znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 269/2021-4

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 9 Co 189/2014 z 12. marca 2015 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16 C 84/2010 z 28. októbra 2013 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2021 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 189/2014 z 12. marca 2015 v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 16 C 84/2010 z 28. októbra 2013 určil žalobkyňu za vlastníčku sporných nehnuteľností z titulu vydržania vlastníckeho práva. Proti predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ v procesnom postavení žalovaného odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozhodnutím tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu.

II.

Argumentácia sťažovateľa

3. Sťažovateľ, uvedomujúc si márne uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, túto napriek tomu podal z dôvodu, že existuje naliehavý právny záujem na preskúmaní zákonnosti označených súdnych rozhodnutí ústavným súdom.

4. Podľa názoru sťažovateľa existuje viacero právnych titulov preukazujúcich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré svedčia v prospech i neprospech sťažovateľa. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal so všetkými podstatnými právnymi skutočnosťami, najmä s tým, že darovanie sporných nehnuteľností žalobkyni nebolo preukázané. V danej veci všeobecné súdy vec nesprávne právne posúdili, vychádzajúc z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa sťažovateľa išlo najmä o nesprávne vyhodnotenie dôkazov – jednotlivých svedeckých výpovedí, ktoré vyvolávajú odôvodnené pochybnosti o nároku priznanom žalobkyni.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľa vlastniť majetok, ku ktorému došlo napadnutými rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré určili, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalobkyňa. Sťažovateľ uznáva, že mu lehota na podanie ústavnej sťažnosti už uplynula, ale jej zmeškanie žiada odpustiť, argumentujúc naliehavým právnym záujmom. Sťažovateľ v konaní nie je zastúpený právnym zástupcom a o jeho ustanovenie ani nepožiadal.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

7. Jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pritom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].

8. Ústavný súd už mnohokrát uviedol, že v prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, III. ÚS 589/2017, I. ÚS 122/2019).

9. V zmysle sťažovateľových tvrdení ústavný súd ustálil, že krajský súd vo veci rozhodol potvrdzujúcim rozsudkom č. k. 9 Co 189/2014 z 12. marca 2015. Sťažovateľ si je sám vedomý zmeškania zákonom stanovenej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, ktorá vzhľadom na dátum vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom už dávno uplynula. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ústavná sťažnosť bola podaná oneskorene, t. j. zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorú ustanovuje zákon o ústavnom súde na jej podanie.

10. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

11. Ústavný súd dodáva, že podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

12. V tejto veci sťažovateľ nie je zastúpený advokátom a nežiadal o jeho ustanovenie. Ak sťažovateľ podá ústavnú sťažnosť bez toho, aby k nej pripojil plnomocenstvo pre advokáta, a s prípadnými ďalšími chýbajúcimi náležitosťami, je postup ústavného súdu v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde aj v rámci jeho reštriktívneho výkladu v zásade a spravidla na mieste.

13. Ústavný súd však v okolnostiach daného prípadu nevyzýval sťažovateľa na odstránenie všetkých nedostatkov ústavnej sťažnosti spočívajúcich najmä v nedostatku plnomocenstva na zastupovanie sťažovateľa advokátom a v absencii príloh v podobe právoplatných rozhodnutí. Dôvodom je odmietnutie jeho ústavnej sťažnosti pre oneskorenosť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde, ktorý by nebolo možné zhojiť ani v prípade existencie riadneho právneho zastúpenia sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2021

Libor Duľa

predseda senátu