znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 275/2014-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Ústavu   na   výkon   väzby   a Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody Košice v súvislosti   s vykonaním jeho   eskorty   na   lekárske   vyšetrenie   príslušníkmi   Zboru väzenskej a justičnej stráže 3. marca 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014 doručená   sťažnosť   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 7 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   Ústavu   na výkon väzby   a   Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody Košice (ďalej len   „ÚVV   a ÚVTOS   Košice“)   v   súvislosti   s vykonaním   jeho   eskorty na lekárske vyšetrenie príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) 3. marca 2014.

Sťažovateľ   uvádza,   že   podstúpil   dve   operácie   chrbtice   a v dôsledku diagnostikovaných   zdravotných   ťažkostí   bol   od   februára   2013   uznaný   za   čiastočne invalidného   s poklesom   vykonávania zárobkovej   činnosti   55 %. Trpí   stálymi bolesťami chrbtice, v súvislosti s ktorými má indikovanú liečbu algeziológom.

Sťažovateľ   bol   na   účely   lekárskeho   vyšetrenia   eskortovaný   25.   februára   2014 z Ústavu   na   výkon   väzby   a Ústavu   na   výkon   trestu   odňatia   slobody   Prešov,   do   ÚVV a ÚVTOS   Košice.   Dňa   3.   marca   2014   bol   eskortovaný   z   ÚVV   a   ÚVTOS   Košice na kontrolné   neurologické   vyšetrenie   v neurologickej   ambulancii   v Košiciach,   v   ÚVV a ÚVTOS Košice sa nachádzal do 4. marca 2014.

Sťažovateľ uvádza, že pred a počas eskorty bol spútaný bezpečnostným opaskom, putami   na   rukách,   ktoré   boli   spojené   s   putami   na   nohách   a reťazou   pripevnené k bezpečnostnému opasku, takéto spútanie sa nazýva „medveď“. Sťažovateľ ďalej uvádza, že namietal príslušníkovi ZVJS, ktorý vykonával eskortu, svoje spútanie z dôvodu svojho nepriaznivého   zdravotného   stavu   s tým,   že   trpí «ťažkou   formou   osteoporózy,   kde   môže hocikedy dôjsť k zlomenine kostí, či už pri prudkom pohybe, kýchnutí či zakašľaní alebo pri páde,   ku   ktorému   mohlo   prísť   pri   použití   „medveďa“,   nakoľko   moja   stabilita   je oslabená   a mám   poruchu   bedrových   a krížových   nervov.   Navyše   toto   spútanie   bolo ponižujúce   zaobchádzanie,   pretože   v čakárni   boli   ostatní   pacienti   a videl   ma   takto   aj personál ambulancie a pán primár...». Sťažovateľ poukazuje na to, že absolvoval viaceré eskorty na vyšetrenie v tejto aj v iných ambulanciách, pri ktorých bol vždy spútaný len bezpečnostným opaskom a putami na rukách. Jeden z príslušníkov ZVJS, ktorí vykonávali eskortu,   sa   odmietol   sťažovateľovi   preukázať   služobným   odznakom   a spísať   záznam o priebehu eskorty, rovnako sa odmietol vecou zaoberať aj privolaný pedagóg. Sťažovateľ tiež namieta, že počas pobytu v ÚVV a ÚVTOS Košice mu neboli poskytnuté nevyhnutné lieky ani strava podľa predpísanej šetriacej diéty.

V súvislosti s namietaným postupom sťažovateľ poukazuje na svoje právo podľa čl. 3 dohovoru, základné práva podľa čl. 7 ods. 2 a čl. 10 ods. 1 listiny a základné práva podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1 ústavy.

Podľa   sťažovateľa   je   potrebné   považovať   jeho   vec   za   hodnú   osobitného   zreteľa a pri posudzovaní podmienok konania zohľadniť, že podstúpil mučivé útrapy. Sťažovateľ nepodal sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „GR ZVJS“), keďže k tomuto orgánu nemá dôveru, pretože v minulosti inú jeho sťažnosť dôkladne neprešetril.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv, ktoré v sťažnosti označil,   pretože   bol   podrobený   neľudskému   a ponižujúcemu   zaobchádzaniu   a mučivým útrapám. Navrhuje tiež, aby ústavný súd zakázal jeho eskortovanie do ÚVV a ÚVTOS Košice a žiada o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ žiada o ustanovenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom   a   navrhuje,   aby   ústavný   súd   dočasným   opatrením   odložil   vykonateľnosť právoplatného   rozhodnutia   o uložení   trestu   odňatia   slobody,   resp.   rozhodol   o prerušení výkonu trestu odňatia slobody, aby nedošlo k opätovnému porušeniu jeho práv pri jeho ďalšej eskorte.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   § 20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažnosť   sťažovateľa   neobsahuje   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti, z jej obsahu je však zrejmé, že namieta porušenie svojho základného práva a práva nebyť podrobený   neľudskému   či   ponižujúcemu   zaobchádzaniu   zo   strany   príslušníkov   ZVJS pri vykonaní   eskorty   3.   marca   2014,   pričom   však   namieta   porušenie   označených   práv postupom   ÚVV   a   ÚVTOS   Košice.   Ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov sťažnosti a ani mu na ten účel neustanovil zástupcu z radov advokátov, pretože je jednoznačné,   že   nevyužil   na   ochranu   svojich   práv   proti   napadnutému   postupu príslušníkov   ZVJS   právne   prostriedky,   ktoré   mu   poskytuje   zákon   č. 475/2005   Z.   z. o výkone   trestu   odňatia   slobody   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o výkone   trestu“)   a zákon   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa   § 96   zákona   o   výkone   trestu   dozor   nad   zachovávaním   zákonnosti v ústave vykonáva   prokurátor   podľa   osobitného   predpisu.   Zákon   o   výkone   trestu tu odkazuje na § 18 zákona o prokuratúre.

Podľa § 18 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa   vykonáva   väzba,   trest   odňatia   slobody,   disciplinárne   tresty   vojakov,   ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova na základe rozhodnutia súdu, ako aj v celách policajného zaistenia, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu   alebo   iného   oprávneného   štátneho   orgánu   o   pozbavení   alebo   obmedzení   osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o prokuratúre je prokurátor povinný

a) vykonávať previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1,

c) písomným príkazom zrušiť alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia, príkazu alebo opatrenia   orgánov vykonávajúcich   správu miest   uvedených   v odseku   1 alebo ich nadriadeného   orgánu,   ak   sú   v   rozpore   so   zákonom   alebo   s   iným   všeobecne   záväzným právnym predpisom.

Podľa   § 18   ods.   5   zákona   o prokuratúre   pri   vykonávaní   dozoru   je   prokurátor oprávnený

b)   nazerať   do   dokladov   súvisiacich   s   pozbavením   alebo   obmedzením   osobnej slobody,

c) hovoriť s osobami držanými v miestach uvedených v odseku 1 bez prítomnosti iných osôb,

d)   preverovať,   či   rozhodnutia   a   opatrenia   orgánov   vykonávajúcich   správu   miest uvedených v odseku 1 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom,

e)   žiadať   od   zamestnancov   orgánov   vykonávajúcich   správu   miest   uvedených v odseku 1 potrebné vysvetlenia, predloženie spisov a rozhodnutí týkajúcich sa pozbavenia alebo obmedzenia osobnej slobody osôb držaných v mieste, ktorého správu tieto orgány vykonávajú.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu a zákona o prokuratúre, sťažovateľ   mal   možnosť   obrátiť   sa   na   prokurátora   pôsobiaceho   v mieste   sídla   ÚVV a ÚVTOS   Košice,   do   pôsobnosti   ktorého   zákon   zveril   ochranu   práv   sťažovateľa pred namietaným zásahom. Sťažovateľ sa mohol a mal obrátiť na príslušného prokurátora na účely prešetrenia postupu príslušníkov ZVJS, keď nedosiahol prešetrenie napadnutého postupu orgánmi ÚVV a ÚVTOS Košice, na ktoré sa na ten účel obrátil (pedagóg tohto ústavu). Prokuratúra ako orgán vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave na   výkon   trestu   je   oprávnená   a   zároveň   povinná   v   prípade   zistenia   porušenia právnych predpisov   ústavom   na   výkon   trestu   zabezpečiť   nápravu   nezákonného   stavu (pozri I. ÚS 265/2012).

Sťažovateľ   môže   namietať   nezákonný   zásah   do   svojich   práv   podaním   podnetu podľa § 31 zákona o prokuratúre, prípadne žiadať aj o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu podľa § 34 zákona o prokuratúre.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nevyužitie   prostriedku   nápravy   prostredníctvom orgánov   prokuratúry   nemožno   nahrádzať   podaním   sťažnosti   v   konaní   pred   ústavným súdom,   pretože   takto   by   sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia podľa zákona   o   prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo faktických   prekážok   zákonného   postupu   (m.   m.   I.   ÚS   186/05,   IV.   ÚS   53/05, IV. ÚS 126/07).

Ústavný súd aj vo veci sťažovateľa zotrval na svojej stabilizovanej judikatúre, podľa ktorej   je každý sťažovateľ   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   povinný   vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona   o   ústavnom   súde   ako   neprípustnú.   V   nadväznosti   na   odmietnutie   sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti ani návrhom na ustanovenie advokáta a na rozhodnutie o dočasnom opatrení.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2014