znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 276/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. V., B. B., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. K., B. B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 9/03 a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť J. V.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. apríla 2007 doručená   sťažnosť   a 20.   apríla   2007   doplnenie   sťažnosti   J.   V.,   B.   B.   (ďalej   len „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Ľ.   K.,   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 9/03.

Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   ako   žalobca   v konaní okresného súdu domáhal proti žalovanému O., a. s., uloženia povinnosti vymeniť vadnú vec.

Sťažovateľ   uviedol,   že   „Spor   vznikol   zo   záväzkového   vzťahu   medzi   účastníkmi konania ako podnikateľmi a týkal sa ich podnikateľskej činnosti a preto má byť vedený v registri súdu „Cb“ ako obchodnoprávny spor...

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici je však namietaná vec vedená nesprávne ako občianskoprávny   spor   pod   sp.   zn.   14C/9/03   a na   rozhodnutie   bola   pridelená   sudkyni tamojšieho súdu, Mgr. V. H., čím bolo porušené právo sťažovateľa zakotvené v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...

elektronický   systém   prideľovania   spisov   na   súde   je   nastavený   tak,   že obchodnoprávne veci sú v súlade   s rozvrhom práce prideľované   sudcom z inej   množiny sudcov ako veci občianskoprávne. Pri zapísaní veci do správneho registra „Cb“ by sa ani teoreticky nemohlo sťať, že vec by bola pridelená sudkyni, Mgr. V. H., ktorá je z množiny sudcov, ktorým systém v súlade s rozvrhom práce prideľuje občianskoprávne veci z registra „C“ a teda pridelením veci sudkyni, Mgr. V. H., bolo porušené právo sťažovateľa na jeho zákonného sudcu, lebo vec jej bola pridelená v rozpore s rozvrhom práce Okresného súdu v Banskej Bystrici, pričom za zákonného sudcu možno pokladať len sudcu, ktorý bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu...“.

V sťažnosti sťažovateľ poukázal aj na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) vo svojom uznesení sp. zn. 12 Co 247/06 z 30. novembra 2006 vyslovil právny názor, že spor sa týka ochodnoprávnej veci. V nadväznosti na toto uznesenie po vrátení   veci   okresnému   súdu   sťažovateľ   namietal   svoje   odňatie   zákonnému   sudcovi. V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2007 sťažovateľ uviedol, že v písomnom vyjadrení z 24. júla 2006 k odvolaniu žalovaného poukázal na to, „že vec by podľa jeho názoru mala byť vedená v registri Cb (Cob). S touto námietkou... sa odvolací súd vôbec nezapodieval, hoci na Okresnom súde Bratislava II bola vec vedená v registri Cb a vec bola vedená v registri Ndob aj na Najvyššom súde Slovenskej republiky, a to pod sp. zn. 1 Ndob 89/2005“ (oba súdy rozhodovali o miestnej príslušnosti, pozn.).

Sťažovateľ na podporu svojich   tvrdení cituje v sťažnosti ustanovenia § 3 ods.   3 a § 51 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

V petite sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd svojím nálezom vyslovil porušenie označeného práva postupom okresného súdu, zrušil opatrenie okresného súdu, ktorým bola vec pridelená konajúcej sudkyni, prikázal okresnému súdu prideliť vec zákonnému sudcovi podľa „predmetu   konania“ a   priznal   mu   finančné   zadosťučinenie   vo   sume   30 000   Sk a náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti   a či nie sú   dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   a skúmal, či   neexistujú   dôvody   na jej odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 9/03 tým, že jeho žaloba doručená okresnému súdu 8. januára 2003 bola zaradená do registra občianskoprávnych vecí a pridelená sudcovi, ktorému sú prideľované občianskoprávne veci. Sťažovateľ zastáva   názor,   že   podľa   predmetu   konania a postavenia   jeho účastníkov ide o obchodnoprávnu vec a správne mala byť zaradená do registra obchodnoprávnych vecí a pridelená   sudcovi,   ktorému   sú   prideľované   obchodnoprávne   veci.   Spôsob,   akým   bola pridelená jeho vec, bol v rozpore s rozvrhom práce okresného súdu, a preto bolo porušené jeho označené právo.

Na   základe   skutočností   zistených   ústavným   súdom   namietané   konanie   vedené okresným súdom dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V súčasnosti je rozsudok okresného súdu   zo 17. mája 2007 predmetom preskúmavania krajským súdom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 194/07.

Sťažovateľ   sa   mohol   ochrany svojich   práv   vo   vzťahu   k postupu   okresného   súdu domáhať využitím riadneho opravného prostriedku - odvolania.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu, a preto každý, kto namieta porušenie svojich základných práv, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04, IV. ÚS 40/07).

Právomoc nadriadeného súdu preskúmať v danom prípade postup okresného súdu z hľadiska sťažovateľom namietaného porušenia jeho základného práva vylučuje právomoc ústavného   súdu   vo   vzťahu   k okresnému   súdu   v tejto   veci.   Vzhľadom   na   právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy by prichádzalo do úvahy preskúmanie postupu, príp. rozhodnutia krajského súdu, nie však preskúmanie okresného súdu, ako sa domáhal sťažovateľ.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v zmysle   čl.   127   ods.   1   ústavy v spojení   s   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   sťažnosť   pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch   na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2007