znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 279/08-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   16.   decembra   2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Mgr. K. P., N., zastúpenej advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. K. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Bratislava I p r i k a z u j e,   aby   v konaniach   vedených   pod sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr.   K.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   100 000 Sk   [slovom stotisíc   slovenských   korún   (3 319,39   EUR)],   ktoré   jej   j e   Okresný   súd   Bratislava I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť   Mgr.   K.   P.   trovy   konania v sume 8 011,08 Sk [slovom osemtisícjedenásť slovenských korún a osem halierov (265,92 EUR)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. E. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 279/08   z 11.   septembra   2008   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. K. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04 (ďalej aj „napadnuté konania“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa dvoma samostatnými žalobami podanými okresnému   súdu   domáhala   odškodnenia   dvoch   samostatných   nárokov,   ktoré   jej   vznikli v dôsledku   dopravnej   nehody,   ku   ktorej   došlo   27. apríla 2003.   Žalobou   podanou 26. februára 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 285/04 sa domáhala náhrady škody na zdraví v sume 2 778 758 Sk a žalobou podanou 22. júna 2004 v konaní vedenom pod sp. zn.   22 C 208/04   sa   domáhala   náhrady   vecnej   škody   spôsobenej   dopravnou   nehodou v sume 10 704 Sk.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu neboli napadnuté konania právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľka v sťažnosti domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy   rozhodol,   že   postupom   okresného   súdu   bolo   porušené   jej   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, súčasne žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk, ako aj úhradu trov konania.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn.   Spr. 3730/08   doručeným   ústavnému   súdu   9.   októbra   2008,   v ktorom   okrem chronológie   úkonov   uskutočnených   v priebehu   oboch   napadnutých   konaní   okrem   iného uviedol:

„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v konaní vedenom pod spisovou zn. 8 C 285/2004   a   sp. zn.   22 C 208/2004   musím   konštatovať,   že   predmetné   konania   sú poznačené prieťahmi, ktoré však boli spôsobené neprimerane vysokým počtom pridelených vecí v oddelení zákonnej sudkyne ako i pretrvávajúcim poddimenzovaným stavom sudcov a administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde   Bratislava I.   Sťažnosť   sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu vecí a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní nedochádzalo.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o   priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

Sťažovateľka   reagovala   na   vyjadrenie   okresného   súdu   k sťažnosti   podaním doručeným ústavnému súdu 23. októbra 2008, v ktorom okrem iného uviedla:

„Sústavné   opakovanie   množstva   práce,   ktoré   majú   sudcovia,   sú   pre   sťažovateľa irelevantné, hlavne za stavu, keď porušovateľ pol roka po podaní žaloby vyzve sťažovateľku na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   od   ktorého   je   zo   zákona   oslobodená   vzhľadom na uplatnený   nárok.   Rovnako   nepresvedčivo   vyznieva   toto   vágne,   ničím   nepodložené stanovisko   predsedníčky   súdu,   pretože   sťažovateľ   si   nijako   nemôže   overiť   množstvo, obtiažnosť pridelených vecí zákonnej sudkyni, ani množstvo a obtiažnosť vybavených vecí zákonnou sudkyňou. Sťažovateľ považuje stanovisko Okresného súdu Bratislava I, v časti v ktorej žiada, aby ústavný súd zobral do úvahy pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení to,   že   zákonná   sudkyňa   subjektívnym   konaním   nezavinila   vznik   prieťahov   v konaní, za účelové.

V každom prípade však z obsahu spisu predsedkyne Okresného súdu Bratislava I postrádam stanovisko k dôsledkom, ktorý má takýto postup súdu na samotnú sťažovateľku, ktorá nič nezavinila, utrpela úraz, z ktorého má celoživotné zdravotné dôsledky a k útrapám i vzniknutým traumám sa nesporne pridružuje pocit krivdy, nespravodlivosti, nemožnosti domôcť sa svojich nárokov, čo vyvoláva u nej nielen pocit poníženia, ale i zbytočnosti, podradenosti a predlžuje traumy, lebo opakovanými pojednávaniami, dlhodobým sporom, opakovanými lekárskymi posudkami, sa musí vracať k prežitej situácii, bolestiam, ku ktorým za pomoci lekárov sa snaží zabudnúť, resp. aspoň výrazne potlačiť do úzadia.

Napriek tomu, že pripúšťam, že zákonná sudkyňa má pridelených veľa vecí, táto skutočnosť nemôže ísť na ujmu sťažovateľky už aj z toho dôvodu, že práve prípady, ktoré prejednávajú nároky z titulu ublíženia na zdraví, majú byť súdmi prejednávané dokonca s väčšou rýchlosťou a prednostne.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súdnych spisov okresného súdu sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04 ústavný súd zistil tento priebeh a stav napadnutých konaní:

1. Konanie vedené pod sp. zn. 8 C 285/04

- začalo 26. februára 2004, keď bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľky o náhradu škody na zdraví v sume 2 778 750 Sk proti A., a. s. (ďalej len „odporca“),

- uznesením z 29. apríla 2004 okresný súd vyzval odporcu, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadril k žalobe, a oboch účastníkov vyzval, aby sa v rovnakej lehote vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v súlade s § 115a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),

- podaniami doručenými okresnému súdu 29. apríla 2004 a 14. júna 2004 zobrala sťažovateľka v časti späť svoj návrh,

- odporca   v podaní   doručenom   okresnému   súdu   12.   júla   2004   vyjadril   svoje stanovisko k nárokom sťažovateľky uplatneným v žalobe,

- okresný súd uznesením z 3. augusta 2004 konanie v rozsahu späťvzatého návrhu zastavil,

- okresný súd 16. novembra 2005 nariadil termín pojednávania na 14. február 2006,

- pojednávanie uskutočnené 14. februára 2006 okresný súd odročil na 7. apríl 2006 s tým, že odporcovi uložil v lehote 14 dní predložiť „Doplnenie vyjadrenia týkajúce sa navrhovaného dokazovania nariadením znaleckého dokazovania v tejto veci“,

- 23.   februára   2006   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   odporcu   na   znalecké dokazovanie znalcom z odboru neurológie,

- 13. marca 2006 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k návrhu odporcu na nariadenie znaleckého dokazovania,

- pojednávanie uskutočnené 7. apríla 2006 okresný súd odročil na 16. jún 2006 s tým, že „právna   zástupkyňa   navrhovateľky (sťažovateľky,   pozn.) zabezpečí   účasť navrhovateľky“ a odporca   v lehote   21   dní   doplní   vyjadrenie   týkajúce   sa   nariadenia znaleckého dokazovania,

- podaním   doručeným   okresnému   súdu   28.   apríla   2006   odporca   doplnil   svoje pôvodné vyjadrenie,

- podaním   zo   16.   júna   2006   sťažovateľka   rozšírila   žalobný   návrh   s požiadavkou úhrady sumy 4 887 600 Sk istiny a úroku z omeškania. V prílohe podania sťažovateľky bol predložený   znalecký   posudok   vypracovaný   súdnym   znalcom   z odvetvia   psychiatrie doc. MUDr. Ľ. V.,

- pojednávanie uskutočnené 16. júna 2006 okresný súd po vypočutí sťažovateľky odročil   na   3.   november   2006   s tým,   že „súd   do   tohto   termínu   pojednávania   rozhodne o návrhoch na doplnenie dokazovania prednesených právnou zástupkyňou navrhovateľa“,

- 11.   júla 2006   bolo okresnému   súdu   doručené vyjadrenie   odporcu   k znaleckému posudku doc. V. a návrh na uskutočnenie ďalšieho znaleckého dokazovania,

- pojednávanie uskutočnené 3. novembra 2006 okresný súd odročil na 11. december 2006   s tým,   že   pripustil   návrh   odporcu   na   ďalšie   dokazovanie   znalcom   z odvetvia psychiatrie,   ďalej   pripustil   rozšírenie   návrhu   sťažovateľky   na   sumu   4 887 600 Sk a „odporcovi uložil v lehote 7 dní zdôvodniť, z akého dôvodu navrhuje doplniť znalecké dokazovanie súdnym znalcom – odvetvie neurológia“,

- z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   bolo   pojednávanie   nariadené na 11. december 2006 zrušené a bol nariadený nový termín pojednávania na 9. január 2007,

- vo vyjadrení doručenom okresnému súdu 27. decembra 2006 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila jej stanovisko k návrhu odporcu, aby bol ustanovený nový znalec z odboru psychiatrie s tým, že to považuje „za zbytočné predlžovanie súdneho konania...“,

- pojednávanie   uskutočnené   9.   januára   2007   bolo   odročené   na   neurčito   s tým, „že ďalší   termín   pojednávania   bude   vytýčený   po   vykonaní   pripusteného   znaleckého dokazovania“,

- na základe žiadosti sťažovateľky doručenej okresnému súdu 8. marca 2007 okresný súd   opravným   uznesením   z 1.   septembra   2007   opravil   uznesenie   o ustanovení   znalca z 9. februára 2007 v záhlaví v časti označenia sťažovateľky,

- z úradného záznamu okresného súdu vyplýva, že ustanovený znalec prof. Ž. prevzal súdny spis 20. júla 2007,

- 26.   augusta   2008   okresný   súd   vyzval   ustanoveného   znalca,   aby   predložil požadovaný znalecký posudok, resp. oznámil dôvody, prečo ho ešte nepredložil,

- súdny znalec prípisom doručeným okresnému súdu 24. septembra 2008 vrátil spis okresnému   súdu   bez   vypracovaného   znaleckého   posudku   pre   pretrvávajúce   zdravotné problémy,

- 29.   septembra   2008   zákonná   sudkyňa   dala   pokyn   na   vyhotovenie   uznesenia „o zmene súdneho znalca“, dosiaľ ide o posledný úkon vo veci.

2. Konanie vedené pod sp. zn. 22 C 208/04

- začalo 22.   júna 2004,   keď   bola okresnému   súdu   doručená   žaloba sťažovateľky „o náhradu vecnej škody v sume 10 704 Sk“,

- na   výzvu   okresného   súdu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   reagovala   právna zástupkyňa   sťažovateľky   prípisom   doručeným   31.   decembra   2004,   v ktorom   poukázala na to,   že   uplatňovaný   nárok   je   oslobodený   od   súdnych   poplatkov,   a súčasne   požiadala okresný súd, „aby v čo najkratšom čase vo veci vytýčil termín pojednávania“,

- 5. apríla 2005 okresný súd nariadil termín pojednávania na 22. jún 2005,

- 13. júna 2005 bolo okresnému súdu doručené stanovisko odporcu k žalobe,

- pojednávanie uskutočnené 22.   júna 2005   bolo   po oznámení právnej   zástupkyne sťažovateľky, že v sume 850 Sk berie svoj návrh späť, odročené na neurčito s tým, že bude vykonaný   výsluch   sťažovateľky   prostredníctvom   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len „dožiadaný súd“), pričom okresný súd vyžiada aj vyšetrovací spis týkajúci sa dopravnej nehody,

- 12. januára 2006 bol daný pokyn na prípravu dožiadania na vypočutie sťažovateľky,

- dožiadanie   na   vypočutie   sťažovateľky   bolo   dožiadanému   súdu   doručené 14. februára 2008,

- dožiadaný súd dal 14. marca 2008 pokyn na predvolanie sťažovateľky na výsluch na 26. marec 2008, výsluch sťažovateľky sa uskutočnil 9. apríla 2008 a 16. apríla 2008 bola zápisnica o výsluchu spolu so súdnym spisom doručená okresnému súdu,

- prípisom   sp. zn.   Spr   2210/08   z 11.   augusta   2008   predsedníčka   okresného   súdu požiadala zákonnú sudkyňu „o bezprieťahové pokračovanie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22 C 208/04“,

- 26.   augusta   2008   bol   daný   pokyn   na   nariadenie   termínu   pojednávania na 30. október 2008,

- prípisom   z 27.   augusta   2008   okresný   súd   vyžiadal   od   príslušného   oddelenia Policajného zboru v P. vyšetrovací spis týkajúci sa dopravnej nehody,

- prípisom   doručeným   okresnému   súdu   11.   septembra   2008   Úrad   justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru P. oznámil, že požadovaný vyšetrovací   spis   bol   11.   apríla   2005   na   základe   žiadosti   zapožičaný   okresnému   súdu k sp. zn. 15 C 209/2004 a dosiaľ nebol vrátený,

- pojednávanie vo veci uskutočnené 30. októbra 2008 bolo odročené na 12. február 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva   z § 6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu   pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.   Ďalšia   významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o náhradu škody   na   zdraví   a súvisiacej   vecnej   škody   tvoria   bežnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Keďže kvalifikované rozhodnutie sťažnosťou napadnutých konaní bolo podmienené nariadením znaleckého dokazovania, ústavný súd pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti, avšak zároveň   vyslovuje názor, že   pri   sústredenejšom   postupe okresného súdu   v oboch napadnutých konaniach bolo možné postupovať podstatne plynulejšie.

Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   súdnych   konaní   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní,   či   v napadnutých   konaniach   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľka   využívala   všetky   procesné   prostriedky,   ktoré   mala   ako   účastníčka posudzovaných konaní k dispozícii (zmeny žalobného návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu). Ústavný súd už opakovane vyslovil (II. ÚS 41/97, I. ÚS 51/01, III. ÚS 58/02 a ďalšie), že predĺženie konania, ktoré je dôsledkom uplatňovania procesných práv účastníkom konania nemá povahu zbytočných prieťahov, účastník konania však musí strpieť predĺženie konania, ktoré je sprievodným znakom ich využitia.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v napadnutých konaniach, bolo hodnotenie postupu samotného okresného súdu.

V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 285/04 ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:

- od   3.   augusta   2004   (okresný   súd   zastavil   konanie   v rozsahu   späťvzatia) do 6. novembra   2005   (okresný   súd   nariadil   termín   pojednávania   na   14.   február   2006), t. j. v trvaní viac ako jeden rok,

- od 20. júla 2007 (ustanovený súdny znalec prevzal súdny spis na vypracovanie znaleckého   posudku)   do   26.   augusta   2008   (okresný   súd   vyzval   znalca,   aby   predložil požadovaný znalecký posudok alebo oznámil dôvody jeho nepredloženia), t. j. opäť v trvaní viac ako jeden rok.

Nečinnosť okresného súdu v označenom konaní teda predstavuje viac ako dva roky. Okrem   nečinnosti   bol   postup   okresného   súdu   v súvislosti   s nariadeným   znaleckým dokazovaním   aj   neefektívny   a málo   razantný.   Okresný   súd   iba   zobral   na   vedomie,   že ustanovený súdny   znalec prevzal spis   na vypracovanie znaleckého posudku   až 20. júla 2007, pričom znalec bol ustanovený uznesením okresného súdu 9. februára 2007. Závažnejším pochybením okresného súdu bol podľa názoru ústavného súdu fakt, že napriek 30-dňovej lehote na vypracovanie znaleckého posudku okresný súd ani po ročnej nečinnosti znalca nevyužil voči nemu poriadkové opatrenia v súlade s § 53 OSP. Ústavný súd   už   vo   svojej   judikatúre   vyslovil,   že   všeobecný   súd   vzhľadom   na   jeho   povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty,   kvôli   ktorému   sa   naň   osoba   obrátila   so   žiadosťou   o rozhodnutie,   zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových   opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný   súd   v rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj   za   zabezpečenie efektívneho   postupu   znalca   pri   vypracovaní   znaleckého   posudku   (napr.   III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na citlivosť sporov týkajúcich sa nárokov vyplývajúcich z poškodenia zdravia účastníkov konania je potrebné, aby všeobecné súdy pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu a tempa týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou.

V konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 22 C 208/04, ktoré bezprostredne súvisí s konaním vedeným pod sp. zn. 8 C 285/04, ústavný súd zistil, že v jeho priebehu bol okresný súd nečinný viac ako dva roky, a to v období od 12. januára 2006 (zákonná sudkyňa dala pokyn na vypočutie sťažovateľky dožiadaným súdom) do 14. februára 2008 (súdny spis spolu so žiadosťou o vypočutie sťažovateľky bol doručený dožiadanému súdu).Okrem   nečinnosti   bol   postup   okresného   súdu   aj   v tomto   konaní   nesústredený. Príkladom nesústredeného konania je postup, keď okresný súd prípisom z 27. augusta 2008 vyžiadal   od   príslušného   oddelenia   Policajného   zboru   v P.   vyšetrovací   spis   týkajúci sa predmetnej   dopravnej   nehody,   pričom   mu   oslovený   policajný   orgán   oznámil,   že požadovaný spis bol okresnému súdu na základe jeho žiadosti zapožičaný už 11. apríla 2005 a dosiaľ nebol vrátený.

Ústavný   súd   nemohol   akceptovať   obranu   okresného   súdu   uvedenú   vo   vyjadrení k sťažnosti   z 3.   októbra   2008,   keď   prieťahy   v napadnutých   konaniach   uznal   a súčasne poukazoval na to, že boli spôsobené „neprimerane vysokým počtom pridelených vecí..., ako i pretrvávajúcim   poddimenzovaným   stavom   sudcov   a administratívnych   pracovníkov na Okresnom súde Bratislava I“. V tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   a v konečnom   dôsledku   nezbavujú   štát   zodpovednosti   za   pomalé konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   (napr.   IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07, IV. ÚS 127/08).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 8 C 285/04 a sp. zn. 22 C 208/04 došlo k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby v napadnutých veciach konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojich veciach.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 500 000 Sk (16 596,96 EUR) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala okrem iného na to, že „v predmetných veciach nielen že súdy nekonajú, ale v podstate nereagujú ani na podané sťažnosti a u sťažovateľky vyvolávajú stav bezmocnosti, čo u nej spôsobuje ďalšiu traumu, ktorá zvyšuje jej po úraze nadobudnutý pocit menejcennosti“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutých konaní okresného súdu a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daných prípadov, najmä význam výsledku sporov pre sťažovateľku (nároky vyplývajúce zo škody na zdraví), ako aj skutočnosť, že konania vo veciach neboli do rozhodnutia   ústavného   súdu   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   považoval   priznanie sumy 100 000 Sk (3 319,39 EUR) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. E. B. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne   alebo   sčasti   uhradil   inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy.   Ústavný   súd   pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“),   a   to   každý   úkon   po   3 176 Sk,   t. j.   spolu   6 352 Sk,   čo   spolu   s režijným paušálom 2 x 190 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia   vrátane započítania   DPH   a režijného   paušálu   boli   priznané   v celkovej   sume   8 011,08 Sk (265,92 EUR).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008