znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 271/07-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. októbra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť Z. B., (...), t. č. vo výkon väzby, ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3 Tos 17/2007 z 27. marca 2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. apríla 2007 doručené podanie Z. B. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť voči uzneseniu / 3 Tos 17/2007-4205/“ doplnené   podaním   doručeným   9.   mája   2007   označeným   ako „Žiadosť   o prepustenie   z väzby“,   ktorými   namietal   porušenie   svojho   práva   podľa   čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne   sp. zn.   3 Tos 17/2007   z 27. marca   2007,   ktorým   bolo   na   základe   sťažnosti Krajskej   prokuratúry   v Trenčíne   zrušené   uznesenie   Okresného   súdu   Považská   Bystrica sp. zn. 1 T 130/06 z 8. marca 2007.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   náležitosti   kvalifikovaného   návrhu   na   začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K sťažnosti   predovšetkým   nebolo   pripojené   splnomocnenie   pre   advokáta na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, tak ako to ustanovuje § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť   neobsahovala návrh   rozhodnutia   (petit)   vymedzený   presne,   určito a zrozumiteľne [v súlade s čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s § 56 zákona   o ústavnom   súde],   teda   takým   spôsobom,   aby   mohol   byť   východiskom pre rozhodnutie   ústavného   súdu   v uvedenej   veci   (napr.   III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04). V odôvodnení sťažnosti nebolo presne uvedené, v čom vidí sťažovateľ zásah do svojho označeného   práva   a ktorými   jeho   právnymi   námietkami   sa   krajský   súd   nezaoberal. Navyše k sťažnosti nebola pripojená kópia napadnutého rozhodnutia.

Ústavný súd výzvou z 27. septembra 2007 (doručenou 2. októbra 2007) upozornil sťažovateľa na náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ako aj na skutočnosť, že jeho sťažnosť tieto zákonom predpísané náležitosti nespĺňa. Vyzval ho,   aby   v lehote   20   dní   od   doručenia   výzvy   nedostatky   svojej   sťažnosti   odstránil (s poučením,   ako   je   potrebné   doplnenie   náležitostí   urobiť),   pokiaľ   nemá   byť   sťažnosť odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu v stanovenej lehote nereagoval a neurobil tak ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.

Ak   ústavný   súd   poučí   sťažovateľa   o jeho   procesných   právach   a povinnostiach v konaní   o sťažnosti   podľa   čl. 127   ústavy   s cieľom   poskytnúť   mu   plnú   možnosť na uplatnenie ústavnej ochrany jeho základných práv a slobôd a poučí ho o tom, ako treba opravu   alebo   doplnenie   sťažnosti   urobiť,   je   procesnou   povinnosťou   sťažovateľa   a tiež v jeho záujme výzvu ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.

V prípade nerešpektovania uvedenej povinnosti sťažovateľom ústavný súd sťažnosť pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 199/03).

Ústavný súd je nútený konštatovať, že sťažovateľ napriek výzve ústavného súdu neodstránil nedostatky svojho podania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. októbra 2007