znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 277/08-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. L., B., zastúpeného advokátkou JUDr. R. F., Š., vo veci   namietaného   porušenia   čl. 12   ods. 1   a 4   Ústavy   Slovenskej   republiky,   jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 16429/08-61/D/472 v súvislosti s odmietnutím jeho podnetu na podanie dovolania proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 T 33/2006 z 5. mája 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2008 doručená sťažnosť R. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo spravodlivosti“) vo veci vedenej pod sp. zn. 16429/08-61/D/472 v súvislosti s odmietnutím jeho podnetu na podanie dovolania proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 33/2006 z 5. mája 2006 (ďalej aj „trestný rozkaz“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:«Dňa 09. 02. 2005 bolo začaté uznesením OR PZ Bratislava I., ČVS: ORP-359/SMz- OSV-BA1-2005 trestné stíhanie vo veci trestného činu Násilie proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi   podľa   ust.   § 197a   ods. 1   Trestného   zákona   (účinného   do   31. 12. 2005). Uznesením   OR PZ   Bratislava I.   ČVS: ORP-359/SMz-OSV-B1-2005   zo   dňa   23. 02. 2005 bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania uvedeného skutku M. G.

Dňa 03. 05. 2006 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I. obžalobu na obv. M. G. pre podozrenie zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

Na podklade podanej obžaloby Okresný súd Bratislava I.   vydal dňa 05. 05. 2006 trestný   rozkaz,   sp. zn.   1 T 33/2006,   ktorý   podľa   doložky   nadobudol   právoplatnosť a vykonateľnosť   dňa   31. 05. 2006.   Trestný   rozkaz   bol   dňa   05. 05. 2006   doručený obžalovanému, dňa 05. 05. 2006 obhajcovi obžalovaného, ako aj na Okresnú prokuratúru Bratislava I. Na základe doručenia rozhodnutia týmto osobám bol trestný rozkaz opatrený doložkou   právoplatnosti   a   vykonateľnosti.   Podotýkam,   že   napriek   ust.   § 354   ods. 2 Trestného poriadku, toto rozhodnutie sťažovateľovi - poškodenému, ako osobe oprávnenej nebolo riadne doručené.

Dňa 07. 03. 2007 podal sťažovateľ na tunajšiu prokuratúru „Podnet na preskúmanie zákonnosti   predmetu obžaloby Okresnej   prokuratúry na   odsúdeného M.   G.,   ktorým bol porušený zákon v prospech odsúdeného“. Dňa 20. 04. 2007 bol sťažovateľ upovedomený Ministerstvom   spravodlivosti   SR   o   tom,   že   lehota   na   podanie   dovolania   v neprospech odsúdeného uplynula dňa 22. 08. 2006 (teda v lehote 3 mesiacov od doručenia trestného rozkazu poslednej z oprávnených osôb podľa ust. § 234 ods. 2 Trestného poriadku.). Sťažovateľ   cestou   svojej   právnej   zástupkyne   podal   dňa   23. 05. 2007   žiadosť na Okresný   súd   Bratislava I.   o   zrušenie   doložky   právoplatnosti   a   vykonateľnosti,   spolu so žiadosťou   o   doručenie   trestného   rozkazu   poškodenému,   nakoľko   trestný   rozkaz   mu riadne nebol doručený a súd mu odňal možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok v zákonnej lehote.

Trestný   rozkaz   OS   Bratislava I,   sp. zn.   1 T 33/2006   zo   dňa   05. 05. 2006   bol sťažovateľovi cestou jeho právnej zástupkyne doručený dňa 26. 02. 2008, avšak s pôvodnou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, obsahujúcej dátum 31. 05. 2006.

Dňa 24. 05. 2008 podal sťažovateľ na Ministerstvo spravodlivosti - porušovateľovi, Podnet   poškodeného   na   podanie   dovolania   proti   Trestnému   rozkazu,   OS   Bratislava I., sp. zn. 1 T 33/2006 zo dňa 05. 05. 2006.

Dňa 30. 06. 2008 bol sťažovateľovi doručený prípis porušovateľa o vybavení jeho podnetu   č. 16429/08-61/D/472   zo   dňa   26. 06. 2008,   obsahom   ktorého   bolo   oznámenie porušovateľa,   že   sťažovateľovi   uplynula   lehota   na   podanie   podnetu   s   odôvodnením,   že sťažovateľ si „takmer dva roky po právoplatnosti súdneho rozhodnutia najal advokáta, ktorý si nechal dodatočne doručiť trestný rozkaz“ a „zákonné lehoty stanovené Trestným poriadkom   nemožno   takýmto   umelým   spôsobom   predlžovať“.   Z   dôvodov   uvedených porušovateľom bol podnet sťažovateľa odložený ako oneskorene podaný.»

V nadväznosti na to sťažovateľ zhrňuje z jeho pohľadu podstatné skutočnosti, ktoré boli   podľa   neho   zo   strany   ministerstva   spravodlivosti   opomenuté   a odôvodňujú opodstatnenosť jeho podnetu. Ide o tieto skutočnosti:

„- sťažovateľovi   ako   poškodenému   bol   trestný   rozkaz   sp. zn.   1 T 33/2006   z   dňa 05. 05. 2006   doručený   až   dňa   26. 02. 2008,   kedy   sťažovateľovi   začala   plynúť   zákonná lehota na podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

- doložka   právoplatnosti   a   vykonateľnosti,   ktorou   bol   trestný   rozkaz,   sp. zn. 1 T 33/2006 z dňa 05. 05. 2006 opatrený, bola vykonaná nezákonne, v rozpore súst. § 354 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený   obhajcu,   aj   jeho   obhajcovi,   prokurátorovi   a   poškodenému.   Ak   má   poškodený zákonného   zástupcu   alebo   splnomocnenca,   doručí   sa   trestný   rozkaz   len   zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného

- u každej osoby oprávnenej na podanie opravného prostriedku sa lehota na podanie takéhoto   prostriedku   počíta   od   doručenia   predmetného   rozhodnutia,   čo   v   prípade sťažovateľa bol dátum 26. 02. 2008

- porušovateľ   nerešpektoval   rovnosť   účastníkov   trestného   konania,   keď   v prípade sťažovateľa nerešpektoval skutočnosť, kedy mu bol trestný rozkaz doručený

- ak   porušovateľ   pri   rozhodovaní   o   podnete   sťažovateľa   nerozhodoval s prihliadnutím na ust.   § 354 ods. 2 Trestného poriadku,   napriek tomu, že na okolnosti doručovania   trestného   rozkazu   bol   výslovne   upozornený,   nedostatočným   preskúmaním podnetu odňal sťažovateľovi právo brániť sa podaním opravného prostriedku, uprel mu právo   domáhať   sa   ochrany   svojich   oprávnených   záujmov,   nezaoberal   sa   meritom   veci a námietkami sťažovateľa obsiahnutými v podnete.“

Sťažovateľ ďalej cituje príslušné články ústavy, ktoré boli podľa neho ministerstvom spravodlivosti   v označenej veci   porušené (čl. 12. ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). Porušenie svojich ústavou garantovaných práv vidí sťažovateľ v tom, že ministerstvo spravodlivosti malo narušiť rovnosť účastníkov v trestnom konaní, keď mu nepriznalo   rovnaké   práva   na   podanie   mimoriadneho   opravného   prostriedku,   aké   plynú prokurátorovi a obvinenému. Sťažovateľ taktiež tvrdí, že „uplatnením práva na doručenie trestného rozkazu a zrušenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti mu bola spôsobená ujma“ zo strany ministerstva spravodlivosti tým, že jeho podnet bez riadneho preskúmania veci ako oneskorene podaný odložilo. Sťažovateľ vytýka ministerstvu spravodlivosti aj to, že   vo   veci   jeho   podnetu   na   podanie   dovolania   proti   označenému   trestnému   rozkazu nevystupoval ako nezávislý a nestranný orgán ochrany práva.

Začiatok plynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ustanovenej v § 53   ods. 3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odvíja sťažovateľ od dátumu, keď mu bolo doručené oznámenie ministerstva spravodlivosti sp. zn. 16429/08-61/D/472 z 25. júna 2008, k čomu došlo 30. júna 2008.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa   čl. 6 ods. 1   dohovoru   ministerstvom   spravodlivosti   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 16429/08-61/D/472.   Domáha   sa   tiež,   aby   ústavný   zrušil „opatrenie   Ministerstva spravodlivosti SR č. 16429/08-61/D/472 zo dňa 26. 06. 2008“ a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Napokon požaduje aj priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásah do uvedených práv má spočívať v tom, že sa ministerstvo spravodlivosti odmietlo zaoberať jeho podnetom na podanie dovolania proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 33/2006 z 5. mája 2006 z dôvodu, že lehota na podanie dovolania v neprospech odsúdeného uplynula.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažnosť   v zmysle   čl. 127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,   III. ÚS 62/02,   III. ÚS 254/04).   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   jej prijatie   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a z listinných dôkazov k nej pripojených je zrejmé, že sťažovateľ podal 7. marca 2007 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet „na preskúmanie zákonnosti predmetu obžaloby Okresnej prokuratúry na odsúdeného M. G., ktorým bol porušený zákon v prospech odsúdeného“. Týmto podaním sa sťažovateľ, usudzujúc, že došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného, vo vzťahu ku generálnej prokuratúre dožadoval, „aby ste ako nadriadený orgán zabezpečil nápravu zo strany Okresnej prokuratúry v súlade so zákonom, keď bude buď nariadené, aby bolo začaté trestné stíhanie pre tr. čin porušovania domovej slobody obvineného, ktorého sa dopustil v jedno činnom súbehu konaním, za ktoré bol už rozsudkom OS Bratislava I. číslo konania   1 T 33/2006-193 zo dňa   5. 5. 2006 právoplatne   odsúdený,   alternatívne aby bol podaný   podnet   pre   porušenie   zákona,   ktorým   bude   zrušený   právoplatný   rozsudok   OS Bratislava I. číslo konania 1 T 33/2006-193 zo dňa 5. 5. 2006 a následne bude vo veci adekvátne postupované“.

Na   citované   podanie   sťažovateľa,   vyhodnotiac   ho   podľa   obsahu   ako   podnet na podanie   dovolania   proti   označenému   trestnému   rozkazu   (§ 369   ods. 1   Trestného poriadku), odpovedalo ministerstvo spravodlivosti (po tom, ako mu bol uvedený podnet sťažovateľa   postúpený   Krajskou   prokuratúrou   v   Bratislave)   oznámením   sp. zn. 4941/07-61/D/226 z 20. apríla 2007, v ktorom uviedlo:

„Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky potvrdzuje príjem Vášho podania, ktoré nám bolo postúpené z Krajskej prokuratúry v Bratislave. Po oboznámení sa s jeho obsahom Vám oznamujeme nasledovné:

Právoplatné   rozhodnutie   súdu   možno   preskúmať   len   na   podklade   mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania.

Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. dovolanie v neprospech odsúdeného možno podať len do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu.

Trestný   rozkaz   Okresného   súdu   Bratislava I   sp. zn.   1T 33/2006   nadobudol právoplatnosť   dňa   31. 05. 2006.   Posledné   doručenie   trestného   rozkazu   bolo   dňa 22. 05. 2006.   To   znamená,   že   lehota   na   podanie   dovolania   v   neprospech   odsúdeného uplynula dňa 22. 08. 2006.

Váš   podnet   na   podanie   dovolania   v   neprospech   odsúdeného   bol   odložený   ako oneskorene podaný.“

Následne podal sťažovateľ 23. mája 2007 okresnému súdu prostredníctvom svojej právnej   zástupkyne   žiadosť   o zrušenie   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti   spolu so žiadosťou,   aby   mu   bol   doručený   trestný   rozkaz   sp. zn.   1 T 33/2006   z 5.   mája   2006. Po doručení vyžiadaného trestného rozkazu podal sťažovateľ 22. apríla 2008 ďalší podnet ministerstvu spravodlivosti, ktorým navrhol podanie dovolania proti tomuto rozhodnutiu. Ministerstvo spravodlivosti v oznámení sp. zn. 16429/08-61/D/472 z 26. júna 2008 sťažovateľovi na jeho podnet z 22. apríla 2008 uviedlo:

„Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. dovolanie v neprospech odsúdeného možno podať len do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu a táto lehota uplynula 22. augusta 2006. Nič na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že si Váš klient ex post, takmer dva roky po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, najal advokáta, ktorý si nechal dodatočne doručiť trestný rozkaz. Zákonné lehoty stanovené Trestným poriadkom nemožno takýmto umelým spôsobom predlžovať.

Váš   podnet   na   podanie   dovolania   v   neprospech   odsúdeného   bol   odložený   ako oneskorene podaný.“

Sťažovateľ   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   a právnych   okolnostiach, v ktorých vidí zásah do svojich práv, dozvedel najneskôr doručením oznámenia ministerstva spravodlivosti   sp. zn.   4941/07-61/D/226   z 20.   apríla   2007.   V súlade   s ustanovením   § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   mu   preto   najneskôr   v mesiaci   máji 2007   začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v odmietnutí jeho podnetu zo 7. marca 2007 proti trestnému rozkazu okresného súdu sp. zn. 1 T 33/2006 z 5. mája 2006.

Sťažovateľ sa však na ústavný súd obrátil až so sťažnosťou z 25. augusta 2008, ktorá mu bola doručená 2. septembra 2008, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jeho   sťažnosť   podaná   oneskorene   a ústavný   súd   ju   z toho   dôvodu   už   v rámci   jej predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Nad   rámec   odôvodnenia   ústavný   súd   poznamenáva,   že   opakovaný   podnet sťažovateľa na podanie dovolania z 22. apríla 2008 proti predmetnému trestnému rozkazu nie   je   z hľadiska   plynutia   lehoty   podľa   § 53   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   právne významný. Vzhľadom na podstatné skutkové a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu   (konanie,   následok   a dôvody),   pre   ktoré   bol   prvý   podnet   sťažovateľa „na preskúmanie   zákonnosti   predmetu   obžaloby   Okresnej   prokuratúry   na odsúdeného M. G., ktorým bol porušený zákon v prospech odsúdeného“) zo 7. marca 2007 odložený ako oneskorene podaný, zostala totožnosť (identita) zásahu, ktorý sťažovateľ namieta vo vzťahu k čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy a svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru,   zachovaná,   aj   pokiaľ   ide   o druhý   podnet   z 22. apríla   2008   a jeho   následné odloženie (z rovnakého dôvodu ako v prípade neprijatia jeho predchádzajúceho podnetu). O tomto   zásahu   sa   sťažovateľ   dozvedel   najneskôr   v máji   2007.   Okolnosti,   za   ktorých k nemu   malo   dôjsť,   mu   boli   známe   (čo   vyplýva   z   jeho   argumentácie,   ako   aj   z listín pripojených k sťažnosti).

Uvedené   skutočnosti   neumožňovali   sťažovateľovi   rozumne   predpokladať,   že   by pri druhom   pokuse   o podanie   podnetu   malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska ministerstva spravodlivosti. Sťažovateľ neuviedol žiadnu konkrétnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto predpoklad.

Podanie ďalšieho podnetu na podanie dovolania z 22. apríla 2008 preto ústavný súd považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany sťažovateľa aj napriek jeho tvrdeniu, že tak urobil v nadväznosti na doručenie trestného rozkazu (ktorý prevzal 28. februára 2008), a nevyhoveniu   jeho   žiadosti   o zrušenie   doložky   právoplatnosti   a vykonateľnosti.   V tejto spojitosti treba uviesť, že sťažovateľ ako poškodený by mohol podať odpor proti trestnému rozkazu   iba   pokiaľ ide   o výrok   o   náhrade   škody,   ktorým   bola   priznaná náhrada   škody (§ 355   ods. 2   Trestného   poriadku),   avšak   v okolnostiach   daného   prípadu   takýto   výrok trestný   rozkaz neobsahuje. Navyše   aj v prípade   podania   odporu   poškodeným sa   trestný rozkaz neruší v celom rozsahu, ale len vo výroku o náhrade škody, a vo vzťahu k ďalším výrokom by ostal právoplatným a vykonateľným. Vzhľadom na to nebolo možné žiadosti sťažovateľa o zrušenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti trestného rozkazu zo strany okresného súdu vyhovieť.

Ako obiter dictum ústavný súd napokon dodáva, že podľa jeho ustálenej judikatúry mimoriadne   opravné   prostriedky,   ktoré   sťažovateľ   nemôže   uplatniť   osobne   (takým   je nepochybne aj dovolanie podľa   § 368   a nasl.   Trestného   poriadku),   nemožno   považovať za účinné právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné (napr. II. ÚS 357/06, IV. ÚS 323/07). Podnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je opravným prostriedkom a z hľadiska trestného práva procesného ho možno považovať iba za informáciu   ministrovi   spravodlivosti   ako   oprávnenému   na   jeho   podanie,   ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného   poriadku neukladá   povinnosť   (nevzniká   právny   nárok)   vyhovieť   každému podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či na základe podnetu strany v konaní alebo na základe iného podnetu podá alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna   ochrana   (napr.   m. m.   II. ÚS 42/01,   I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04).

Z   tohto   dôvodu   minister   spravodlivosti   nemohol   odložením   takéhoto   podania, t. j. jeho   neakceptovaním,   spôsobiť   namietané   porušenie   označených   práv   sťažovateľa. Sťažovateľ   (v danej   veci   ako   podnecovateľ)   mal   právo   len   na   to,   aby   sa   minister spravodlivosti   jeho   podnetom   zaoberal,   náležite   sa   s ním   vysporiadal   a o spôsobe   jeho vybavenia   ho   vyrozumel,   k čomu   v tejto   veci   došlo   spôsobom,   ktorý   nemožno   označiť za arbitrárny alebo ústavne neakceptovateľný.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008