znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 275/04-7

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. septembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Juraja Duračinského, L., ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti postupom Krajského súdu v Košiciach   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Co   273/00   a   jeho   rozsudkom z 15. decembra 2000, za účasti Krajského súdu v Košiciach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Juraja Duračinského o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra 2004 doručená sťažnosť Juraja Duračinského, L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   v   jeho   prítomnosti   postupom Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   vo   veci   vedenej   pod sp. zn. 17 Co 273/00 a jeho rozsudkom z 15. decembra 2000.

Sťažovateľ uviedol, že Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom   sp.   zn.   5 C 11/00   z   25. mája 2000   vo   veci   žaloby   vlastníka   bytu,   o nájme ktorého mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, privolil k výpovedi z nájmu tohto bytu. Krajský súd   na základe   odvolania   sťažovateľa   napadnutý   prvostupňový   rozsudok   potvrdil rozsudkom sp. zn. 17 Co 273/00 z 15. decembra 2000. Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol v jeho neprítomnosti (v čase rozhodovania bol vo výkone trestu). S označeným postupom a rozhodnutím krajského súdu sťažovateľ nesúhlasí a poukazuje na to, že krajský súd   rozhodol   na   základe   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu   a   nezohľadnil   to, že on mal   dobrý   úmysel   uhrádzať   nájomné,   ale   keďže   bol   dlhodobejšie   nezamestnaný (poberal iba dávku sociálnej pomoci) a neskôr bol vo výkone trestu, nevie, ako mal plniť povinnosti nájomcu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že označeným postupom a rozsudkom všeobecného súdu bolo porušené jeho základné právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti   v   lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené namietané porušenie základného práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti (§ 25 ods. 2 citovaného zákona).

Podľa zistenia ústavného súdu nadobudol rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 C 11/00 z 25. mája 2000 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 17 Co 273/00 z 15. decembra 2000 právoplatnosť 7. februára 2001. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 2. septembra 2004, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na to, že nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na podanie sťažnosti ako   prekážku   brániacu   prerokovaniu   veci   pred   ústavným   súdom   nemožno   odstrániť, nepovažoval   ústavný   súd   za   dôvodné   vyzývať   sťažovateľa   na   odstránenie   ďalších nedostatkov jeho návrhu, ktorý neobsahoval náležitosti požadované ustanoveniami § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2004