znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 272/08-11

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť A. K., K., vo veci porušenia namietaného čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej základných práv podľa čl. 39 ods. 1 a 3 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Sociálnej poisťovne, B. č.... z   9. apríla 2005 a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sd 187/05 z 21. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta 2008   doručená   sťažnosť   A.   K.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vo   veci   namietaného porušenia   čl.   12   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   jej základných   práv   podľa   čl. 39   ods.   1   a 3   a   čl. 46   ods. 3   ústavy   rozhodnutím   Sociálnej poisťovne   B.   (ďalej   len   „Sociálna   poisťovňa“),   č.  ....   z 9. apríla   2005   a rozhodnutím Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší   súd“)   sp.   zn.   3   Sd   187/05 z 21. augusta 2007.

Sťažovateľka namieta nesprávnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.... z 9. apríla 2005, ktorým jej bol vymeraný starobný dôchodok. Na nápravu, podľa nej nesprávneho rozhodnutia využila podanie odvolania na Krajskom súde v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozsudkom č. k. 3 Sd 187/05-35 z 10. novembra 2005 namietané rozhodnutie Sociálnej   poisťovne   potvrdil.   Proti   tomuto   rozsudku   sa   sťažovateľka   odvolala   na najvyššom súde, ktorý rozsudkom č. k. 3 Sd 187/2005-46-5 So 5/2006 z 21. augusta 2007 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Sťažovateľka 8. októbra 2007 podala proti tomuto rozsudku najvyššieho súdu dovolanie. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Sd 187/2005-64/1 Sdo   67/2007   z 27.   novembra   2007   dovolacie   konanie   v predmetnej   veci   zastavil. Sťažovateľka podala 6. mája 2008 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra) podnet na mimoriadne dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu č.   k.   3   Sd   187/2005-46-5   So   5/2006   v spojení   s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k. 3 Sd 187/05-35   a uznesenu   najvyššieho   súdu   č.   k.   3   Sd   187/2005-64/1   Sdo   67/2007. Generálna prokuratúra sťažovateľke svojím listom zo 14. mája 2008 oznámila, že v danej veci nemá založenú kompetenciu podľa Občianskeho súdneho poriadku, a z tohto dôvodu podnet sťažovateľky odložila.

Sťažovateľka   je   toho   názoru,   že   na   ochranu   svojich   základných   práv,   ktorých porušenie namieta, využila všetky právne prostriedky. Trvá na tom, že Sociálna poisťovňa vydaním rozhodnutia č. 485 411 1710 z 9. apríla 2005 tým, že jej nestanovila a nepriznala výšku sumy starobného dôchodku v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“ ), na ktorú mala podľa   jej   názoru   nárok,   nekonala   v   rozsahu   a   spôsobom,   ktorý   ustanovuje   zákon č. 461/2003 Z. z., porušila ústavu,   a to čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 39 ods. 1 a 3. Taktiež trvá na tom, že v súlade s čl. 46 ods. 2 ústavy vydaním nepravdivého, zmätočného a nesprávneho rozhodnutia č. 485 411 1710 z 9. apríla 2005 bola ukrátená na svojich právach v súvislosti s priznaním starobného dôchodku, do sumy ktorého sa nepriemietli jej nároky zo zamestnania odpracované v II. pracovnej kategórii.

Žiada preto, aby ústavný súd „... v súlade s ustanoveniami Čl. 127 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky, aby vo veci konal, vyhovel mojej ústavnej sťažnosti, a vo svojom rozhodnutí vyslovil, že právoplatným ROZHODNUTÍM č. 485 411 1710 zo dňa 9. apríla 2005 boli porušené moje základné ľudské práva podľa Čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tak neoprávnené ROZHODNUTIE č. 485 411 1710 zo dňa 9. apríla 2005, vydané Sociálnou poisťovňou - ústredie Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, zrušil, a dal príkaz, aby   mi   Sociálna   poisťovňa   -   ústredie   Bratislava,   ul.   29.   augusta   č.   8   vydala   nové rozhodnutie, ktorým mi prizná starobný dôchodok od 11. 1. 2005 podľa § 65 a § 274 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a aby mi, z dôvodu porušenia mojich ľudských práv, priznal primerané finančné zadosťučinenie, v súlade s ustanovením Čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, a aby mi bola, v súlade s ustanovením Čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, priznaná náhrada škody, spôsobená vydaním neoprávneného ROZHODNUTIA č. 485 411 1710 zo dňa 9. apríla 2005 Sociálnou poisťovňou - ústredie Bratislava,   ako   aj   v   dôsledku   nezákonného   rozhodnutia   Najvyššieho   súdu,   ktorý   toto nepravdivé,   zmätočné   a   neoprávnené   ROZHODNUTIE   svojím   rozsudkom   sp.   zn.   č. 3 Sd 187/2005-46-5 So 5/2006 zo dňa 21. augusta 2007, ako vecne správne potvrdil.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ak je v určitej veci oprávnený rozhodnúť všeobecný súd, tak to vylučuje právomoc ústavného súdu.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy (všeobecné) súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí a opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci. Za orgán verejnej správy sa na účely konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku („Správne   súdnictvo“)   považuje aj   Sociálna   poisťovňa,   ktorej   rozhodnutie   sťažovateľka svojou sťažnosťou namieta.

Uvedený záver potvrdzuje aj § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

1. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu Sociálnej   poisťovne   ako   orgánu   verejnej   správy   je   na   základe   opravných   prostriedkov sťažovateľky   oprávnený   preskúmať   rozhodnutie   Sociálnej   poisťovne   v rámci   správneho súdnictva všeobecný súd.

Vychádzajúc   zo   subsidiárnej   právomoci   ústavného   súdu   ústavný   súd   rozhodol, že vo veci preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods.   1 ústavy v spojení s § 25 ods.   2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde), a preto sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci (podobne napr. IV. ÚS 49/04, II. ÚS 59/04 alebo IV. ÚS 78/04).

2. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Čo   sa   týka   označeného   rozhodnutia   najvyššieho   súdu   č.   k.   3   Sd   187/2005-46 z 21. augusta 2007, ktorý rozhodoval vo veci sťažovateľky ako druhostupňový súd, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou v čase, keď uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza aj dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sdo 67/2007 z 27. novembra 2007, avšak porušenie svojich základných práv týmto rozhodnutím nenamieta. Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že rovnako by bola   sťažnosť   podaná   oneskorene,   ak   by   sťažovateľka   namietala   porušenie   svojich základných práv rozhodnutím sp. zn. 1 Sdo 67/2007 z 27. novembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. januára 2008.

  Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už sťažovateľku nevyzýval na odstránenie ďalších nedostatkov sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008