktoré by signalizovali jej skutkovú zložitosť.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred okresným súdom neovplyvnilo negatívne jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľka vždy reagovala na výzvy súdu a zúčastňovala sa či už osobne, alebo prostredníctvom právneho zástupcu na nariadených pojednávaniach.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že v období od podania návrhu (13. november 2001) do 21. júna 2007 bola činnosť okresného súdu v namietanej veci nesústredená a neefektívna. V tejto súvislosti ústavný súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že okresný súd nariadil doručiť návrh na začatie konania odporcovi na vyjadrenie až 28. januára 2003 a po prvýkrát vypočul účastníkov konania až na pojednávaní konanom 21. júna 2007. V ďalšom období ústavný   súd   hodnotil   činnosť   okresného   súdu   ako   plynulú   a   efektívne   smerujúcu k meritórnemu   rozhodnutiu   vo   veci.   Okresný   súd   nariadil   aj   znalecké   dokazovanie   na zistenie ceny nehnuteľnosti – garáže, avšak na základe žiadosti účastníkov konania bola práca znalca na vypracovaní posudku pozastavená, keďže účastníci mali snahu o uzavretie mimosúdnej   dohody.   V   tomto   smere   ústavný   súd   akceptoval   argumentáciu   predsedu okresného   súdu   uvedenú   v   jeho   vyjadrení   k   sťažnosti   z   26.   augusta   2008.   Po   zaslaní znaleckého posudku účastníkom konania a doručení stanovísk účastníkov k znaleckému posudku okresný súd nariadil 17. júla 2009 termín pojednávania na 12. november 2009.

Námietku predsedu okresného súdu, ktorou poukazuje na časté zmeny sudcov, ktorí vec prerokúvali, ústavný súd neakceptoval, pričom   v tejto súvislosti   poukázal na svoju konštantnú   judikatúru,   podľa   ktorej   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 172/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či námietka   častých   personálnych   zmien   obsadenia   tohto   úseku   a   v   tejto   súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, že v období od napadnutia návrhu 13.   novembra   2001   do   25.   januára   2007   došlo   v   namietanom   konaní   k   zbytočným prieťahom spôsobeným neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti uložil okresnému súdu povinnosť konať vo veci sp. zn. 15 C 273/2001 bez prieťahov. Vzhľadom na takto uloženú povinnosť zároveň považoval už za   nadbytočné   zakázať   okresnému   súdu   pokračovať   v   porušovaní   označených   práv sťažovateľky, a preto sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl.   48   ods.   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jej   žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € poukazujúc na neprimerane dlhú a ničím neospravedlniteľnú dobu 7 rokov a 7 mesiacov konania, ktorá uplynula od podania návrhu okresnému súdu,   ako aj skutočnosť,   že „Neprimeraná dĺžka konania ju   tak obmedzuje v možnosti   svoj   majetok   patriaci   do   BSM   užívať,   nakladať   s   ním   a   využívať   ho   na uspokojovanie svojich potrieb, aj potrieb svojho dieťaťa.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku   namietaného   konania, dĺžku   obdobia,   v   ktorom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky   konania   a   povahu   prerokúvanej   veci,   ktorá   je   predmetom   posudzovaného konania,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   danom   prípade   bude   priznanie   finančného zadosťučinenia   sťažovateľke   v   sume   2   500   €   (75   315   Sk)   primerané   konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia advokátkou JUDr. I. R. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk (695,41 €), keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2009. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti, vyjadrenie z 8. septembra 2009) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu 347,70 € a DPH (osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty z 24. januára 2005) v sume 66,06 €, čo spolu s režijným paušálom trikrát po 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a 19 % daňou z pridanej hodnoty v sume 3,96 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 438,57 €. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009