znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 27/09-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., vedené pod sp. zn. Rvp 315/08, Rvp 335/08, Rvp 336/08, Rvp 365/08, Rvp 366/08, Rvp 369/08, Rvp 370/08, Rvp 378/08, Rvp 380/08, Rvp 408/08, Rvp 411/08, Rvp 413/08, Rvp 457/08, Rvp 459/08, Rvp 460/08, Rvp 462/08 až Rvp 464/08, Rvp 466/08, Rvp 505/08, Rvp 511/08 až Rvp 517/08, Rvp 522/08 až Rvp 527/08, Rvp 564/08 až Rvp 567/08, Rvp 580/08 až Rvp 605/08, Rvp   862/08, Rvp   920/08 až 950/08, Rvp   1070/08, Rvp   1245/08 až Rvp   1276/08, Rvp 2032/08 až Rvp 2080/08, Rvp 3058/08 až Rvp 3628/08 a Rvp 5218/08 až Rvp 5931/08, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Trebišov vo veciach jej podaní z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 315/08, Rvp 335/08, Rvp 336/08, Rvp 365/08, Rvp 366/08, Rvp 369/08, Rvp 370/08, Rvp 378/08, Rvp 380/08, Rvp 408/08, Rvp 411/08, Rvp 413/08, Rvp 457/08, Rvp 459/08, Rvp 460/08, Rvp 462/08 až Rvp 464/08, Rvp 466/08, Rvp 505/08, Rvp 511/08 až Rvp 517/08, Rvp 522/08 až Rvp 527/08, Rvp 564/08 až Rvp 567/08, Rvp 580/08 až Rvp 605/08, Rvp 862/08, Rvp 920/08   až   950/08,   Rvp   1070/08,   Rvp   1245/08   až   Rvp 1276/08,   Rvp   2032/08   až   Rvp 2080/08,   Rvp   3058/08   až   Rvp   3628/08   a   Rvp   5218/08   až   Rvp   5931/08 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 315/08.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.   P.,   a.   s., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. až 8. februára 2008 a 11. februára 2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) vo veciach jej podaní z 31. marca 2006 a 26. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Podaniami z 3. marca 2008 sťažovateľka opravila obsah petitu sťažností (správne označila   porušovateľa   -   okresný   súd)   a   v   podaniach   z   19.   mája   2008   doplnila   svoju argumentáciu k reakcii okresného súdu na podané sťažnosti podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrhy   na začatie občianskeho súdneho konania, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym   odporcom   (fyzickým   osobám   a právnickým   osobám).   Návrhy   na   vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)   elektronickou   formou   a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania o jej veciach doručených okresnému súdu prostredníctvom kuriéra 31. marca 2006 a 26. júla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, prípadne vydanie platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Predmetom konaní je podľa názoru sťažovateľky po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu).   Sťažovateľka   podľa   svojho tvrdenia „spolupracuje so súdom“ a je aktívna.

V sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súd   podľa   čl.   127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiada, aby ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu   konať bez zbytočných   prieťahov   vo   veciach návrhov podaných 31. marca 2006 a 26. júla 2006 a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 663,88 € (20 000 Sk) v každej z uvedených vecí [t. j. spolu v sume 970 592,56 € (29 240 071 Sk)], ako aj úhradu trov konania.

K podaným   sťažnostiam   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   predseda okresného   súdu   podaním   z   22.   septembra   2008   sp.   zn.   1   SprV/396/08   doručeným ústavnému súdu 29. septembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Návrhy na dvoch DVD nosičoch boli Okresnému súdu Trebišov doručené dňa 31. 3. 2006   spoločne   so   sprievodným   listom   advokáta   JUDr.   M.   P.,   B.   Ďalšie   návrhy   boli doručené súdu na jednom DVD nosiči dňa 26. júla 2006 znova so sprievodným listom advokáta   JUDr.   M.   P.   Na   dvoch   DVD   nosičoch   doručených   súdu   dňa   31.   3.   2006   sa nachádzalo 1071 návrhov na vydanie platobného rozkazu a na DVD nosiči doručenom súdu dňa 26. 7. 2006 sa nachádzalo 390 návrhov na vydanie platobného rozkazu.

Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Trebišov nemal v tom čase k dispozícii zariadenie slúžiace   na   otvorenie   listín   podaných   formou   elektronických   prostriedkov   podpísaných zaručeným   elektronickým   podpisom,   žaloby   nachádzajúce   sa   na   týchto   DVD   nosičoch nemohli byť zapísané podateľňou Okresného súdu Trebišov do elektronických registrov Okresného   súdu   Trebišov,   a preto   boli   podania   advokáta   JUDr.   M.   P.   s DVD   nosičmi zaevidované v registri Spr Okresného súdu Trebišov.

Zo   stanoviska Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava zo dňa 3. 4.   2006   vyplynulo,   že   súdy   Slovenskej   republiky   nemali   v tom   čase   k dispozícii elektronickú podateľňu, preto neboli splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podaní elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.

Oznámenie zo dňa 7. 11. 2006, ktoré bolo Okresnému súdu Trebišov doručené dňa 13. 11. 2006, Slovenský rozhlas Bratislava dal súdu na vedomie, že dňa 12. 10. 2006 bola na   Okresnom   súde   Bratislava   I   podaná   žaloba   o určenie   neplatnosti   zmlúv   žalobcu Slovenský rozhlas Bratislava proti žalovanému B. L. P. a. s. B., pričom toto konanie je vedené pod spisovou značkou 7 C/144/2006. Riaditeľka Slovenského rozhlasu Bratislava súčasne navrhla, aby Okresný súd Trebišov prerušil konania vo veci navrhovateľa B. L. P. a. s. B. voči dlžníkom koncesionárskych poplatkov, ktorí boli žalovaní z titulu nezaplatenia splatných koncesionárskych poplatkov. Odpis tohto oznámenia bol dňa 21. 11. 2006 zaslaný právnemu zástupcovi sťažovateľky JUDr. M. P.

Po nainštalovaní príslušných technických prostriedkov bolo podateľňou Okresného súdu Trebišov zaevidovaných celkom 1461 žalôb, ktoré boli náhodným výberom pridelené na   rozhodnutie   do   jednotlivých   senátnych   oddelení.   V priebehu   tlačenia   týchto   žalôb a vytvárania   jednotlivých   súdnych   spisov   dňa   15.   1.   2008   podpredseda   predstavenstva spoločnosti L. P., a. s. B. súdu oznámil, že od 8. 1. 2008 došlo k zmene obchodného mena a sídla spoločnosti z pôvodného B. L. P. a. s., B. na terajšie L. P., a. s., B.

Dňa 19.   2.   2008 advokát JUDr. J. T.,   B. oznámil súdu,   že odmieta ustanovenie Slovenskej advokátskej komory Bratislava za zástupcu advokáta JUDr. M. P. zo dňa 10. 12. 2007, o čom informoval aj Slovenskú advokátsku komoru Bratislava.

Okresný   súd   Trebišov   dňa   3.   4.   2008   požiadal   Slovenskú   advokátsku   komoru Bratislava o podanie informácie ohľadom zastupovania advokáta JUDr. M. P. Dňa 9. 4. 2008 oznámila súdu Advokátska kancelária JUDr. M. P., že dňa 3. 3. 2008 uzavrel dohodu o ustanovení   zastupujúceho   advokáta   na   čas   pozastavenia   výkonu   jeho   advokácie   so spoločnosťou R. C. s. r. o., B. v zastúpení Mgr. A. H. - konateľka. Súčasne predložil Dohodu o ustanovení   advokáta   za   zástupcu   na   čas   pozastavenia   výkonu   advokácie,   prehlásenie zastupujúceho advokáta a plnomocenstvo pre advokátskeho koncipienta.

Z prehlásenia   zastupujúceho   advokáta   zo   dňa   8.   4.   2008 vyplynulo,   že korešpondencia súvisiaca s konaniami, ktorých účastníkom je spoločnosť L. P., a. s. B., má byť doručovaná na adresu..., teda na adresu sídla zastupovaného advokáta JUDr. M. P. Na   základe   vzájomného   odsúhlasenia   termínu   boli   výzvy   na   zaplatenie   súdneho poplatku   doručené   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   dňa   14.   7.   2008,   pričom   súdny poplatok dosiaľ nebol zaplatený ani v jednej veci.

Spoločnosť L. P., a. s. Bratislava dňa 9. 9. 2008 súdu oznámila, že vedenie súdneho konania je postihnuté hmotnoprávnou vadou v rozpore s ich legitímnymi záujmami, preto doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku vníma spoločnosť ako nulitné, bez právneho účinku.“

Následne predseda okresného súdu prípisom sp. zn. 1 SprV/396/08 z 25. novembra 2008 doručeným ústavnému súdu 1. decembra 2008 ústavnému súdu oznámil, že „dňa 20. 10. 2008 boli doručené splnomocnencovi právneho zástupcu sťažovateľky uznesenia o zastavení   konania   pre   nezaplatenie   súdneho   poplatku   vo   všetkých   veciach,   ktorých zoznam   tvorí   prílohu   tohto   listu.   Vzhľadom   k tomu,   že   sťažovateľka   nepodala   voči uzneseniam   o zastavení   konania   odvolanie   a ani   nezaplatila   v odvolacej   lehote   súdny poplatok, uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť dňa 5. 11. 2008 a súd tieto veci eviduje ako právoplatne skončené.“.

Sťažovateľka   sa   k stanovisku   predsedu   okresného   súdu   vyjadrila   podaním   zo 7. januára   2009   doručeným   ústavnému   súdu   13.   januára   2009,   v ktorom   okrem   iného k otázke   zastavenia   občianskych   súdnych   konaní   pred   všeobecným   súdom   z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku uviedla:

„a) Podľa ust. § 8 zákona č. 212/1995 Z. z. (zákon o koncesionárskych poplatkoch) platného v rozhodnom čase mohol sťažovateľ uplatniť svoje pohľadávky súdnou cestou len vtedy, ak pred podaním žaloby vyzval písomne dlžníka na ich úhradu. Táto podmienka bola v zmysle   cit.   ustanovenia   obligatórna.   Na   úspešné   vedenie   súdneho   sporu   o zaplatenie pohľadávok musí byť sťažovateľ schopný preukázať, že splnil túto podmienku. To je možné len   prostredníctvom   dokladu   archivovaného   Slovenskou   poštou,   ktorá   realizovala doručovanie výziev. Samotné výzvy zasielal Slovenský rozhlas. Sťažovateľ preto nedisponuje dokladmi o doručení a archiválie pošty sú jediným dôkazom. Slovenská pošta, vydá dané dôkazy   len   na   pokyn   súdu.   Sťažovateľ   nie   je   oprávnený   požadovať   vydanie   osobne. Slovenská pošta podľa archivačného poriadku archivuje doklady len 3 roky po doručení. Súd   svojím   nesprávnym   postupom   spôsobil,   že   v súčasnosti   nie   je   možné   v prípadnom súdnom konaní vzhľadom k uplynutiu času vykonať dôkaz o doručení.

b) Spory, ktorých začatie inicioval pred všeobecným súdom sťažovateľ sa v zmysle novely OSP účinnej od 15. 10. 2008 považujú za drobné spory. Podľa ust. § 372p ods. 1 OSP sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ustanovené inak. V zmysle ust. § 150 ods. 2 OSP je zo strany sťažovateľa reálne uvažovať o skutočnosti, že aj v prípade úspechu v konaní pred všeobecným súdom - vzhľadom k výške pohľadávky - mu súd neprizná náhradu trov súdneho konania. Bolo by nespravodlivé požadovať od sťažovateľa, aby v stave, kedy existuje prekážka opísaná v bode a), riskoval finančnú stratu, správal sa nehospodárne a na vlastný účet viedol spor, ktorý je vzhľadom k nesprávnemu postupu súdu vopred prehratý.

c) Prvotným neprijatím žalobného návrhu okresný súd vylúčil účinok ust. § 112 veta prvá,   Občianskeho   zákonníka,   čím   spôsobil   plynutie   premlčacej   doby   vo   vzťahu k majetkovým právam sťažovateľa. Okresný súd bezdôvodne vystavil sťažovateľa reálnemu riziku zamietnutia podaných žalobných návrhov v prípade, ak žalovaný uplatní námietku premlčania. Toto riziko nemôže byť z dôvodu využitia elektronického podania eliminované. Podľa ust. § 132 vyhl. č. 543/2005 Z. z. (o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 417/2006 Z. z., a vyhlášky č. 120/2007 Z. z.) sa pri prijímaní   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   podpísaných   zaručeným elektronickým   podpisom   sa   postupuje   podľa   osobitných   predpisov.   Týmito   osobitnými predpismi   sú   zákon   č.   215/2002   Z.   z.   o elektronickom   podpise   a o zmene   a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z. a vyhláška Národného bezpečnostného úradu   č.   542/2002   Z.   z.,   o spôsobe   a postupe   používania   elektronického   podpisu v obchodnom a administratívnom styku. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. d) vyhlášky č. 542/2002 Z.   z.   elektronická   podateľňa   organizačnými   opatreniami   a pomocou   technických prostriedkov minimálne zabezpečuje potvrdenie o prijatí alebo odmietnutí elektronického dokumentu   vydaním   vlastného   elektronického   dokumentu   s použitím   časovej   pečiatky. Podľa ods. 4), citovaného paragrafu pri manipulácii s elektronickým dokumentom, najmä pri potvrdzovaní jeho prijatia alebo postúpení na ďalšiu manipuláciu využíva elektronická podateľňa   službu   časovej   pečiatky.   Keďže   okresný   súd   nemal   v rozhodnom   čase,   kedy žalobca   realizoval   svoje   podanie,   zriadenú   elektronickú   podateľňu,   nemohol   vydať potvrdenie   o prijatí   elektronického   dokumentu   vydaním   vlastného   elektronického dokumentu   s použitím   časovej   pečiatky.   Ak   aj   v súčasnosti   okresný   súd   disponuje elektronickou   podateľňou,   nie   je   technicky   a najmä   právne   možné,   aby   bolo   vydané potvrdenie   o prijatí   elektronického   dokumentu   vydaním   elektronického   dokumentu s použitím časovej pečiatky vyznačujúcej časovo spätné prijatie ku dňu, kedy reálne žalobca doručil   okresnému   súdu   návrhy   na   začatie   občianskeho   súdneho   konania.   Riziko premlčania majetkových práv sťažovateľa protiprávnym postupom okresného súdu nie je možné eliminovať.

d) Dôkazy, ktoré preukazujú zmenu hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov podaní   sťažovateľa   vo   vyššie   opísanom   smere   sme   schopný   po   identifikácii   prípadov predložiť. Dôkazom je však aj obsah samotných spisov vedených všeobecným súdom.

e) Vzhľadom k vyššie uvedeným faktom bolo vedenie súdnych konaní postihnutých hmotnoprávnymi   vadami   v rozpore   s legitímnymi   záujmami   sťažovateľa.   Je   potrebné upozorniť,   že   vady   vznikli   výhradne   nezákonnou   činnosťou   všeobecného   súdu.   Bolo   by nespravodlivé požadovať od sťažovateľa, aby viedol a financoval spory, ktorých osud bol vopred   známi   a ktoré   by   jednoznačne   skončili   v neprospech   sťažovateľa   -   zamietnutím žaloby.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v záujme   hospodárnosti   spojiť   na   spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o spojení   vecí,   v súlade s citovaným § 31a uvedeného zákona však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 315/08, Rvp 335/08, Rvp 336/08, Rvp 365/08, Rvp 366/08, Rvp 369/08, Rvp 370/08, Rvp 378/08, Rvp 380/08, Rvp 408/08, Rvp 411/08, Rvp 413/08, Rvp 457/08, Rvp 459/08, Rvp   460/08,   Rvp   462/08   až   Rvp   464/08,   Rvp   466/08,   Rvp   505/08,   Rvp   511/08   až Rvp 517/08,   Rvp   522/08   až   Rvp   527/08,   Rvp   564/08   až   Rvp   567/08,   Rvp   580/08   až Rvp 605/08,   Rvp   862/08,   Rvp   920/08   až   950/08,   Rvp   1070/08,   Rvp   1245/08   až Rvp 1276/08, Rvp 2032/08 až Rvp 2080/08, Rvp 3058/08 až Rvp 3628/08 a Rvp 5218/08 až Rvp   5931/08   a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   namieta   nečinnosť   okresného   súdu v konaniach   o návrhoch   urobených   formou   elektronického   podania,   ktoré   okresný   súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú nespôsobilosť.

Sťažovateľka 31. marca 2006 a 26. júla 2006 doručila okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh elektronickou formou (prostredníctvom DVD nosičov) a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom   podpise   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších predpisov, pričom vychádzala z toho, že podľa § 42 ods. 1 OSP podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Ústavný súd otázku, či uvedené podania sťažovateľky sú návrhmi na začatie konania v zmysle   §   42   ods.   1   v spojení   s   §   82   ods.   1   OSP,   už   posudzoval   konštatujúc   (napr. v odôvodnení nálezu sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007):

«V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi, v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým   podpisom.   Interpretácia   §   6   ods.   1   vyhlášky   NBÚ   spôsobom,   že   toto ustanovuje povinnosť zriadiť elektronickú podateľňu len alternatívne, t. j. len v prípade „ak orgán   verejnej   moci   alebo   verejnej   správy   využíva   zaručený   elektronický   podpis...“, v danom   prípade   podľa   názoru   ústavného   súdu   neprichádza   do   úvahy,   t.   j.   je   ústavne neakceptovateľná.   Uvedené   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   a ani   iné ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní (návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb podať   návrh   na   začatie   konania   aj   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým   podpisom   neustanovujú   žiadnu   výnimku,   a preto   uvedenému   oprávneniu zodpovedá   povinnosť   dotknutých   štátnych   orgánov   prijať   takéto   podania   a vytvoriť technické prostriedky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.»

Na   základe   toho   je   nesporné,   že   v okolnostiach   prípadu   namietané   konania   na okresnom súde začali 31. marca 2006 a 26. júla 2006 bez ohľadu na to, že okresný súd návrhy   podané   elektronickou   formou   nebol   spôsobilý   prijať   z dôvodov   objektívnej (organizačno-technickej) povahy.

Podľa aplikovateľnej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových náležitostí   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy   je   to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu   došlo   a jeho   účinky   stále   trvajú,   aby   sa   v porušovaní   týchto   práv   ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05, II. ÚS 67/06).

Z obsahu   sťažností   a   ich   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   necelý   mesiac   pred podaním sťažností ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch a 9. januára 2008 podala sťažnosti na prieťahy v konaniach adresované predsedovi okresného súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by si práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.

Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka   právo   podľa   citovaného   zákonného   ustanovenia   zákona   o súdoch,   sa v okolnostiach   posudzovanej   veci   prejavilo ako účinný prostriedok   nápravy, ktorý   mala sťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažností ústavnému súdu. Ako potvrdila aj samotná sťažovateľka v podaní z 5. mája 2008, „po skoncipovaní, avšak v priebehu spracovania a distribúcie ústavnej sťažnosti, bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie porušovateľa o spôsobe vybavenia sťažnosti podanej podľa ust. § 62 ods. 1 a nasl. zák. č. 757/2004 Z. z.“. Ako uviedla sťažovateľka, predseda okresného súdu uznal dôvodnosť jej sťažností a oznámil jej ďalší postup v predmetných konaniach.

Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú, nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej judikatúry považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie opatrení   za   účelom   nápravy   a odstránenia   protiprávneho   stavu   zapríčineného   jeho nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).

Po upozornení predsedu okresného súdu na prieťahy v konaniach možno z ďalšieho postupu okresného súdu vyvodiť, že predseda okresného súdu na sťažnosti sťažovateľky adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia v jej veciach. Keďže 19. februára 2008 bolo okresnému súdu   doručené   oznámenie advokáta JUDr.   J.   T.,   B., o odmietnutí   jeho   ustanovenia   Slovenskou   advokátskou   komorou   Bratislava   (ďalej   len „advokátska komora“) za zástupcu advokáta JUDr. M. P. (právneho zástupcu sťažovateľky v konaniach   pred   okresným   súdom),   okresný   súd   3.   apríla   2008   požiadal   advokátsku komoru o podanie informácie týkajúcej sa zastupovania advokáta JUDr. P. Dňa 9. apríla 2008 oznámila advokátska kancelária JUDr. P. okresnému súdu, že 3. marca 2008 uzavrel dohodu o ustanovení zastupujúceho advokáta na čas pozastavenia výkonu jeho advokácie so spoločnosťou R. C., s. r. o., Bratislava. Z vyhlásenia zastupujúceho advokáta z 8. apríla 2008   vyplynulo,   že   korešpondencia   súvisiaca   s konaniami,   ktorých   účastníkom   je sťažovateľka, má byť doručovaná na adresu..., teda na adresu sídla zastupovaného advokáta JUDr.   M.   P.   Na   základe   vzájomného   odsúhlasenia   termínu   okresný   súd   14.   júla   2008 doručil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   výzvy   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   vo všetkých napadnutých konaniach.

Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že okresný súd po doručení sťažností   sťažovateľky   na   prieťahy   v konaniach   vykonal   úkony,   ktoré   nesporne   viedli k rozhodnutiu   vo   veci   (dôvodné   overovanie   oprávnenosti   právneho   zástupcu   na zastupovanie sťažovateľky v konaniach, výzvy na zaplatenie súdnych poplatkov).

V posudzovaných   konaniach   treba   prihliadnuť   aj   na   podstatnú   skutočnosť,   že sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie je   originálnym   nadobúdateľom.   Tieto   pohľadávky   jej   boli   postúpené   Slovenským rozhlasom.   V relevantnom   období   sa   Slovenský   rozhlas   v konaní   vedenom   Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej aktívnej vecnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe   elektronických   podaní.   Slovenský   rozhlas   podal   Okresnému   súdu   Bratislava   I žalobu   o určenie   neplatnosti   uvedených   zmlúv   12.   októbra   2006.   Túto   skutočnosť Slovenský   rozhlas   oznámil   listom   generálnej   riaditeľky   zo   7.   novembra   2006   všetkým (v tom čase v právnych veciach sťažovateľky konajúcim 45) okresným súdom Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.

Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej elektronických podaní v období od 31. marca 2006, resp. od 26. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca roka 2008 právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne dohodli   o ukončení   súdnych   sporov   a späťvzatí   svojich   podaní   týkajúcich   sa   platnosti Rámcovej   zmluvy   o postúpení   pohľadávok   z nezaplatených   koncesionárskych   poplatkov z roku 2005 a dvoch nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej realizačnej   zmluvy.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   krajský   súd   z dôvodu   späťvzatia odvolania   Slovenským   rozhlasom   19.   januára   2009   odvolacie   konanie   vo   veci   vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 zastavil.

Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok bolo možné o sťažovateľkou uplatňovaných právach   rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu, ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.

Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil pred   Okresným   súdom   Bratislava   I,   zároveň   relativizovala   sťažovateľkino   tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych   práv v dôsledku   neskončenia   konaní vedených   na základe návrhov   podaných   elektronickou   formou,   keďže   do   mimosúdneho   vyriešenia   sporu (december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia § 101 OSP vyplýva pre účastníka konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, poskytnutím náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom konaní,   akým   sú   aj   posudzované   konania,   nesie   procesnú   zodpovednosť   za   podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných úkonov   potrebných   na   dosiahnutie   účelu   takého   konania   vo   výraznej   miere   účastník (obdobne napr. IV. ÚS 381/04, III. ÚS 347/04).

V dôsledku   nezaplatenia   súdnych   poplatkov   pri   podaní   žalôb   bol   okresný   súd povinný vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti (§ 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažností zistil, že sťažovateľka   súdne   poplatky   za   podané   návrhy   nezaplatila   ani v lehote   ustanovenej   vo výzvach   okresného   súdu,   ani   v odvolacej   lehote   po   doručení   jednotlivých   uznesení o zastavení   konania.   Podľa   vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   z   25.   novembra   2008 uznesenia o zastavení konania nadobudli právoplatnosť 5. novembra 2008 a okresný súd eviduje   všetky   konania vo   veciach   sťažovateľky   ako právoplatne skončené.   V dôsledku uvedenej   skutočnosti   už   okresný   súd   nemá   možnosť   ovplyvniť   ďalší   priebeh   konaní a rozhodnúť vo veci (a tým odstrániť právnu neistotu sťažovateľky).

Ústavný   súd   už   judikoval,   že   nedostatky   v zákonom   predpísaných   náležitostiach návrhu   na   začatie   konania   (ktoré   bránia   súdu   konať   a rozhodnúť   vo   veci   samej), nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj   porušenie procesnej povinnosti poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní, patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní tvrdenia o porušení označeného základného práva sťažovateľky (III. ÚS 81/05).

Je nesporné, že takýmto procesným zavinením sťažovateľka sama zapríčinila stav, pre   ktorý   okresný   súd nemohol   v jej   veciach   (v   merite veci)   rozhodnúť.   Signalizuje to zároveň aj absenciu skutočného záujmu sťažovateľky na odstránení právnej neistoty na základe právoplatného rozhodnutia okresného súdu vo veci samej a v konečnom dôsledku o účelovosti podaných návrhov zo strany sťažovateľky.

Takéto   konanie   sťažovateľky   hodnotí   ústavný   súd   ako   nezlučiteľné   so   zmyslom a účelom ústavou garantovaného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, porušenie ktorých sťažovateľka touto sťažnosťou namietala. Ako účelovú a neakceptovateľnú vyhodnotil ústavný súd aj obranu sťažovateľky obsiahnutú v jej podaní zo 7. januára 2009.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vo veciach sťažovateľky dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   k záveru,   že   jej   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená. Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 5. februára 2009