znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 273/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky:

- postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, Obvodného oddelenia Košice-Západ,   vo   veciach   vedených   pod   sp. zn.   ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011   a sp. zn. KRPZ-KE-SI-17/2012 a jeho uznesením z 31. januára 2012 a rozhodnutím z 23. februára 2012,

- postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru poriadkovej polície,   vo veci   vedenej   pod   sp. zn.   ORPZ-KE-OPP-134-003/2012   a jeho   rozhodnutím z 23. marca 2012 a

- postupom Okresnej prokuratúry Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 823/11 a jej uznesením z 2. apríla 2012

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla 2012 doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných   práv   podľa   čl. 26,   čl. 44   a čl. 46   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Košice,   Obvodného oddelenia Košice-Západ (ďalej len „obvodné oddelenie“), vo veciach vedených pod sp. zn. ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011   a   sp. zn.   KRPZ-KE-SI-17/2012   a jeho   uznesením z 31. januára 2012 a rozhodnutím z 23. februára 2012, postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru poriadkovej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), vo veci vedenej pod sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012 a jeho rozhodnutím z 23. marca 2012 a postupom Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 823/11 a jej uznesením z 2. apríla 2012.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 14. novembra 2011 „na Mestskej polícii Košice – stanica Západ návrh na prejednanie priestupku na úseku ochrany   životného   prostredia   podľa   § 45   ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení predpisov“.

Následne bolo sťažovateľovi 8. februára 2012 „doručené uznesenie OO PZ Košice- Západ vedené pod ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011 zo dňa 31. 1. 2012, ktorým vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie začaté pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona podnetom podania tu cit. návrhu J. B. zastavil, nakoľko podľa neho bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, a to z dôvodu,   že   dňa   27. 1. 2012   bola   na   OO   PZ   Košice-Západ   doručená   správa z Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove, z ktorej vyplýva, že prevedený zásah – rez drevín nie je prevedený v rozpore so zákonom o ochrane prírody, že prevedený rez je v zmysle   platnej   STN   83 70 10   Ochrana   prírody,   ošetrenie,   udržiavanie   a ochrana stromovej   zelene,   je   kvalifikovateľný   ako   tvarovací   (v tomto   prípade   neodborný),   že na základe   uvedených   skutočností   nie   je   možné   previesť   vyčíslenie   podľa   vyhlášky Ministerstva   životného   prostredia   SR   č. 543/2002   Z. z.   o ochrane   prírody   a krajiny,   že neoprávnenosť   rezu   drevín   v tomto   konkrétnom   prípade   odporúčajú   riešiť   v občiansko- právnom konaní, že z predmetnej správy taktiež vyplýva, že prevedený rez mimo toho, že nebolo   realizovaný   majiteľom   pozemku,   nie   je   v rozpore   so   súčasne   platnými   normami na ochranu, ošetrenie a údržbu drevín v prírode a krajine a v urbánnom priestore.“.

Sťažovateľ   podal   proti   označenému   uzneseniu   obvodného   oddelenia   13.   februára 2012 (spolu s P. B.) sťažnosť podľa § 185 Trestného poriadku bez odôvodnenia „z dôvodu náročnosti   získania   informácií   ohľadom   vykonávaných   dokazovaní   vyšetrovateľom   PZ, ktoré tvoria podklad uvedeného uznesenia“, s tým, že písomné odôvodnenie bude doplnené v čo najkratšom čase, a to po predchádzajúcom vyhotovení kópií listín zo spisu v uvedenej trestnej veci.

V sťažnosti sa ďalej uvádza:„Dňa   15. 2. 2012   J.   B.   a P.   B.   podali   na   OO   PZ   Košice-Západ   žiadosť o sprístupnenie   informácií   v zmysle   § 14   zák.   č. 211/2000   Z. z.,   ktorou   títo   žiadali o nahliadnutie do spisu uvedenej trestnej veci s tým, aby im boli následne vyhotovené kópie nimi vybraných listín, ktorú títo zároveň odôvodnili tým, že pri osobnej návšteve na OO PZ Košice-Západ dňa 14. 2. 2012 o 13.45 hod. im vyšetrovateľom PZ bol síce sprístupnený len k nahliadnutiu spis uvedenej trestnej veci, ale neboli im na ústnu žiadosť vyhotovené nimi vybrané listiny z uvedeného spisu s tým, že o tieto kópie si títo musia požiadať podaním písomnej žiadosti v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. a to z dôvodu, že títo nie sú účastníkmi uvedeného konania o uvedenej trestnej veci.

Dňa 15. 2. 2012 J. B. a P. B. podali na OO PZ Košice-Západ žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie ich sťažnosti z 13. 2. 2012 podanej v zmysle § 185 ods. 1 Trestného poriadku   proti   uzneseniu   ČVS:   ORP-4745/ZA-KE-2011   zo   dňa   31. 1. 2012,   ktorú   títo odôvodnili tým, že dňa 14. 2. 2012 im bolo vyšetrovateľom PZ odmietnuté vyhotovenie kópií zo spisu uvedenej trestnej veci.“

Rozhodnutím   obvodného   oddelenia   sp. zn.   KRPZ-KE-SI-17/2012   z 23.   februára 2012   nebolo   žiadosti   sťažovateľa   a P.   B.   o poskytnutie   informácií   a   o nahliadnutie a vyhotovenie časti kópie trestného spisu evidovaného obvodným oddelením pod sp. zn. ČVS: ORP-4754/ZA-KE-2012 vyhovené. Obvodné oddelenie odôvodnilo svoje rozhodnutie poukazom   na § 3 ods. 1,   § 11   ods. 1 a 2 a § 12 zákona   č. 211/2000   Z. z. o slobodnom prístupe   k   informáciám   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (zákon   o   slobode informácií)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   č. 211/2000   Z. z.“),   keďže sťažovateľ a P. B. vystupovali v predmetnom konaní v postavení svedkov, pričom podľa Trestného poriadku neexistuje zákonná možnosť svedkov nazerať do spisov a robiť z nich výpisky a poznámky, resp. obstarávať na svoje náklady kópie spisov a ich častí. Obvodné oddelenie argumentovalo aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo/184/2008, podľa ktorého zo zákonom ustanovenej povinnosti sprístupniť požadované informácie   sú   vylúčené   informácie   týkajúce   sa   rozhodovacej   činnosti   orgánov   činných v trestnom konaní.

Proti rozhodnutiu obvodného oddelenia sp. zn. KRPZ-KE-SI-17/2012 z 23. februára 2012 podal sťažovateľ a P. B. 13. marca 2012 odvolanie tvrdiac, že toto rozhodnutie je nezákonné.

Okresné riaditeľstvo rozhodnutím sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012 z 23. marca 2012,   ktorým   bolo   zamietnuté   odvolanie   sťažovateľa   a P.   B.   o nevyhovení   žiadosti o poskytnutie informácií, rozhodnutie obvodného oddelenia sp. zn. KRPZ KE-SI-17/20123 z 23. februára 2012 potvrdilo.

Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 2 Pv 823/11 z 2. apríla 2012 zamietla podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sťažnosť sťažovateľa a P. B. z 13. februára 2012 podanú proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ORP-4745/ZA-KE-2011 z 31. januára 2012 ako podanú neoprávnenou osobou, pretože sťažovateľ a P. B. v danej trestnej veci oznamovateľmi   a procesné   postavenie   poškodených   a práva   s tým   spojené   im   preto neprináležia.

Sťažovateľ zastáva názor, že „v uvedenej trestnej veci za pomoci priam chorého výkladu správy z Regionálneho centra ochrany prírody v Prešove doručenej na OO PZ Košice-Západ dňa 27. 1. 2012, podľa ktorého sa v prípade J. B. oznámeného skutku jedná vlastne len o akýsi neodborný tvarovací rez, ktorý neznáma osoba vo večerných hodinách nepreviedla v rozpore so zákonom o ochrane prírody, na základe toho, že tiež na základe akéhosi svojvoľného výkladu pojmu verejný záujem a teda aj výkladu pojmu poškodeného v rámci verejného záujmu“, ide o porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, ako aj s tým spojeného porušenia základného práva na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva podľa čl. 44 ústavy. Pokiaľ ide o sprístupnenie informácií podľa   zákona   č. 211/2000   Z. z.   týkajúcich   sa   uvedeného   trestného   konania,   ide   podľa sťažovateľa jednoznačne o porušenie jeho základného práva podľa čl. 26 ústavy.

V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje vysloviť, že postupom obvodného oddelenia vo   veciach   vedených   pod   sp. zn.   ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011   a jeho   uznesením z 31. januára 2012 a pod sp. zn. KRPZ-KE-SI-17/2012 a jeho rozhodnutím z 23. februára 2012, postupom okresného riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012 a jeho rozhodnutím z 23. marca 2012 a postupom okresnej prokuratúry vo veci vedenej   pod   sp. zn.   2 Pv 823/11   a jej   uznesením   z 2.   apríla   2012   boli   porušené   jeho základné práva podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46 ústavy.

Zároveň sťažovateľ navrhuje uložiť označeným porušovateľom jeho práv zdržať sa ich ďalšieho „nezákonného porušovania“ a obnoviť stav pred ich namietaným porušením.

Sťažovateľ taktiež žiada uložiť označeným porušovateľom jeho práv, aby vykonali také opatrenia, aby „v budúcnosti neuzreli svetlo sveta uznesenia a rozhodnutia obdobného druhu a s obdobným odôvodnením...“ a aby mu boli uhradené trovy konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ osobitne požiadal, aby mu bol ústavným súdom v konaní o jeho sťažnosti ustanovený právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46   ústavy   postupom   obvodného   oddelenia   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011 a jeho uznesením z 31. januára 2012 a vo veci vedenej sp. zn. KRPZ-KE-SI-17/2012 a jeho rozhodnutím z 23. februára 2012

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba k dispozícii   vo vzťahu   k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorý považuje za porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Reflektujúc   na   označený   princíp   subsidiarity   kvalifikuje   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažnosť ako neprípustnú, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

V   prípade   uznesenia   obvodného   oddelenia sp. zn.   ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011 z 31. januára 2012 [ktorým bolo postupom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 215 ods. 4 Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie začaté pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona] a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol sťažovateľ oprávnený podať proti nemu sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného poriadku, čo aj 13. februára 2012 urobil (spolu s P. B.), pričom o tejto sťažnosti rozhodla okresná prokuratúra tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietla ako podanú neoprávnenou osobou.

V prípade   rozhodnutia sp. zn.   KRPZ-KE-SI-17/2012   z 23.   februára   2012,   ktorým podľa § 18 ods. 2 s poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len   „správny   poriadok“)   nebolo   vyhovené   žiadosti   sťažovateľa   a P.   B. o poskytnutie informácií   a   o nahliadnutie   a vyhotovenie   časti   kópie   trestného   spisu   evidovaného obvodným oddelením pod sp. zn. ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2012, bol sťažovateľ oprávnený podať proti nemu podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolanie, čo aj 13. marca 2012 v zákonnej lehote urobil, pričom o jeho odvolaní rozhodlo okresné riaditeľstvo tak, že ho zamietlo a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

Z uvedeného   vyplýva, že námietka   porušenia základných   práv   sťažovateľa podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46 ústavy postupom obvodného oddelenia v označených veciach a jeho uznesením z 31. januára 2012, resp. rozhodnutím z 23. februára 2011 v podobe sťažnosti z 13.   februára   2012   a odvolania   z 13.   marca   2012   bola   predmetom   posudzovania a nadväzného   uznesenia   okresnej   prokuratúry sp. zn.   2 Pv 823/11   z 2.   apríla   2012 a rozhodnutia   okresného   riaditeľstva   sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012   z 23.   marca 2012.

V rámci tejto procedúry okresná prokuratúra ako orgán príslušný na rozhodovanie o sťažnosti   preskúmala   namietané   rozhodnutie   a   postup   obvodného   oddelenia   vo   veci sp. zn. ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011 a svoj   právny   názor   vyjadrila   v zamietajúcom uznesení z 2. apríla 2012. Rovnako tak okresné riaditeľstvo v rámci odvolacieho konania preskúmalo namietané rozhodnutie a postup obvodného oddelenia o nevyhovení žiadosti o poskytnutie informácií a svoj právny názor vyjadrilo v potvrdzujúcom rozhodnutí sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012 z 23. marca 2012.

Ústavný súd konštatuje,   že   vzhľadom   na princíp   subsidiarity   zakotvený   v čl. 127 ods. 1 ústavy nemohol preskúmavať namietané uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011   z 31.   januára   2012 a jeho   vydaniu   predchádzajúci   postup   obvodného   oddelenia a taktiež nemohol preskúmavať ani namietané rozhodnutie sp. zn. KRPZ-KE-SI-17/2012 z 23. februára 2012 a jeho vydaniu predchádzajúci postup, a preto v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde) z dôvodu neprípustnosti.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46   ústavy   postupom   okresného   riaditeľstva   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. ORPZ-KE-OPP-134-003/2012 a jeho rozhodnutím z 23. marca 2012

Z už   spomínaného   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyplýva,   že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych   prostriedkov   pred   iným   orgánom   verejnej   moci,   odmietne   takúto   sťažnosť z dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   prerokovanie,   resp.   pre   jej   neprípustnosť (obdobne   napr.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 269/06).   V   konaní   o   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu   (m. m.   I. ÚS 78/99).   Podstatou   účinnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, resp. iný právny prostriedok, ktorý má fyzická   osoba   alebo právnická   osoba   k dispozícii   vo   vzťahu   k základnému   právu   alebo slobode,   porušenie ktorých   sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorým dochádza k porušeniu základného práva alebo slobody (obdobne I. ÚS 36/96).

Ak   okresné   riaditeľstvo   zamietlo   odvolanie   sťažovateľa   a P.   B.   a   potvrdilo v odvolacom   konaní namietané   rozhodnutie   obvodného   oddelenia sp. zn.   ČVS: ORP-4745/ZA-KE-2011   z 31.   januára   2012 a jemu   predchádzajúci   postup   a sťažovateľ v dôsledku   uvedeného   zastával   názor,   že   mu   tým   bolo spôsobom   opísaným v sťažnosti odopreté   právo   na   informácie, mohol   v   ochrane   svojich   základných   práv   pokračovať podaním žaloby v správnom súdnictve (§ 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.)

Podľa § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v správnom súdnictve   preskúmavajú súdy   zákonnosť   rozhodnutí   a postupov   orgánov štátnej   správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ak im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 prvej vety OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia   alebo   zrušujú   oprávnenia   a   povinnosti   fyzických   alebo   právnických   osôb   alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Týmto   rozhodovaním   je   aj   rozhodovanie   okresného   riaditeľstva   ako   odvolacieho orgánu (druhostupňového správneho orgánu podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s § 59 ods. 2 správneho poriadku).

Sťažovateľ nevyužil (zo sťažnosti to nevyplýva) účinné právne prostriedky ochrany svojich   základných   práv   spôsobom,   ktorý   umožňuje platný právny   poriadok   Slovenskej republiky   v konaní   pred   orgánmi   súdnej   ochrany   (§ 19   ods. 4   zákona   č. 211/2000   Z. z. a § 244   a nasl.   OSP),   ale bez   zreteľa   na   zákon   č. 211/2000   Z. z.   sa   rozhodol   požiadať o ochranu namietaného porušenia svojich v sťažnosti označených základných práv priamo ústavný súd. Takýto postup však ústava a zákon o ústavnom súde nepripúšťajú. Ústava a zákon   o ústavnom   súde   vylučujú,   aby   si   sťažovateľ   vyberal   spôsob   ochrany   svojich základných práva a orgán, pred ktorým ho uplatní, čo je vyjadrené princípom subsidiarity právomoci   ústavného   súdu.   Princíp   subsidiarity   je   v   prípade   sťažovateľa   (posudzované podľa skutkových okolností) v dôsledku zákona č. 211/2000 Z. z. rozšírený aj na ochranu pred všeobecným súdom vykonávajúcim svoju právomoc v správnom súdnictve. Preto bol sťažovateľ   povinný   využiť   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   zákonnú   možnosť upravenú   v zákone   č. 211/2000   Z. z.   a v Občianskom   súdnom   poriadku   (podobne aj II. ÚS 147/02).   K   tomu   však   nedošlo.   Právomoc   ústavného súdu   je v   takom   prípade a so zreteľom na čl. 127 ods. 1 ústavy vylúčená.

Na základe týchto záverov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti už pri   jej   predbežnom   prerokovaní   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde)   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 26, čl. 44 a čl. 46 ústavy uznesením   okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 823/11 z 2. apríla 2012 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu

Podľa   § 31   ods. 1 zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“) prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Sťažovateľ   teda   mal   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   uznesenia   okresnej prokuratúry sp. zn. 2 Pv 823/11 z 2. apríla 2012 a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu prostredníctvom podnetu podľa citovaného § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na to sťažovateľ disponoval dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojich základných práv (pozri obdobne III. ÚS 214/07). V prípade zistenia nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej prokuratúry   o opravnom   prostriedku   proti   uzneseniu   obvodného   oddelenia   má príslušný prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie   záväzným   pokynom   nariadiť   dosiahnutie nápravy, čím by sa   poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa mohla premietnuť aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch nastolených sťažovateľom, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej.

Obdobne   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho   zastupovanie   v   konaní pred   ústavným súdom a odkazovať ho na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bolo zriadené na sprístupnenie   právnej   pomoci   osobám   v   hmotnej   núdzi   zákonom   č. 327/2005   Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003   Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení zákona č. 8/2005 Z. z. (pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2012