znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 273/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. novembra 2005   predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   B.,   bytom   T.,   a Š.   B.,   bytom   V.,   vo   veci namietaného porušenia ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   rozsudkami   Okresného   súdu   Levice sp. zn. 11 C 78/93 z 12. mája 1995, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6 Co 82/99, 6 Co 282/92 (správne   sp.   zn.   6   Co   82/99,   6   Co   282/02,   pozn.)   z 11. júla   2002   a Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 190/2004 z 31. marca 2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B. a Š. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 24. októbra 2005 doručená sťažnosť R. B. a Š. B. (ďalej len „sťažovatelia”), ktorou namietajú porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkami Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 78/93 z 12. mája 1995, Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 82/99, 6 Co 282/92 (správne sp. zn. 6 Co 82/99, 6 Co 282/02, pozn.) z 11. júla 2002 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd) sp. zn. 3 Cdo 190/2004 z 31. marca 2005.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:„1. Dňa 15. 4. 2005 som ja menom R. B. dostala (poštou) Rozsudok z Najvyššieho súdu SR v Bratislave (ďalej NS) zo dňa 31. 3. 2005 3 Cdo 190/2004 podľa ktorého tento súd rozhodol, že dovolanie zo dňa 16. 12. 2002, ktoré som podala s mojím manželom menom Š. B. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. 7. 2002 6 Co 82/99-365 dovolací súd zamieta.

2. Ja Š. B. hneď po tom ako som sa dozvedel od mojej manželky R. B. a to dňa 7. 9. 2005, že dostala rozsudok z NS zo dňa 31. 3. 2005, 3 Cdo 190/2004 som Okresný súd v Leviciach o tento rozsudok požiadal. V Okresnom súde v Leviciach (ďalej OS) mi bolo povedané, že tento rozsudok mi má doručiť advokát, ktorý ma zastupoval na NS vo veci dovolania.   Dňa   20.   9.   2005   pretože   rozsudok   mi   poštou   neprišiel,   som   bol   osobne   za advokátom   JUDr.   M.   S.   so   sídlom   v L.,   rozsudok   z NS   požiadať.   Uvedený   advokát   mi rozsudok dal.

3.   Navrhovatelia   podávame   ústavnú   sťažnosť   pre   nespravodlivé   súdne   konanie a rozhodnutie súdmi SR v troch stupňoch:

a)   Rozsudkom   z Najvyššieho   súdu   SR   v Bratislave   zo   dňa   31.   3.   2005   č.   k. 3 Cdo 190/2004.

b) Rozsudkom z Krajského súdu v Nitre zo dňa 11. 7. 2002 č. k. 6 Co 82/99-365, 6 Co 282/92.

c) Rozsudkom Okresného súdu v Leviciach zo dňa 12. 5. 1995 č. k. 11 C 78/93 vo veci   zrušenie   a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   vinice   a viničného   domu spoluvlastníkov v katastrálnom území (ďalej k. ú.) M. (...).“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a v § 49 až 56 zákona   o ústavnom   súde,   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

1. Sťažovatelia namietali porušenie ich práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   rozsudkom   okresného   súdu   sp. zn.   11 C 78/93   z   12.   mája   1995 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 82/99, 6 Co 282/92 (správne sp. zn. 6 Co 82/99, 6 Co 282/02, pozn.) z 11. júla 2002.

Pokiaľ   sťažovatelia   predmetnou   sťažnosťou   okrem   iného   napadli   rozsudok okresného súdu sp. zn. 11 C 78/93 z 12. mája 1995 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 6 Co 82/99,   6 Co 282/92 (správne sp.   zn. 6 Co   82/99,   6 Co 282/02,   pozn.)   z 11.   júla 2002, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v citovanom čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmavať   napadnuté   rozhodnutia   všeobecných   súdov   (okresného   súdu   a krajského súdu),   keďže   tieto   rozhodnutia,   ako   aj   postup   súdov,   ktorý   predchádzal   ich   vydaniu, preskúmal   na základe   dovolania   sťažovateľov   najvyšší   súd,   ktorý   rozsudkom sp. zn. 3 Cdo 190/2004 z 31. marca 2005 ich dovolanie zamietol.

Z   tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť   v   časti   smerujúcej   proti   rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2.   Zároveň   sťažovatelia   namietali   porušenie   svojich   práv   rozsudkom   najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 190/2004 z 31. marca 2005, ktorým bolo zamietnuté ich dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný súd v tejto veci na okresnom súde zistil, že rozsudok najvyššieho súdu bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľov JUDr. M. S. ešte 12. apríla 2005 a nadobudol právoplatnosť 19. augusta 2005. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nemohol vyhovieť ich žiadosti o „odpustenie zmeškanej lehoty“.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď ústavnému súdu bola doručená sťažnosť sťažovateľov, t. j. 24. októbra 2005 (na poštovú prepravu bola sťažnosť odovzdaná   21.   októbra   2005),   už   uplynula   dvojmesačná   lehota   uvedená   v   § 53   ods.   3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom, a preto ich sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez toho, aby sa zaoberal   opodstatnenosťou   v   nej   uvedených   námietok   a žiadosťou   o ustanovenie   im právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005