znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 278/08-51

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   5.   marca   2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza vo veci návrhu Ing. M. K., J., zastúpeného advokátom JUDr. O. Š., B., na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008   a rozhodnutia   č. 2/2008-KOVZ z 20.   júna 2008   prijatých   podľa   ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z. z r u š u j e.

2. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008 vydané v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   v znení   ústavného   zákona   č. 545/2005   Z. z. z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. júla 2008 doručený návrh Ing. M. K. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce J. (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008 a rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“) prijatých podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“).

Podľa   bodu   1 výroku napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008 navrhovateľ ako starosta obce J. „porušil článok 7, odsek 1, 2 a odsek 5, písmeno a) zákona o konflikte záujmov tým, že nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok 2006 spôsobom a v termíne stanovenom v tomto zákone“. Podľa bodu 2 výroku označeného rozhodnutia sa navrhovateľovi „ukladá pokuta podľa čl. 9, odsek 10, písmeno   a)   a odsek   15   zákona   o konflikte   záujmov   vo   výške   zodpovedajúcej   1/12   jeho ročného   príjmu   za   rok   2007,   ktorú   je   povinný   uhradiť   do   30   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia na účet obce J.“.

V   bode   1   výroku   napadnutého   rozhodnutia   č. 2/2008-KOVZ   z 20.   júna   2008   sa rovnako ako v predchádzajúcom citovanom rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľ porušil čl. 7   ods. 1,   2   a 5   písm. a)   ústavného „zákona   o konflikte   záujmov“ tým,   že   nepodal Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) za   rok   2007,   a druhý   bod   výroku   tohto   rozhodnutia   je   identický   s bodom   2   výroku napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008.

Z návrhu okrem   iného vyplýva, že proti   navrhovateľovi, ktorý   vykonáva funkciu starostu obce J., vedú od posledných volieb do orgánov samosprávy obcí niektorí členovia obecného zastupiteľstva kampaň a hľadajú „akékoľvek zámienky na to, aby našli dôvod odvolať   ma   z funkcie.   Je   faktom,   že   svojou   činnosťou   im   narúšam   zabehnutý   stereotyp činnosti, resp. nečinnosti, ale mojím cieľom je slúžiť občanom obce a urobiť pre zlepšenie podmienok   ich   života   všetko   čo   je   možné   a to   aj   s ohľadom   na   obmedzené   rozpočtové možnosti.“. Tento ich postoj pramení podľa navrhovateľa z toho, že nimi presadzovaný kandidát   na   funkciu   starostu   u občanov   vo   voľbách   neuspel,   pričom   postoje,   zámery a koncepcia činnosti navrhovateľa im nevyhovuje.

Navrhovateľ označuje napadnuté rozhodnutia za protizákonné z dôvodu, že sú podľa neho   svojvoľné   a bezprávne.   V spojitosti   s tým   tvrdí,   že   oznámenie   za   rok   2006 „po nástupe do funkcie starostu som v stanovenej lehote odovzdal na Obecnom úrade v J. dlhoročnej pracovníčke E. S., ktorá s týmto naložila tak, ako to bolo na obecnom úrade obvyklé   a ako   to   robila   v predchádzajúcich   rokoch   –   založila   ho   medzi   ostatnú dokumentáciu. Podľa vyjadrenia tejto pracovníčky sa ani v predchádzajúcich obdobiach tieto podania nikdy neregistrovali a nezapisovali.

Oznámenie   za   rok   2007   v zákonom   stanovenom   termíne   prevzala   odo   mňa pracovníčka obecného úradu A. K., čo vyznačila priamo v oznámení a do knihy došlej pošty toto oznámenie zapísala druhá pracovníčka V. M....“.

Podľa   navrhovateľa   menované   zamestnankyne   boli   kompetentné   na   prijatie   ním podávaného oznámenia, pretože obecný úrad je podateľňou ako pre starostu, tak aj pre obecné zastupiteľstvo a jeho komisie. Poukázal aj na to, že v minulom období komisia obecného   zastupiteľstva   na   kontrolu   ochrany   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „komisia“) nebola zriadená a ani sa jej zriadenia nikto nedožadoval   až do   18.   apríla 2008,   keď   bola zriadená účelovo   iba na prešetrenie   jeho oznámenia. Navrhovateľ taktiež uviedol, že ešte v čase pred zriadením komisie informoval obecné zastupiteľstvo, že ním podané oznámenia sa nachádzajú na obecnom úrade a sú k dispozícii na nahliadnutie každému členovi obecného zastupiteľstva.

Dňa   4.   augusta   2008   predložil   navrhovateľ   ústavnému   súdu   na   jeho   výzvu splnomocnenie   na   zastupovanie   v konaní   udelené   advokátovi,   ktorý   zároveň   návrh navrhovateľa   doplnil   (následne   aj   opraveným   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 7. augusta   2008),   nespochybňujúc   povinnosť   navrhovateľa   podať   oznámenie   v lehote ustanovenej   v čl. 7   ods. 1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   a súčasne poukazujúc na to, že v obci J. v čase podania oznámenia nebola zriadená komisia, ktorá by bola kompetentná   predmetné oznámenie navrhovateľa   prijať.   V   nadväznosti na uvedené právny zástupca navrhovateľa pripomenul, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu nerieši   situáciu,   ak „komisia   nie   je   obecným   zastupiteľstvom   zriadená   a neustanovuje náhradný spôsob doručenia, svoju povinnosť podať predmetné oznámenie si starosta obce J.,   Ing.   M.   K.,   splnil   v   zákonom   stanovenej   lehote   spôsobom   v minulosti   obvyklým a akceptovaným, a to odovzdaním oznámenia zamestnankyni obecného úradu obce J., ktorá na tomto oznámení písomne potvrdila jeho prijatie. Prijatie oznámenia Ing. M. K., starostu obce   J.,   bolo   zároveň   zapísané   i do   Knihy   došlej   pošty   pod   číslom   576/2008   vedenej na Obecnom úrade v J. Čestné prehlásenia zamestnankýň obecného úradu obce J. spolu s overenou   fotokópiou   Knihy   došlej   pošty   so   záznamom   č. 576/2008   boli   ako   dôkazy na ÚS SR priložené k návrhu zo dňa 28. 06. 2008 na preskúmanie Rozhodnutia Obecného zastupiteľstva   obce   J.   č. 1/2008-KOVZ   zo   dňa   20. 06. 2008   a   Rozhodnutia   Obecného zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008.“.

Odvolávajúc   sa   na   čl. 15   ods. 1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu právny zástupca navrhovateľa ďalej upriamil pozornosť na to, že nie je dôvodné vytýkať navrhovateľovi, že nevykonal potrebné opatrenia na to, aby bola v obci J. zriadená komisia, pretože   vychádzajúc   z dikcie   uvedeného   ustanovenia   jej   zriadenie   nie   je   zákonnou povinnosťou starostu obce, „a preto namietanie nezvolenia príslušnej komisie zo strany Obecného zastupiteľstva obce J., ktorá by predmetné oznámenia prijímala, je absolútne neopodstatnené“. Zároveň   vyjadruje   názor,   že   zloženie   komisie   vytvorenej   uznesením obecného zastupiteľstva č. 96/2008 z 18. apríla 2008 odporuje ústavnému zákonu o ochrane verejného   záujmu,   pretože   v rozpore   s čl. 7   ods. 5   nie   je   jej   členom   žiaden   nezávislý poslanec.   To   bol   aj   dôvod,   pre ktorý   navrhovateľ   označené   uznesenie   obecného zastupiteľstva odmietol podpísať. V súvislosti s tým sa navrhovateľ zmieňuje aj o tom, že „po zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce J. konaného dňa 18. 04. 2008 sa nekonalo žiadne   rokovanie   Obecného   zastupiteľstva   obce   J.,   na   ktorom   by   bolo   dvojtretinovou väčšinou   hlasov   prijaté   Uznesenie č. 96/2008,   schválené dňa   18. 04. 2008,   ktoré znenie však starosta obce dňa 18. 04. 2008 nepodpísal a preto bol jeho výkon v súlade s § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení pozastavený.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 6 zákona o obecnom zriadení stratilo toto uznesenie platnosť,   lebo   nebolo   opätovne   prijaté   v lehote   dvoch   mesiacov   od jeho   schválenia dvojtretinovou väčšinou poslancov Obecného zastupiteľstva obce J.“.

V súvislosti s tým navrhovateľ tvrdí, že „uznesenie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 96/2008   zo   dňa   18. 04. 2008,   ktorým   mala   byť   zriadená   komisia   na   konanie   vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nie je platné, predmetná komisia nebola zriadená v súlade so zákonom“.

K návrhu sa podaním z 28. júla 2008 vyjadrili poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí označili jeho obsah za nepravdivý, pripúšťajúc však, že tvrdenie navrhovateľa o podaní oznámenia za rok 2007 sa čiastočne zakladá na pravde, pretože je registrované v denníku prijatej   pošty.   Navrhovateľovi   však   vytýkajú,   že   žiadneho   z   poslancov   obecného zastupiteľstva   neinformoval,   že   toto   oznámenie   podal.   Podľa   poslancov   obecného zastupiteľstva   bolo   povinnosťou   navrhovateľa,   aby   do   programu   rokovania   obecného zastupiteľstva včas zaradil aj návrh na zriadenie komisie. Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého mal na zasadnutí obecného zastupiteľstva ešte pred zriadením komisie, t. j. pred 18. aprílom 2008, informovať o tom, že oznámenie doručil obecnému úradu, sa v uvedenom podaní   poslancov   obecného   zastupiteľstva   označuje   za „nehorázne   klamstvo“. Podanie oznámenia   za   rok   2006   navrhovateľom   spochybňujú   poslanci   obecného   zastupiteľstva s poukazom na to, že na ňom „chýba prezenčná pečiatka obecného úradu a podpis osoby, ktorá by oznámenie prijala“.

Navrhovateľ je presvedčený, že napadnuté rozhodnutia „nie sú v súlade so zákonom, pretože   boli   vydané   na   základe   nesprávne   a neúplne   zisteného   skutočného   stavu   veci, nedostatočne vykonaného dokazovania a účelovo smerujú proti osobe Ing. M. K., starostu obce J.“.

Vzhľadom na to požaduje navrhovateľ, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 1/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008 sa zrušuje.

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce J. č. 2/2008-KOVZ zo dňa 20. 06. 2008 sa zrušuje.“

Ústavný   súd   návrh   navrhovateľa   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č. k. IV. ÚS 278/08-30 z 11. septembra 2008 ho prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie si ústavný súd vyžiadal vyjadrenie obecného zastupiteľstva k návrhu, ktoré mu bolo doručené 23. októbra 2008. Vo vyjadrení sa okrem iného   uvádza,   že   poslanci   obecného   zastupiteľstva   sa   stotožňujú   s obsahom   pôvodného stanoviska k návrhu doručeného ústavnému súdu 4. augusta 2008. V predmetnom vyjadrení je   ďalej   vyslovený   názor,   že   bolo   povinnosťou   navrhovateľa,   aby   oznámil   poslancom obecného   zastupiteľstva,   že   mieni   splniť   svoju   zákonnú   povinnosť   a podať   oznámenie, a ak by tak bol urobil, bola by komisia zvolená. «Následne mal navrhovateľ do programu rokovania OcZ zaradiť návrh na zriadenie takejto komisie „ad hoc“ (zákon na OVZ mu to výslovne nezakazuje) a odovzdať jej predmetné oznámenia za roky 2006 a 2007.»

Napokon vo vyjadrení obecného zastupiteľstva sú uvedené skutočnosti, ktorými sa má   spochybniť   existencia   zákonného   dôvodu   na   nepodpísanie   uznesenia   č. 96/2008 týkajúceho   sa   zloženia   komisie   zo   strany   navrhovateľa,   čo   je   označené   za účelovú obštrukciu.

Ústavný   súd   vyjadrenie obecného zastupiteľstva   zaslal   právnemu   zástupcovi navrhovateľa   na   vedomie   a prípadné   zaujatie   stanoviska,   ktorý   tak   urobil   v podaní z 19. decembra 2008 (doručenom ústavnému súdu 23. decembra 2008), zotrvávajúc v celom rozsahu na podanom návrhu.

II.

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

Podľa   čl. 3   ods. 1,   3   a 4   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1... Osobný záujem na účely tohto zákona je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Rozpor záujmov na účely tohto zákona je skutočnosť, keď verejný funkcionár pri výkone svojej funkcie uprednostní osobný záujem pred verejným záujmom.

Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 písm. c) bodu 2 a 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom. Verejný funkcionár sa musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie... sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej funkcie, obchodný styk s... obcou... rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou obcou...

Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár nesmie   vykonávať   funkcie,   zamestnania   a   činnosti,   ktoré   sú   nezlučiteľné   s   funkciou verejného funkcionára podľa ústavy a zákonov.

Podľa   čl. 7   ods. 1,   2   a 5   písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci kalendárny   rok...   K   písomnému   oznámeniu   podľa   odseku   1   verejný   funkcionár   priloží najneskôr do 30. apríla potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo iný doklad vydávaný na daňové účely potvrdzujúci sumu príjmov, ktoré verejný funkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok... Oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže byť iba poslanec obecného   zastupiteľstva.   Ak   sú   v   obecnom   zastupiteľstve   zástupcovia   politických   strán a politických hnutí alebo nezávislí poslanci, komisia je zložená z jedného zástupcu každej politickej   strany   alebo   politického   hnutia   a   jedného   zástupcu   nezávislých   poslancov. Komisia   musí mať aspoň troch   členov; ak sa tento počet   nedosiahne týmto spôsobom, doplní   sa   počet   členov   komisie   o   zástupcu   politickej   strany   alebo   politického   hnutia s najvyšším počtom poslancov...

Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1 písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

Podľa   čl. 9   ods. 2   písm. a) ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu   orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné   alebo   nepravdivé   údaje,   alebo   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo...

Podľa   čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa   v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie,   v   čom   je   konanie   alebo   opomenutie   verejného   funkcionára   v   rozpore   s   týmto ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   odôvodnenie   a   poučenie   o   opravnom   prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa rozhodnutím podľa   odseku   6   vysloví,   že   verejný   funkcionár   vykonáva   funkciu,   zamestnanie   alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom verejnej funkcie podľa ústavy, tohto ústavného zákona alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť.

Podľa   čl. 9   ods. 10   písm. a)   a   e)   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7..., v sume zodpovedajúcej   dvanásťnásobku   mesačného   platu   verejného   funkcionára,   ak   verejný funkcionár poruší povinnosti podľa čl. 4.

Podľa   čl. 9   ods. 13   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   rozhodnutie obsahuje osobné   údaje verejného   funkcionára   v   rozsahu   titul,   meno,   priezvisko,   adresa trvalého bydliska a funkcia.

Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až písm. d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia   rozhodnutia,   ktorým   bola   vyslovená   strata   mandátu   alebo   funkcie   alebo ktorým   bola uložená pokuta,   podať návrh   na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný   súd Slovenskej   republiky.   Podanie   návrhu   má   odkladný   účinok.   Ústavný   súd   Slovenskej republiky   rozhodne   o   tomto   návrhu   do   60   dní   odo   dňa   jeho   doručenia.   Konanie o preskúmaní takého   rozhodnutia   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky   upravujú ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Citované ustanovenia čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu zakladajú   právomoc   ústavného   súdu   rozhodnúť   o návrhu   navrhovateľa   na   preskúmanie napadnutých rozhodnutí obecného zastupiteľstva.

Podrobnosti   o konaní   v zmysle   štvrtej   vety   citovaného   čl. 10   ods. 3   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v § 73a a § 73b.

Podľa § 73a ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“). O   podaní   návrhu   platí   § 20.   K   návrhu   sa   pripojí   napadnuté   rozhodnutie   orgánu   podľa odseku 1.

Podľa § 73b zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov (ods. 1).

O návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí (ods. 2).Ak   senát   ústavného   súdu   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   je   v   rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší (ods. 3).

Rozhodnutie ústavného súdu je konečné (ods. 4).

III.

Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutých rozhodnutí obecného zastupiteľstva   spochybňuje   celý   postup   obecného   zastupiteľstva,   jeho   konanie   a prijaté závery, ako aj samotné rozhodnutia, ktoré považuje za nesúladné so zákonom, pretože boli vydané   na   základe   nesprávne   a neúplne   zisteného   skutkového   stavu   (nedostatočne vykonaného dokazovania), charakterizujúc ich ako tendenčné, smerujúce proti jeho osobe.

V spojitosti s tým tvrdí, že si povinnosť, ktorá mu vyplýva z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, t. j. podať písomné oznámenia za roky 2006 a 2007, splnil spôsobom a v lehote ustanovenej v uvedenom článku tohto ústavného zákona. Pokiaľ ide o oznámenie za rok 2006, navrhovateľ predložil na podporu svojich tvrdení okrem iného čestné vyhlásenie zamestnankyne Obecného úradu v J. M. V. z 30. júna 2008, v ktorom menovaná uvádza, „že pri preberaní agendy po nástupe do zamestnania v mesiaci august 2007   som   na   Obecnom   úrade   našla   Oznámenie   o majetkových   pomeroch   (oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov) starostu obce Ing. M. K.... Oznámenie bolo po mojom nástupe na Obecný úrad založené do osobného spisu   a uložené   spolu   s ostatnými   osobnými   dokladmi   k dispozícii   členom   Obecného zastupiteľstva, pracovníkom obecného úradu, ako aj kontrolným orgánom.“.

Podľa   dátumu   uvedeného   na   kópii   oznámenia   za   rok   2006   predloženej navrhovateľom   ústavnému   súdu   bolo   toto   oznámenie   ním   vyhotovené   a podpísané 26. januára 2007. Navrhovateľ zároveň poukazuje aj na to, že toto oznámenie nemohol predložiť komisii obecného zastupiteľstva, ako mu to ukladá čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona   o ochrane verejného   záujmu, a to   z dôvodu,   že   takáto   komisia   nebola   obecným zastupiteľstvom   v relevantnom   čase   zriadená.   V neposlednom   rade   navrhovateľ argumentuje   tým,   že   oznámenie   odovzdal   zamestnankyni   obecného   úradu,   ktorý   je podateľňou tak pre starostu, ako aj pre obecné zastupiteľstvo a jeho komisie.

Na   preukázanie   podania   oznámenia   za   rok   2007   v ustanovenej   lehote   predložil navrhovateľ   ako   dôkaz   úradne   overenú   fotokópiu   príslušnej   strany   Knihy   došlej   pošty, vedenej   Obecným   úradom   v J.,   v ktorej   pod   č. 576   je   zaevidované   jeho   doručenie s dátumom 28. marec 2008. Zdôvodnenie navrhovateľa, prečo nebolo oznámenie podané komisii, je identické, ako v prípade oznámenia za rok 2006.

Z   § 73b   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   čl. 10   ods. 3   štvrtou   vetou ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní   rozhodnutia   vo veciach   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu záujmov,   v rámci   ktorého   ústavný   súd   plní   funkciu   orgánu   rozhodujúceho   o   opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obecného zastupiteľstva, je iba posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní; ak senát ústavného súdu po preskúmaní namietaného rozhodnutia výboru   zistí,   že   konanie   verejného   funkcionára   nebolo   v   rozpore   s ústavným   zákonom o ochrane   verejného   záujmu,   tak   ho   zruší,   a   naopak,   ak   po   jeho   preskúmaní   dospeje k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, tak ho potvrdí.

Ústavný súd musí mať na zreteli, že pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, koncepciu a interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí   byť   akceptovateľné   aj   z   hľadiska   všeobecne   ponímanej   spravodlivosti.   V   konaní vedenom   pod   sp. zn.   IV. ÚS 1/07   už   ústavný   súd   zdôraznil,   že   z jeho   postavenia   ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti [čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)]   musí   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   brať   zreteľ   aj   na dodržiavanie procesných   zásad   zaručujúcich   právo   na   spravodlivý   proces   garantované   čl. 46 a nasl. ústavy,   a   preto   aj v okolnostiach   prípadu   navrhovateľa   s   prihliadnutím   na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu mu z čl. 124 ústavy dospel k názoru, že je daný dôvod na to, aby sa zaoberal a zahrnul do predmetu svojho skúmania aj procesný postup obecného zastupiteľstva v konaní v danej veci.

Ústavný   súd   v súvislosti   s tým   pripomína   aj   svoju   doterajšiu   judikatúru (I. ÚS 356/08),   v ktorej   sa   poukazuje   na   organickú   vnútornú   väzbu   medzi   čl. 46   ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne   Slovenskej   republiky,   a   čl. 46   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   kto   tvrdí,   že   bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak,   pričom z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené   preskúmanie   rozhodnutí   týkajúcich   sa základných práv a slobôd.

Ústavný súd považoval taktiež za potrebné upriamiť pozornosť aj na čl. 152 ods. 4 ústavy,   podľa   ktorého   výklad   a   uplatňovanie   ústavných   zákonov,   zákonov   a   ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov   musí byť v súlade s touto ústavou. Citované ustanovenie   ústavy   má   v štruktúre   ústavných   noriem   charakter   generálneho   princípu výkladu a uplatňovania práva, pričom z jeho textu vyplýva, že sa vzťahuje aj na výklad a uplatňovanie   ústavných   zákonov.   Preto   aj   príslušné   ustanovenia   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu treba vykladať a uplatňovať tak, aby ich výklad a aplikácia boli v súlade s ústavou, t. j. aj v súlade s obsahom a kvalitou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú čl. 46 ods. 1 ústavy.

a) K namietanému   rozhodnutiu   obecného   zastupiteľstva   č. 1/2008-KOVZ   z 20. júna 2008

Navrhovateľ ako verejný funkcionár vo vzťahu k označenému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva   vydanému v konaní podľa   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu v okolnostiach   daného   prípadu   namieta,   ako   už   bolo   uvedené,   predovšetkým   procesné pochybenia   v   postupe   obecného   zastupiteľstva,   a to   nesprávne   a   nedostatočne   zistený skutkový stav.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. 1/2008-KOVZ z 20. júna 2008:„Komisia   po   preskúmaní   dokumentov   a vyhodnotení   dôkazov   konštatovala,   že povinnosť podať oznámenie nebola Ing. M. K. splnená spôsobom a v termíne stanovenom v zákone o konflikte záujmov, pretože starosta obce, ako osoba povinná:

1) nevykonal   potrebné   opatrenia   k tomu,   aby   bola   zvolená   príslušná   komisia na prijatie   oznámenia   za   rok   2006   v dobe   umožňujúcej   dodržanie   zákonného   termínu na podanie oznámenia;

2) oznámenie za rok 2006 doručil údajne obecnému úradu v termíne stanovenom v zákone o konflikte záujmov,   čo však nevie preukázať prezenčnou pečiatkou úradu ani inými relevantnými dôkazmi resp. svedectvom bývalých zamestnancov úradu;,

3) poslancov obecného zastupiteľstva vyzval na prevzatie oznámenia za rok 2006 až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu;

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo obecné zastupiteľstvo v J. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“

Z návrhu   a z obsahu   súvisiaceho   spisu   vyplýva,   že   obecné   zastupiteľstvo   pri rozhodovaní o   uložení pokuty   navrhovateľovi   za vytýkané porušenie čl. 7 ods. 1,   2 a 5 písm. a)   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   spočívajúce   v tom,   že   nepodal oznámenie za rok 2006 spôsobom a v lehote ustanovenej v tomto ústavnom zákone, nevzalo do   úvahy   navrhovateľom   predložené   čestné   vyhlásenie   zamestnankyne   obecného   úradu M. V. (citované na inom mieste odôvodnenia tohto nálezu), z ktorého vyplývajú iné závery, než tie, o ktoré sa opieralo pri rozhodovaní v danej veci obecné zastupiteľstvo. Svoj postup odôvodnilo obecné zastupiteľstvo tým, že „oznámenie za rok 2006 nie je označené žiadnou prezenčnou pečiatkou, ktorá by potvrdzovala doručenie oznámenia obecnému úradu“.

Takéto   odôvodnenie   nezohľadnenia   predmetného   dôkazu   produkovaného navrhovateľom (ktorý je súčasťou jeho osobného spisu) zo strany obecného zastupiteľstva považuje   ústavný   súd   za   nedostatočné   a nepresvedčivé.   Z rozhodnutia   nemožno   taktiež zistiť, či obecné zastupiteľstvo v čase jeho vydania malo už k dispozícii stanovisko bývalej zamestnankyne obecného úradu E. S. (jej čestné vyhlásenie, podľa ktorého nemá vedomosť o tom, že by jej navrhovateľ v období do skončenia jej pracovného pomeru s obcou J., t. j. do 31. augusta 2007, odovzdal na založenie, resp. registráciu jeho oznámenia za rok 2006), ktoré pripojilo k svojmu vyjadreniu k návrhu, keďže bolo vyhotovené 27. júla 2008, t. j. až po vydaní namietaného rozhodnutia. V namietanom rozhodnutí kladie navrhovateľovi za vinu aj to, že nepodal oznámenie komisii, avšak rozhodnutie sa nezaoberá a nevysporiadava so   skutočnosťou,   že   navrhovateľ   nemohol   podať   oznámenie   komisii   obecného zastupiteľstva, pretože takáto komisia nebola v relevantnom čase zriadená.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, z ktorých obecné zastupiteľstvo odvodzuje nesplnenie povinnosti   podať   oznámenie   za   rok   2006 spôsobom   a v lehote   ustanovenej   v ústavnom zákone   o konflikte   záujmov, ústavný   súd   prisvedčuje   argumentácii   navrhovateľa,   podľa ktorého   zriadenie   komisie   nie   je   povinnosťou   starostu   obce,   ktorá   by   mu   výslovne vyplývala   z ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu,   prípadne   z iného   právneho predpisu.

Podľa   § 15   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č. 369/1990   Zb.   o   obecnom zriadení v znení neskorších predpisov obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Podľa druhého odseku tohto   zákonného   ustanovenia   sú   komisie   zložené   z   poslancov   obecného   zastupiteľstva a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Napokon podľa jeho tretieho odseku zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

Podľa čl. 7 ods. 5 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámenie podľa odseku 1 podáva starosta obce komisii obecného zastupiteľstva. Členom tejto komisie môže   byť   iba   poslanec   obecného   zastupiteľstva.   Ak   sú   v   obecnom   zastupiteľstve zástupcovia   politických   strán   a   politických   hnutí   alebo   nezávislí   poslanci,   komisia   je zložená   z jedného   zástupcu   každej   politickej   strany   alebo politického   hnutia   a   jedného zástupcu nezávislých poslancov. Komisia musí mať aspoň troch členov; ak sa tento počet nedosiahne týmto spôsobom, doplní sa počet členov komisie o zástupcu politickej strany alebo politického hnutia s najvyšším počtom poslancov.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je napokon taktiež zrejmé, na základe čoho   dospelo   obecné   zastupiteľstvo   k záveru,   že   navrhovateľ   mal „povinnosť“ vyzvať poslancov obecného zastupiteľstva na prevzatie oznámenia za rok 2006, pričom tak urobil „až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu“.Ústavný súd zdôrazňuje, že procesnému právu účastníka konania vo veci ochrany verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   navrhnúť   dôkazy,   ktorých   vykonanie na preukázanie   svojich   tvrdení   pokladá   za   potrebné,   zodpovedá   povinnosť   orgánu uskutočňujúceho konanie [v danom prípade obecného zastupiteľstva - čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu] nielen o navrhnutých dôkazoch rozhodnúť, ale   tiež,   pokiaľ   im   vo   svojom   rozhodnutí   nevyhovie,   presvedčivým   spôsobom   vyložiť (spravidla vo vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval, a právnym záverom, ku ktorým   na skutkovom   základe veci   dospel)   dôvody,   pre ktoré ich   za základ svojich skutkových záverov neprevzal.

Pretože tak obecné zastupiteľstvo v danej veci podľa názoru ústavného súdu ústavne konformným   spôsobom   neurobilo,   zaťažilo   svoje   rozhodnutie   vadou   spočívajúcou v porušení   všeobecných   procesných   princípov,   a   zároveň   postupovalo   v rozpore so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 46 a nasl. ústavy.

Vzhľadom na nedostatky, na ktoré poukázal ústavný súd v tomto bode nálezu, bolo už bez právneho významu zoberať sa tým, či komisia zriadená 18. apríla 2008 mohla vôbec posudzovať a rozhodovať o splnení povinnosti navrhovateľa podať oznámenie za rok 2006.

b) K namietanému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008

Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia č. 2/2008-KOVZ z 20. júna 2008:„Komisia   po   preskúmaní   dokumentov   a vyhodnotení   dôkazov   konštatovala,   že povinnosť podať oznámenie nebola Ing. M. K. splnená spôsobom a v termíne stanovenom v zákone o konflikte záujmov, pretože starosta obce, ako osoba povinná:

1) nevykonal   potrebné   opatrenia   k tomu,   aby   bola   zvolená   príslušná   komisia na prijatie   oznámenia   za   rok   2007   v dobe   umožňujúcej   dodržanie   zákonného   termínu na podanie oznámenia;

2) oznámenie za rok 2007 doručil údajne dňa 31. 03. 2008 zamestnankyni obecného úradu p. K., ktorá nie je podľa zákona o konflikte záujmov kompetentná oznámenie prevziať (ide o osobu príbuznú);

3) poslancov obecného zastupiteľstva vyzval na prevzatie oznámenia za rok 2007 až dňa 07. 05. 2008, teda až po obdržaní oznámenia o začatí konania o návrhu;

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodlo obecné zastupiteľstvo v J. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.“

V odôvodnení   tohto   rozhodnutia   sa   okrem   iného   uvádza,   že „zvoleniu   komisie a začatiu konania predchádzala skutočnosť, že Ing. M. K., starosta obce J., neinformoval obecné   zastupiteľstvo   o tom,   že   ako   osoba   povinná   v zmysle   čl. 2,   odsek 1,   písmeno o), hodlá   splniť   svoju   povinnosť   a podať   oznámenie   podľa   čl. 7,   odsek 1,   2   a odseku 5, písmeno a)   zákona   o konflikte   záujmov   a ako   zostavovateľ   programu   nezaradil   na rokovania   obecného   zastupiteľstva   zvolenie   komisie   príslušnej   na   prijatie   oznámenia v zmysle čl. 7 odsek 5, písmeno a) tohto zákona.“.

V tomto prípade je na základe predložených dôkazov (najmä overenou fotokópiou Knihy   došlej   pošty)   podľa   názoru   ústavného   súdu   nesporné,   že   navrhovateľ   podal oznámenie   za rok   2007   v lehote   ustanovenej   v ústavnom   zákone   o ochrane   verejného záujmu,   a to   prostredníctvom   obecného   úradu.   Čo   sa   týka   ďalších   záverov,   ku ktorým dospela   komisia   považujúc   ich   za porušenie   povinností   navrhovateľa   v súvislosti   s oznámením   za   rok   2007,   ústavný   súd   odkazuje   v   celom   rozsahu   na   odôvodnenie   pod písm. a) tohto bodu nálezu.

Vo vzťahu k obom napadnutým rozhodnutiam je ďalej potrebné uviesť:Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí tak samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového   stavu   a   jeho   hodnotenia   v dostatočnom   rozsahu)   predstavuje   nielen   jednu zo základných   podmienok   na   zákonu   zodpovedajúce   rozhodnutie,   ale   je   tiež   jedným zo základných znakov ústavou garantovaného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. To   platí   v celom   rozsahu,   aj   pokiaľ   ide   o preskúmavanie   rozhodnutí   vydaných   podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Napriek dikcii čl. 9 ods. 10 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu „pokuta sa   ukladá   v sume...“ v samotných   rozhodnutiach   pokuta   uložená   navrhovateľovi   nebola určená v konkrétnej sume, ale iba tak, že sa ukladá „vo výške zodpovedajúcej 1/12 jeho ročného príjmu za rok 2007...“.

Výrok rozhodnutia (o čom a ako rozhodol) tvorí jeho jadro, a preto musí byť zásadne presný   a konkrétny.   Musí   teda   presne   určovať   práva   a povinnosti   účastníkov   konania (v danom prípade stanovenú povinnosť pre navrhovateľa). Ústavný súd k uvedenému už iba dodáva,   že   v minulosti   posudzoval   celý   rad   konaní   podľa   ústavného   zákona   o ochrane verejného   záujmu,   kde   príslušný   orgán   verejnej   moci   v samotnom   výroku   rozhodnutia nesprávne (na rozdiel od tohto prípadu) iba „prepočítal“ konkrétnu sumu (výšku) pokuty určenú násobkom mesačného platu verejného funkcionára, a to v súvislosti s nedôsledným interpretovaním čl. 9 ods. 15 a 16 citovaného ústavného zákona, a v dôsledku toho došlo zo strany ústavného súdu k zrušeniu takýchto rozhodnutí.

Ak   preto   namietané   rozhodnutia   obecného   zastupiteľstva   neobsahovali   konkrétnu výšku pokuty, ktorá bola uložená navrhovateľovi, boli tieto rozhodnutia nepreskúmateľné a ústavný súd ich musel zrušiť už len na základe tohto dôvodu (rovnako napr. I. ÚS 356/08).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že obecné zastupiteľstvo pri ukladaní pokuty navrhovateľovi interpretovalo a aplikovalo príslušné ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ústavne nesúladným spôsobom.

Vychádzajúc z výroku i z odôvodnenia namietaných rozhodnutí ústavný súd uzavrel, že   hodnotenia   skutkových   zistení   v týchto   rozhodnutiach   (č. 1/2008-KOVZ   a č. 2/2008-KOVZ   z 20.   júna   2008)   nemožno   považovať   za   konzistentné,   a   rovnako   tak   nemožno považovať za správny a spravodlivý ani právny záver, ku ktorému obecné zastupiteľstvo v týchto rozhodnutiach dospelo.

Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy premietnuté pri ochrane práva do ustanoveného postupu vymedzeného podľa povahy veci príslušným procesným poriadkom (a v okolnostiach daného prípadu upravených v čl. 9 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu) je svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu. Preto zároveň predstavuje aj základnú podmienku zákonného a ústavne konformného rozhodnutia.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že v danom konaní vo veci ochrany   verejného   záujmu   a zamedzenia   rozporu   záujmov   neboli vo   vzťahu k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo oprelo svoje závery o nedostatočne zistený skutkový stav, nedostatočne a nepresvedčivým spôsobom vyložilo dôvody, pre ktoré za základ svojich skutkových záverov neprevzalo dôkazy predložené navrhovateľom, a navyše neuviedlo konkrétnu výšku uloženej pokuty. Preto   bolo   potrebné   napadnuté   rozhodnutia   považovať   za   rozporné   s týmito   ústavnými princípmi a ako také aj za arbitrárne.

Ústavný   súd   je   oprávnený   iba   potvrdiť   alebo   zrušiť   rozhodnutie   obecného zastupiteľstva   (§ 73b   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde),   a preto   na základe   už uvedeného rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu, pričom zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde).

O trovách konania ústavný súd nerozhodoval, pretože si ich úhradu účastníci tohto konania neuplatnili.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009