znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 275/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   sp. zn.   9 C 290/2008   a jeho   uznesením   zo   7.   apríla   2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   MUDr.   D.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp. zn. 9 C 290/2008 a jeho uznesením zo 7. apríla 2009 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 2. októbra 2008 okresnému súdu žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. Napadnutým uznesením okresného súdu nebolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v tejto veci   a zároveň   bola   zamietnutá   jeho   žiadosť   o ustanovenie   právneho   zástupcu   z radov advokátov. Sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal 20. apríla 2009 odvolanie.

Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde podal dôvodnú žalobu a prvostupňový   súd   ho „odmieta   oslobodiť   od   súdnych   poplatkov,   hoci   sťažovateľ   je prototypom na oslobodenie z dôvodov:

- nemá príjem vyšší ako 1.4-násobok životného minima,

-nemá žiaden príjem od mája 2006,

-je plne invalidný od roku 2001,

-je nositeľom ŤZP od roku 2003,

-nemá možnosť zárobku,

-žaloba proti psychiatrom je dôvodná - posudky sú nepravdivé, znalci nevedia preukázať to čo tvrdia,

prvostupňový súd je povinný rozhodovať spravodlivo od počiatku, je nezmyselné tvrdiť, že sťažovateľ má možnosť odvolania. Aj keď má možnosť odvolávania, to neznamená, že v každej veci sa musí odvolávať, dovolávať, kým dôjde k zmareniu konania v rozpore so zákonmi.

Žaloba podaná dňa 02. 10. 2008 proti psychiatrom, ktorí vyrobili znalecký posudok pre súd nepravdivý a vykonštruovaný lebo nie sú schopní svoje tvrdenia dokazovať a prezentovať.

Súd dostal všetky potrebné informácie o majetkových a zárobkových pomeroch sťažovateľa a aj tak rozhodol podľa G. zákona v rozpore so zákonmi a neoslobodila sťažovateľa od súdnych poplatkov.

G. zbavila sťažovateľa základných práv svojvoľne v rozpore so zákonom a tak dala najavo justičnej mafii, že súhlasí s jej justičnou persekúciou D. B. až do fáze dokonania justičnej vraždy chronickým spôsobovaním frustrácie nekonečnou nespravodlivosťou!!!

Sudkyňa G. týmto roztočila ďalší kolotoč zbytočností odvolávania, dovolávania, ústavnej sťažnosti a sťažnosti Európskemu súdu.

Toto je jeden z posledných kŕčov justičnej mafie!!!“.Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   požiadal,   aby   ústavný   súd   vydal   rozhodnutie, v ktorom vysloví:

„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základne právo D. B. garantované č1. 6 ods. 1 právo na spravodlivé súdne konanie od počiatku v konaní 9 C/290/2008.

II.B. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   oslobodzuje   D.   B.   od   súdnych   poplatkov všeobecne (nielen v tomto konaní) až do dňa zlepšenia jeho pomerov.

II.C. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresného   sudu Bratislava II 9 C/290/2008-122 zo dňa 07. 04. 2009 ako protizákonné.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Bratislava II rovnakým spôsobom   obťažovať   D.   B.   raz   a   navždy,   porušovaním   zákonov,   Ústavy   SR a medzinárodných dohovorov,

II.D. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 200.000 Eur v lehote 15 dní plus trovy konania sťažovateľovi a jeho advokátovi.“

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred   ústavným   súdom „z   dôvodov,   ktoré   sú   opakovane   uvádzané   a všeobecne   známe“ (nedostatok finančných prostriedkov, invalidita, pozn.).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   uznesením   okresného   súdu   sp. zn.   9 C 290/2008   zo   7.   apríla   2009   a jeho predchádzajúcim postupom. K porušeniu označeného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že ho okresný súd pri rozhodovaní v jeho právnej veci neoslobodil od súdnych poplatkov, a súčasne nevyhovel jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Podľa   § 201   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“)   účastník   môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa   § 209a   ods. 2   OSP len   čo   všetkým   účastníkom   uplynie lehota   na   podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.

Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť   proti   napadnutému   uzneseniu   okresného   súdu,   ktorým   bolo   rozhodnuté o nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov a zamietnutí jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, ako účinný prostriedok nápravy využiť odvolanie, ktoré aj 20. apríla 2009 podal. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že spis bol Krajskému súdu v Bratislave predložený 14. mája 2009, avšak o odvolaní sťažovateľa nebolo do dňa predbežného prerokovania jeho sťažnosti rozhodnuté.

Vzhľadom   na   už   spomínaný   princíp   subsidiarity,   podľa   ktorého   ústavný   súd rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd   nerozhoduje   iný   súd   (čl. 127   ods. 1   ústavy),   nie   je   vo   vzťahu   k predmetnému konaniu daná právomoc ústavného súdu.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom nemožno   využiť súčasne alebo pred   inými prostriedkami nápravy,   ktoré   má sťažovateľ k dispozícii,   ale   že   sťažnosť   je   prípustná   iba   vtedy,   ak   napriek   vyčerpaniu   všetkých prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv alebo slobôd sťažovateľa (m. m. IV. ÚS 21/02).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého vyčerpanie   všetkých   opravných   prostriedkov   alebo   iných   právnych   prostriedkov,   ktoré zákon   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje a na použitie   ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   právnych   predpisov, neznamená   samotné   podanie   oprávnenou   osobou,   ale až rozhodnutie   o ňom   príslušným orgánom (IV. ÚS 177/05).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že pokiaľ je možná a dostupná účinná   právna   ochrana   základných   práv   a slobôd   sťažovateľa   v odvolacom   konaní,   je vylúčená právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci. Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009