znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 270/05-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. Š., bytom B., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 338/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra 2005 doručená sťažnosť V. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 338/96.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že:„Dňa 24. 10. 2001 podala zákonná zástupkyňa - matka sťažovateľky N. Š. u odporcu návrh   na   začatie   konania   o zvýšenie   výživného   proti   žalovanému   -   otcovi   sťažovateľky Ing. V. Č. Toto konanie sa vedie u odporcu pod sp. zn. 23 P 338/1996 a doposiaľ nie je právoplatne skončené (...)“.

Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti podrobne opisuje procesné úkony účastníkov predmetného konania, z ktorých vyplýva najmä to, že okresný súd vo veci samej rozhodol 29. apríla 2005 rozsudkom, proti ktorému podala sťažovateľka 17. augusta 2005 odvolanie.

V   dôsledku   zbytočných   prieťahov   v súdnom   konaní   pri   vyhotovení   rozsudku z 29. apríla   2005   podala   v júni   2005   aj   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy,   na   ktorú   jej odpovedal predseda okresného súdu v júli 2005.

V nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že okresný súd porušil v konaní o zvýšenie výživného jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu vo veci konať.

Zároveň   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 Sk a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma   aj   to,   či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom   orgánu   štátu   (v   tomto   prípade   okresného   súdu   v občianskoprávnom   konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, IV. ÚS 92/04).

Zo sťažnosti sťažovateľky, ako aj z jej príloh a z vyjadrenia okresného súdu ústavný súd   zistil,   že   sťažovateľka   v sťažnosti   namieta   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 23 P 338/96.

Okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom 29. apríla 2005. Vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením (a úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania podľa § 209 Občianskeho súdneho poriadku) okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania.

Rozsudok okresného súdu z 29. apríla 2005 bol na základe odvolania sťažovateľky rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 CoP 443/05 z 28. októbra 2005 zmenený. Rozhodnutie krajského súdu je v predmetnej veci konečné a nadobudne   právoplatnosť   hneď   po   jeho   doručení   účastníkom   konania.   Rozhodnutím krajského   súdu   došlo   ku skončeniu   konania   v merite   veci,   stav   právnej   neistoty sťažovateľky bol odstránený (aj keď po začatí konania pred ústavným súdom) bez toho, aby sa vec akýmkoľvek zákonom dovoleným spôsobom dostala späť na okresný súd (obdobne napr.   IV.   ÚS   188/03),   ktorý   po   rozhodnutí   krajským   súdom   iba   doručuje   rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti už nemohol žiadnym ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy   v ňom, a napokon ani postup krajského súdu.

Keďže sťažnosť sťažovateľky smerovala iba proti postupu okresného súdu a ústavný súd je viazaný petitom návrhu v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa postupom krajského súdu nezaoberal.

Z týchto   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   podanú   proti   okresnému   súdu   po   jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2005