znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 276/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. A. K., M., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/53/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. R. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012 doručená sťažnosť Ing. R. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/53/2010 (ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... je účastníkom súdneho sporu na strane žalobcu v občianskoprávnom konaním pred Okresným súdom Košice 1 vedenom pod sp. zn. 23 C/53/2010, ktoré bolo začaté 11. 8. 2010...

Napriek tomu, že od podania pôvodného návrhu uplynulo už skoro 2 roky, vo veci stále   nebolo   právoplatne   rozhodnuté   po   vydaní   upovedomení   o   odročení   alebo   zrušení pojednávania zo dňa 13. 1. 2012...“.

Sťažovateľ   ďalej poukázal   na   to,   že okresný súd v predmetnej veci   vykonal   tieto procesné úkony:

„- Návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11. 8. 2012 (správne má byť 2010, pozn.)

- Platobný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 23 C/53/2010 zo dňa 9. 2. 2010

- Oznámenie o zaplatení súdneho poplatku zo dňa 6. 12. 2010

- Doručené zásielky (29. 3. 2011, 9. 5. 2011, 7. 6. 2011, 19. 7. 2011 )

- Uznesenie o zrušení platobného rozkazu sp. zn. 23 C/53/2010 zo dňa 6. 10. 2011

- Uznesenie sp. zn. 23 C/53/2010 – výzva – zo dňa 10. 11. 2011

- Predvolanie na súdne pojednávanie zo dňa 14. 12. 2011 – odročené

- Upovedomenie o odročení alebo zrušení pojednávania zo dňa 13. 1. 2012 – došlo k zmene sudcu

- Uznesenie sp. zn. 23 C/53/2010 o ustanovení opatrovníka 10. 2. 2012.“

Sťažovateľ   je   toho   názoru   že   okresný   súd „nepostupoval   dostatočne   plynulo a absolútne zanedbal svoje zákonom stanovené povinnosti. Vo veci síce vykonával určité procesné úkony, ale nekonal efektívne a sústredene.

Celková   doba   konania   pred   Okresným   súdom   je   poznačená   prieťahmi,   pretože v určitých   obdobiach   okresný   súd   vôbec   nekonal   a   bol   nečinný.   Najmä   od   9. 2. 2010 do 6. 12. 2010 bol súd nečinný 2 mesiace, následne od 6. 12. 2010 do 29. 3. 2011. Ďalej súd nekoná   plynulo   ďalších   v   3   nasledujúcich   mesiacov   od   10. 2. 2012.   Sťažovateľ   je   toho názoru, že súd nepostupoval dostatočne plynulo a celkovo konal so zbytočnými prieťahmi v dĺžke viac ako 2 rokov.“.

Ďalej sťažovateľ argumentoval tým, že „v upovedomení zo dňa 13. 1. 2012 došlo k oznámeniu k zmene sudcu na základe ktorého sťažovateľ je za to, že došlo k porušeniu čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ   využil   právny   prostriedok   nápravy «podľa   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 18. 5. 2012 v ktorej uviedol:

„V súdnom procese 23 C/53/2009, koná už neprimerane dlho, očividne a úmyselne dochádza k zneužívaniu času vyhradené na súdne pojednávanie.“

Právny   zástupca   upovedomil   príslušného   predsedu   Okresného   súdu Košice I na vyjadrenie sťažnosti proti postupu vyššie súdneho úradníka.».

Ústavný   súd   navyše   v súčinnosti   s okresným súdom   zistil,   že 18.   mája 2012 bol právnemu   zástupcovi   sťažovateľa,   ktorý   ho   zastupuje   v namietanom   konaní,   doručený rozsudok   okresného   súdu   sp. zn.   23 C/53/2010   z 23.   marca   2012,   ktorým   bol   žalovaný zaviazaný   zaplatiť   sťažovateľovi   žalovanú   sumu,   pričom   vo   zvyšnej   časti   bol   návrh zamietnutý.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v namietanom konaní porušil jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48   ods. 1   ústavy,   ako   aj   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   aby   okresnému   súdu   prikázal   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov, a ďalej žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €, ako aj úhrada trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   ide predovšetkým   vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   tohto   orgánu   a   základným   právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (v danej veci okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje, že jej predmetnom je namietané porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 23 C/53/2010.

Podľa   čl. 48   ods. 1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby sa jeho vec prejednala v primeranej lehote.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy

Sťažovateľ namieta okrem iného porušenie svojho základného práva nebyť odňatý zákonnému   sudcovi   podľa   čl. 48   ods. 1   ústavy,   čo   malo   podľa   neho   vyplynúť z upovedomenia okresného súdu z 13. januára 2012, ktorým mu bolo oznámené, že termín pojednávania nariadený na 26. január 2012 sa odročuje na 23. marec 2012.

Z uznesenia okresného súdu sp. zn. 23 C/53/2010 zo 6. októbra 2011, ktorým bol zrušený platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 23 C/53/2010 z 9. februára 2011, vyplýva, že ho vydal sudca okresného súdu JUDr. B. a tento sudca aj nariadil termín pojednávania na 26.   január   2012.   Upovedomenie   okresného   súdu   z 13.   januára   2012   o odročení pojednávania však už bolo podpísané sudkyňou okresného súdu JUDr. B.

Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zistil,   že   opatrením   predsedu   okresného   súdu k rozvrhu práce na rok 2011 z 25. januára 2011 boli všetky neskončené veci zo súdneho oddelenia 23 C, v ktorom je sudkyňou JUDr. B., z dôvodu vykonávania jej ročnej stáže na ústavnom súde náhodným výberom pridelené okrem iného aj do súdneho oddelenia sudcu okresného súdu JUDr. B. Ďalším opatrením predsedu okresného súdu k rozvrhu práce na rok 2012 z 9. januára 2012 sa po ukončení stáže sudkyne JUDr. B. všetky veci, v ktorých pôvodne rozhodovala a v ktorých nebolo dovtedy rozhodnuté, znovu pridelili na vybavenie tejto sudkyni.

V rozvrhu   práce   okresného   súdu   na   rok   2011   v časti   II.   Výkon   súdnictva, 1. občianskoprávne   veci   –   sudcovia   sa   uvádza, „že   náhodným   výberom   pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade dlhodobej šesť týždňov   presahujúcej   neprítomnosti   zákonného   sudcu,   ktorému   bola   vec   pridelená. V takomto   prípade   sa   prerozdeľujú   jemu   pridelené   veci   náhodným   výberom   pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov medzi všetkých sudcov vybavujúcich agendu príslušného registra. Prerozdelené veci sa opätovne pridelia neprítomnému sudcovi po   jeho   návrate,   ak   v   nich   nedošlo   k   meritórnemu   rozhodnutiu.   Sudcovia,   ktorým   sa prerozdelia   veci   dlhodobo   neprítomného   sudcu,   stávajú   sa   jeho   zastupujúcimi   sudcami až do jeho návratu.“.

Ústavný súd preto konštatuje, že k zmenám zákonných sudcov   v posudzovanom konaní   došlo   za   splnenia   všetkých   zákonných   podmienok   v súlade   s platným   rozvrhom práce.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy dospel ústavný súd s poukazom na uvedené k záveru, že zmena zákonného sudcu, ku ktorej došlo v namietanom prípade v súlade so zákonom, nie je takým postupom okresného súdu, ktorý by mohol mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 35/09, II. ÚS 55/98).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   resp.   práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom   už v sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   označený   všeobecný   súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať (m. m. I. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   zo   skutočnosti,   že   táto   sťažnosť   zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Predmetom tejto časti sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C/53/2010 malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 23. marca 2012 rozhodol, že žalovaný je povinný sťažovateľovi zaplatiť žalovanú sumu, pričom   rozsudok   prevzal   právny   zástupca   sťažovateľa   18.   mája   2012,   teda   v deň,   keď odovzdal   na   poštovú   prepravu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   sp. zn.   23 C/53/2010 adresovanú   predsedovi   okresného   súdu,   ako   aj   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy adresovanú ústavnému súdu. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že okresný súd rozhodnutím vo veci samej ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty   sťažovateľa,   a preto   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom ovplyvniť priebeh   konania, prípadne   prieťahy   v ňom,   a teda   nemohol   už ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. mája 2012 (odovzdanou na poštovú prepravu 18. mája 2012),   t. j.   v čase,   keď   okresný   súd   už   vo veci   samej   nekonal,   a preto k porušovaniu označeného práva už nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   dodáva,   že   sťažovateľ   uplatnil   sťažnosť na prieťahy   v konaní   adresovanú   predsedovi   okresného   súdu   podaním   z   18.   mája   2012 (fotokópia   pripojená   k sťažnosti),   ktorú   v ten   istý   deň   odovzdal   na   poštovú   prepravu, pričom   sťažnosť   na   prieťahy   v napadnutom   konaní   bola   ústavnému   súdu   doručená   už 21. mája 2012 (odovzdaná na poštovú prepravu taktiež 18. mája 2012), bez toho, aby vyčkal na odpoveď predsedu okresného súdu.

Ústavný   súd   za   týchto   okolností   vyhodnotil   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní adresovanú orgánu štátnej správy, t. j. okresnému súdu (ktorá je podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   nevyhnutnou   podmienkou   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy), iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení   proti   sťažovateľom   namietanému   postupu   okresného   súdu   v označenom občianskoprávnom konaní.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde v tejto časti mohol odmietnuť aj pre jej neprípustnosť.

Keďže   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto uznesenia, ďalšími námietkami a návrhmi v nej uvedenými sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012