znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 271/05-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. R., bytom P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v   zamestnaní   podľa   čl.   36   písm.   b)   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-NS 15/2004 z 25. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. R. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 19. septembra 2005   doručená   sťažnosť V.   R.   (ďalej len   „sťažovateľ”),   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v   zamestnaní   podľa   čl.   36   písm.   b)   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   rozsudkom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-NS 15/2004 z 25. mája 2005.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„Personálnym   rozkazom   č.   336   zo   dňa   28.   10.   2002   som   ja,   sťažovateľ,   bol prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/98 Z. z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR na tom skutkovom základe, že som zvlášť hrubo porušil služobnú prísahu (...).

Voči   personálnemu   rozkazu   som   v zákonom   stanovenej   lehote   podal   návrh   na preskúmanie rozhodnutia prostredníctvom príslušného súdu, ktorý návrh zamietol (...). Voči tomuto rozhodnutiu som podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, pričom odvolací   súd   rozhodnutie   potvrdil   a v rámci   dokazovania   svoje   rozhodnutie   oprel o skutočnosti týkajúce sa môjho svokra JUDr. L. T.

Mám zato, že štátny orgán porušil moje základné právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože v súdnom konaní sa vykonalo dokazovanie, avšak ja som sa k takýmto dôkazom nemal možnosť vyjadriť(...).

Mám za to, že boli porušené aj moje základné práva uvedené v čl. 36 písm. b) Ústavy SR (...).“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:

1.   Postupom   Najvyššieho   súdu   SR   v Bratislave   boli   porušené   základné   práva sťažovateľa na vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Sž-o-NS 15/04 zo dňa 25. 5. 2005 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa   v súlade   s   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a v § 49 až 56 zákona   o ústavnom   súde,   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03). Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požaduje vysloviť porušenie jeho základného práva   na   ochranu   proti   svojvoľnému   prepúšťaniu   zo   zamestnania   a diskriminácii v zamestnaní podľa   čl.   36   písm.   b)   ústavy   a základného   práva   vyjadriť   sa   ku   všetkým vykonávaným   dôkazom   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ku   ktorému   malo   dôjsť rozsudkom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sž-o-NS 15/2004 z 25. mája 2005, pričom zo zistenia ústavného súdu zo spisu najvyššieho súdu vyplýva, že napadnutý rozsudok   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Sž-o-NS   15/2004   z 25.   mája   2005   nadobudol právoplatnosť 11. júla 2005.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť   ústavnému súdu,   t.   j. 19.   septembra   2005,   resp.   keď bola podaná na poštovú prepravu (16. septembra 2005), uplynula už dvojmesačná lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom, a preto jeho sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005