znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 271/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   Ľudmily Gajdošíkovej   a   sudcu   Jána   Lubyho   predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   N.   a Ľ.   N., zastúpených   advokátkou   JUDr.   Danou   Podhradskou,   Estónska   16,   Bratislava,   ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd osvedčením o dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40 z 30. januára 2014 vydaným notárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou ako súdnou komisárkou na základe poverenia   Okresného   súdu   Nové   Zámky   vydaného   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 D 243/2013, Dnot 48/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. N. a Ľ. N. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. marca 2014 doručená   sťažnosť   J.   N.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v 1.   rade“)   a Ľ.   N.   (ďalej   len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. Danou Podhradskou, Estónska 16, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a   základných slobôd (ďalej len „dohovor“) osvedčením o dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40 z 30. januára 2014 (ďalej len „osvedčenie o dedičstve“) vydaným notárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou ako súdnou   komisárkou   na základe poverenia   Okresného súdu   Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 16 D 243/2013, Dnot 48/2013.

Zo   sťažnosti   a z príloh   k nej   priložených   vyplýva,   že   v dedičskom   konaní   po poručiteľovi V. K. [ďalej len „poručiteľ“ (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 16 D   243/2013,   Dnot   48/2013)]   bola náhodným   výberom   za   súdnu   komisárku   ustanovená notárka JUDr. Zuzana Kanásová (ďalej len „súdna komisárka“).

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že v predmetnej veci ako dedičia po poručiteľovi do úvahy prichádzali:

1/ manželka poručiteľa M. K... Nakoľko M. K., manželka poručiteľa zomrela cca 1 mesiac po smrti svojho manžela V., t. j. v čase prejednávania dedičstva už nežila, nastúpila na jej miesto jej sestra J. N... 2/ a závetný dedič K. L...

V. K. zomrel so zanechaním závetu, ktorý bol spísaný dňa 21. 08. 2012, ktorým všetok svoj majetok hnuteľný a nehnuteľný, ktorý ku dňu svojej smrti bude vlastniť, aj keď vlastnícke právo nebude preukázané dedičskými rozhodnutiami, odkázal K. L.

Dedičská vec sa prejednávala pred notárkou ako súdnou komisárkou JUDr. Zuzanou Kanásovou,   so   sídlom   v   Nových   Zámkoch,   M.   R.   Štefánika   1   na   základe   poverenia Okresného súdu v Nových Zámkoch v konaní pod číslom 16 D 243/2013, Dnot 48/2013. Na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 J. N... zastúpená splnomocnenou zástupkyňou Ľ. N...   spochybnila   závet   V.   K.   Uvedeným   závetom,   ak   by   ho   spísal   pri   plnom   vedomí a s pochopením, by urobil zo svojej žijúcej manželky bezdomovca, pretože dom v ktorom bývali, bol vo vlastníctve K. A..., v čase spísania závetu neprededený, stále evidovaný na A. K. Uznesením Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. 16 D 243/2013-32 zo dňa 28. 10. 2013 bola J. N. vyzvaná, aby v lehote 30-tich dní odo dňa právoplatnosti cit. uznesenia podala na OS v Nových Zámkoch žalobu, že závet V. K. - poručiteľa zo dňa 21. 08. 2012 je neplatný a aby súdneho komisára vyrozumela o podaní žaloby. Dedička J. N. zvažovala, či závet napadne, alebo nenapadne. Z hľadiska rozsahu majetku, ktorý podľa jej vedomostí zanechali, tento krok považovala v zásade iba za symbolický, pre zachovanie pamiatky svojej sestry, nakoľko V. K. s manželkou M. mali na spoločnej vkladnej knižke 2,12 € a iný majetok preukázaný nebol. Nechala si preto svojou splnomocnenou zástupkyňou pripraviť 2 verzie reakcie na testament V. K., v jednej verzii tento testament napáda na súde a v druhej od podania žaloby upúšťa s poukazom na svoje fyzické, psychické sily a finančné možnosti. Nakoniec sa rozhodla žalobu podať, ale nešťastnou náhodou vložila do obálky verziu, že od žaloby upúšťa a požiadala vnuka,   aby obálku odoslal na súd na Nových Zámkov, čiže žalobu v skutočnosti nepodala. V tej dobe (4. št. r. 2013) mala o. i. vo zvýšenej miere problémy   so zrakom.   Bola   v   nemocnici   Ružinov   v   Bratislave   operovaná   na   šedý   zákal (ochorenie diabetes melitus). Mala zlomenú nohu. Je v sledovaní neurologickej ambulancie a v novembri 2013 jej boli predpísané lieky proti bolesti (zaldiar, detralex). Nakoľko bola presvedčená,   že   žalobu   podala,   očakávala,   že   bude   o   jej   návrhu   pojednávanie.   Keďže zo súdu   neprichádzali   žiadne   listiny,   žiadala   splnomocnenú   zástupkyňu   Ľ.   N.,   aby   vec prešetrila. Táto nahliadla dňa 13. 03. 2014 do súdneho spisu 16 D 243/2013 Dnot 48/2013 a zistila, že sa dedička - jej mama pomýlila pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť závetu, ďalej že dedičské konanie je ukončené a že v rozpore s obsahom zápisnice v konaní 16 D 243/2013 Dnot 48/2013 zo dňa 09. 10. 2013 je do aktív dedičstva zahrnutá neexistujúca finančná hotovosť vo výške 10800,00 €, ktorá sa mala nachádzať v dome, v ktorom býval poručiteľ. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností: Pokiaľ ide o závet, stal sa omyl na strane J. N., avšak nechceme túto okolnosť otvárať. Porušenie práv však vidíme v dedičskom konaní pokiaľ ide o tvrdenie, že poručiteľ vlastnil v čase smrti finančnú hotovosť 10800,00 € a že sa   nachádzala   v   dome   a   že   táto   čiastka   patrí   do   aktív   dedičstva   po   menovanom poručiteľovi.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 30. 01. 2014 je zrejmé, že v konaní sa uskutočnili dve pojednávania, a to 02. 10. 2013 a 09. 10. 2013. Na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 sa nezúčastnila J. N. osobne, ale v zastúpení Ľ. N. a K. L. K. L. tvrdil, že predmetom dedenia má   byť   finančná   hotovosť   10.800,00   €.   Uvedený   obnos   sa   mal   nachádzať   v   dome poručiteľa.   Táto   udalosť   sa mala   stať   26. 01. 2013,   v dome   mali   byť   M.   K.   (manželka poručiteľa), Ľ. N., K. L. a H. K. (susedka, ktorá Ľ. N. pomáhala s nevládnou M. K.). M. K. v dome   bola,   ale   v tom   čase   (26.   1.   2014)   bola   v   takom   zdravotnom   stave,   že   vôbec nevnímala, čo sa okolo nej deje. Nevedela, že jej manžel zomrel. Bola k nej viackrát volaná pohotovosť až nakoniec bola hospitalizovaná v nemocnici a tam aj 20. 02. 2013 zomrela. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav M. K. dokumentujeme prepúšťacou správou z 29. 3. 2007. K. L. uviedol, že on osobne vybral z práčky na požiadanie manželky poručiteľa M. K. peniaze a tieto odovzdal N., tá ich pred ním prepočítala, bolo tam 11300,00 €. Podľa pokynu M. K. sa malo použiť 2000,00 € na pohreb V. K. (opakujem M. K. nevedela, že zomrel). Správu o jeho úmrtí neprevzala a úmrtie menovaného bolo vyhlásené rozhlasom a 2000,00   € na   jej pohreb   a ostatné sa majú   použiť   na   opravu   strechy a   vybavovanie pozemkov, 400,00 € malo zostať odložených na parapete a tie si K. L. zobral. Ľ. N. tvrdenie K. L. odmietla. V dome poručiteľa nebola žiadna hotovosť, ktorá by poručiteľovi patrila ako vlastníkovi, okrem čiastky 2,12 € na vkladnej knižke. Samotná Ľ. N. doniesla svoje vlastné peniaze, z tých dala K. L. 1000,00 € na vyplatenie za pohreb pohrebnej službe, s pokynom, aby na potvrdení o prevzatí platby bolo jej meno, čo samozrejme K. L. nesplnil. K. L. na svoje tvrdenie, že poručiteľ V. K. v čase smrti vlastnil 10800,00 €, nemal žiaden dôkaz. Na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 boli účastníci poučení, že podľa ust. § 175k ods. 3 O. s. p., ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku sa na ne neprihliada. Nakoľko v osvedčení o dedičstve sa iné ďalšie pojednávanie nespomína, potom dňa 30. 01. 2014 bolo konanie, ktoré skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve 16 D 243/2013-40 Dnot 48/2013 IČS 4413202205 zo dňa 30. 01. 2014. Notárka JUDr. Zuzana Kanásová ako súdom poverená súdna komisárka zahrnula do aktív dedičstva sporný majetok - čiastku 10800,00 €. Vlastníctvo poručiteľa k finančnej hotovosti, ktorá sa mala nachádzať v čase smrti v mieste jeho trvalého pobytu v nebolo preukázané   žiadnym   dôkazom. Notárka   JUDr.   Zuzana   Kanásová   ako   súdna   komisárka správne na pojednávaní dňa 09. 10. 2013 označila tvrdenú peňažnú hotovosť ako sporné aktívum.   Následne   však   z   nepochopiteľných   dôvodov,   bez   akéhokoľvek   dôkazu   a   aj v rozpore s platným právnym poriadkom, uvedenú čiastku do aktív dedičstva zahrnula. Právny základ veci: 1/ Na dedičské konanie sa primerane všeobecné použijú ust. OSP, t. j. súdny komisár ako v postavení súdu.

2/ Súdny komisár je povinný obstarať si úplný podklad pre rozhodnutie, viď § 175m - Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú dotknuté ust. § 175k ods. 3 a 175l ods. 1/ druhej vety.

2/   Tým,   že   notárka   ako   súdna   komisárka   zahrnula   do   aktív   dedičstva   po   V.   K. nepreukázaný, sporný majetok, porušila ust. § 175k/ ods. 3 O. s. p.

3/ V osvedčení o dedičstve sa uvádza, že v dome sa nachádzala finančná hotovosť, v ktorom býval poručiteľ (str. 2 osvedčenia). V dedičskom spise nie je zápis o vykonaní súpisu   majetku,   o   tom   že   bola   v   skutočnosti   nájdená   finančná   hotovosť   v   akomkoľvek obnosu   a   ako   túto   finančnú   hotovosť   notárka   ako   súdna   komisárka   zabezpečila. Z osvedčenia o dedičstve je jednoznačne zrejmé, že žiaden súpis robený nebol, notárka v dome poručiteľa vôbec nebola a žiadna finančná hotovosť nebola zistená! Osvedčenie o dedičstve nie je riadne odôvodnené.

4/ Ak by sme pripustili, že sa skutočne v mieste trvalého pobytu poručiteľa v v čase jeho   smrti   (zomrel   v   nemocnici)   resp.   dňa   26.   01.   2013   nachádzala   peňažná   hotovosť 10800,00 €, potom táto čiastka patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov K., pretože M. K., manželka poručiteľa žila, čiže notárka ako súdna komisárka porušila ust. § 175l   O.   s p.   Jej   povinnosťou   bolo   vyporiadať   bezpodielové   spoluvlastníctvo   poručiteľa a jeho žijúcej manželky a do dedičstva po V. K. zahrnúť maximálne čiastku 5400,00 €. Z tejto čiastky 10.800,00 € by patrila čiastka 5400,00 € ako novobjavený majetok do dedičstva po poručiteľke M. K., ktorej pozostalosť sa prejednávala v konaní 16 D/410/2013 Dnot   68/2013   ICS   4413204604.   Dedičkou by bola práve J.   N.   Teda   bolo   povinnosťou notárky ako súdnej komisárky prizvať ako účastníčku konania J. N., pretože je osobou o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je osobou dotknutou rozhodnutím.

5/ Notárka ako súdna komisárka potom, čo dedička J. N. omylom poslala listinu, z ktorej vyplynulo, že testament nenapáda, pokračovala v dedičskom konaní už iba s K. L. a J. N. sa o rozhodnutí v dedičskej veci po V. K. dozvedela až keď jej splnomocnená zástupkyňa dňa   13.   03.   2014   nahliadla   do   súdneho   spisu   v   infocentre   Okresného   súdu   v   Nových Zámkoch.

6/ Výsledkom dedičského konania je poškodená aj Ľ. N. Listom zo dňa 11. 03. 2014 K. L. zastúpený advokátkou JUDr. Helenou Kontrovou, Semerovo 414, (advokátkou, ktorá spísala testament V.K.) vyzval Ľ. N. na vydanie hotovosti 10800,00 €, ktorá bola predmetom dedenia po nebohom V. K. Vo výzve sa tvrdí, že túto hotovosť zobrala po úmrtí V. K. z rodinného   domu   a   úhradu   má   vykonať   do   7   dní   prostredníctvom   poštovej   poukážky. V konaní došlo k vadám, ktoré viedli k porušeniu základných ľudských práv alebo slobôd – J. N. sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a bolo jej odopreté dedičské právo po M. K. v časti majetku 5400,00 €. Uvádza sa, že v konaní bol zistený ďalší majetok, ale už sa neuvádza, že tento majetok nepatril výlučne V. K., pretože (ak by v skutočnosti existoval)   bol   v bezpodielovom   spoluvlastníctve   manželov   K.   Povinnosťou   notárky   ako súdnej komisárky bolo vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo a až potom príslušnú časť majetku patriacu po vyporiadaní V. K., zaradiť do aktív dedičstva, ak by tento majetok bol preukázaný. Nakoľko JUDr. Zuzana Kanásová bola súdnym komisárom v dedičskom konaní po V. K., ale nebola súdnym komisárom v dedičskom konaní po M. K., ktorej z uvedených 10800,00   €   patrilo   5400,00   €,   rozhodoval   o jej   majetku   v   rámci   dedičského   konania nesprávne   obsadený   súd.   Dedičská   vec   po   M.   K.   bola   prejednávaná   v   konaní   16 D/410/2013   Dnot   68/2013   pre   notárom   ako   súdnym   komisárom   Mgr.   Petrom   Danczi. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva v zaradení sporného majetku do aktív dedičstva. Citované   osvedčenie   o   dedičstve   nie   je   riadne   odôvodnené.   Citovaným   osvedčením   o dedičstve je poškodená aj Ľ. N., od ktorej K. L., závetný dedič, vymáha čiastku 10800,00 €, ktorá podľa neho má byť v jej držbe.“

Na základe uvedeného sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné ľudské práva J. N... a Ľ. N... právoplatným Osvedčením o dedičstve č. k.   16   D   243/2013   Dnot   48/2013   zo   dňa   30.   01.   2014,   vydaným   JUDr.   Zuzanou Kanásovou,   notárom   so   sídlom   v   Nových   Zámkoch,   M. R. Štefánika   1   ako   súdnym komisárom povereným Okresným súdom Nové Zámky podľa čl. 20 ods. 1 Každý má právo vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo   všetkých   vlastníkov   má   rovnaký   zákonný   obsah a ochranu.   Majetok   nadobudnutý   v   rozpore   s   právnym   poriadkom   ochranu   nepožíva. Dedenie   sa   zaručuje,   čl.   46   ods.   1   -   základné   právo   na   súdnu   ochranu   a právo   na spravodlivé súdne konanie, čl. 48 ods. 1 Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu stanoví zákon a čl. ods. 48 ods. 2 Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom Ústavy SR ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené

2. Zrušuje sa Osvedčenie o dedičstve č. k. 16 D 243/2013 Dnot 48/2013 zo dňa 30. 01. 2014, vydané JUDr. Zuzanou Kanásovou, notárom so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 1 ako súdnym komisárom povereným Okresným súdom Nové Zámky a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Nové Zámky je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia J. N. na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Dany Podhradskej... vo výške 418,08 € do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažnosti   sťažovateliek   je   ich   tvrdenie,   že   osvedčením   o   dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40 z 30. januára 2014 vydaným súdnou komisárkou boli porušené ich základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľky   namietajú,   že   osvedčenie   o dedičstve   nie   je   riadne odôvodnené, a zároveň tvrdia, že k porušeniu ich práv podľa ústavy a dohovoru došlo aj nesprávnym právnym posúdením veci tým, že notárka ako súdna komisárka zahrnula do aktív dedičstva po poručiteľovi sporný majetok (10 800 €), čím porušila § 175k ods. 3 Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“),   keďže „súpis   robený   nebol,   notárka v dome poručiteľa vôbec nebola a žiadna finančná hotovosť nebola zistená!“. Sťažovateľky ďalej tvrdia, že ak by sa finančná hotovosť 10 800,00 € nachádzala v dome poručiteľa, „potom táto čiastka patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov K., pretože M. K., manželka poručiteľa žila, čiže notárka ako súdna komisárka porušila ust. § 175l O. s. p. Jej povinnosťou   bolo   vyporiadať   bezpodielové   spoluvlastníctvo   poručiteľa   a   jeho   žijúcej manželky a do dedičstva po V. K. zahrnúť maximálne čiastku 5400,00 €.“. Zostávajúca peňažná suma 5 400 € podľa sťažovateliek predstavuje novoobjavený majetok patriaci do dedičstva po poručiteľke M. K., pričom dedičkou tohto majetku by bola práve sťažovateľka v 1. rade ako sestra poručiteľky.

Zo   sťažnosti   a   z   príloh   k   nej   priložených   vyplýva,   že   sťažovateľka   v   1.   rade, zastúpená na základe splnomocnenia sťažovateľkou v 2. rade, na pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili na notárskom úrade súdnej komisárky, notárky so sídlom v Nových Zámkoch, 2. októbra   2013   a   9.   októbra   2013,   namietala   neplatnosť   závetu   poručiteľa,   ktorý   bol spísaný   21.   augusta   2012   a   na   základe   ktorého   poručiteľ   zanechal   celý   svoj   hnuteľný a nehnuteľný majetok v celosti K. L. (ďalej aj „závetný dedič“). V prípade neexistencie závetu poručiteľa by dedičkou v II. zákonnej skupine v súlade s § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola manželka poručiteľa, ktorá však zomrela, a preto by ako zákonná dedička nastúpila sestra manželky poručiteľa (sťažovateľka v 1. rade, pozn.).

V nadväznosti   na   uvedené   okresný   súd   uznesením   č.   k.   16   D   243/2013-32 z 28. októbra   2013   v súlade   s   §   175k   ods.   1   a   2   OSP   odkázal   sťažovateľku   v 1.   rade z dôvodu, že prostredníctvom svojej zástupkyne (sťažovateľka v 2. rade, pozn.) popierala dedičské   právo   závetného   dediča,   aby   v   lehote   30   dní   odo   dňa   právoplatnosti   tohto uznesenia podala na príslušnom súde žalobu, že závet poručiteľa z 21. augusta 2012 je neplatný, a súčasne ju vyzval, aby o podaní žaloby vyrozumela súdnu komisárku. Sťažovateľka v 1. rade žalobu v určenej lehote nepodala, preto notárka ako súdna komisárka vydala 30. januára 2014 osvedčenie o dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40, v súlade s ktorým ako jediný dedič zo závetu poručiteľa z 21. augusta 2012 K. L. prevezme finančnú hotovosť 10 800 €, ktorá sa nachádzala v dome, v ktorom býval poručiteľ. Vzhľadom na vyhlásenie   závetného   dediča   (ako   jediného   dediča),   ktorým   sa   vzdal   svojho   práva   na podanie   žiadosti   o   pokračovanie   v   konaní   o   dedičstve   podľa   §   175zca   ods.   4   OSP, osvedčenie o dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40 z 30. januára 2014 nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia (30. januára 2014, pozn.).

Keďže   sťažovateľky   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   namietajú,   že osvedčením   o dedičstve   vydaným súdnou   komisárkou   boli porušené ich   základné práva podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sústredil na posúdenie, či sťažnosť bola podaná oprávnenými osobami.

Z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len v záujme ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   II.   ÚS   32/06,   II.   ÚS   80/06). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak je účastníkom súdneho konania, v ktorom namieta porušenie svojich základných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 3/05).

O   sťažnosť   podanú   zjavne   neoprávnenou   osobou   ide   vtedy,   keď   namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. III. ÚS 319/2012, III. ÚS 131/2012, I. ÚS 243/2011, II. ÚS   245/2011).   O   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   namietaným postupom,   príp.   rozhodnutím   orgánu   štátu   a   osobou   sťažovateľa   ide   zvlášť   vtedy,   ak sťažovateľ   nie   je   účastníkom   namietaného   konania,   alebo   aspoň   jeho   relevantnej (namietanej) časti.

Podľa § 175k ods. 1 OSP ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.

Podľa § 175k ods. 2 OSP ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   v 1.   rade   (prostredníctvom splnomocnenej   zástupkyne   –   sťažovateľky   v 2.   rade,   pozn.)   bola   ako   dedička,   ktorej dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, odkázaná v súlade s § 175k ods. 2 OSP na podanie žaloby o neplatnosť závetu poručiteľa z 21. augusta 2012. Sťažovateľka v 1. rade však v lehote určenej okresným súdom v uznesení č. k. 16 D 243/2013-32 z 28. októbra 2013 žalobu nepodala, v dôsledku čoho v ďalšom súdna komisárka konala ako s účastníkom konania vedeného pod sp. zn. 16 D 243/2013 výlučne len so závetným dedičom.

S ohľadom na dosiaľ uvedené možno konštatovať, že sťažovateľka v 1. rade nebola účastníčkou tej časti konania, v rámci ktorej súdna komisárka vydala osvedčenie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve č. k. 16 D 243/2013-40 z 30. januára 2014, pozn.), a preto nie je osobou,   ktorej   práva   by   mohli   byť   v   príčinnej   súvislosti   s   napadnutým   osvedčením o dedičstve dotknuté.

Sťažovateľka   v 1.   rade   nemala   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   D   243/2013 v relevantnom čase (v čase vydania osvedčenia o dedičstve) procesné postavenie účastníčky konania, teda v tomto období nedisponovala žiadnymi procesnými právami, ktoré by jej vyplývali z Občianskeho súdneho poriadku, a teda z ústavného hľadiska ani základnými právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie namieta touto sťažnosťou. Z toho dôvodu nemohlo napadnutým osvedčením o dedičstve vydaným súdnou komisárkou dôjsť k porušeniu jej základných práv alebo slobôd (napr. m. m. II. ÚS 205/04, I. ÚS 186/2013).

Pretože sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka v 1. rade, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju vo vzťahu k nej pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   (obdobne   pozri   napr.   II. ÚS   564/2011, IV. ÚS 5/2012).

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil, že sťažovateľka v 1. rade nie je aktívne legitimovaná na podanie   sťažnosti   z dôvodu,   že   nebola v relevantnom   čase   účastníčkou dedičského konania, ktoré sa skončilo vydaním napadnutého osvedčenia o dedičstve, ani sťažovateľka v 2. rade, ktorá porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru   napadnutým   osvedčením   súdnej   komisárky   namieta   len   z titulu   zastúpenia sťažovateľky   v 1.   rade   v časti   dedičského   konania   (konanie   vedené   pod   sp.   zn. 16 D 243/2013), nie je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti.   Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol aj vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateliek.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2014