znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 269/08-8

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 11. septembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť R. B., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., N., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj ostatných orgánov činných v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nitra pod sp. zn. ČVS: ORP-38/OVK-NR-06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2008 doručená sťažnosť R. B., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., N.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ako aj ostatných orgánov činných v trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nitra (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) pod sp. zn. ČVS: ORP-38/OVK-NR-06.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Dňa 3. 3. 2008 som si prostredníctvom splnomocneného advokáta JUDr. M. K., advokáta so sídlom N. podal na Generálnu prokuratúru SR sťažnosť, v ktorej som namietal postup krajského prokurátora v Nitre a okresného prokurátora v Nitre v konaní a zároveň som   podal   oznámenie   z   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   zneužitia   právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. Uvedenú sťažnosť som zaslal na Generálnu prokuratúru doporučeným listom zo dňa 4. 3. 2008. Generálna prokuratúra ma prípisom zo dňa 12. 3. 2008, ktorá písomnosť mi bola doručená 18. 3. 2008, upovedomila, že moje podanie prijali. Ďalej mi oznámili, že je k vybaveniu potrebné preskúmať k veci sa vzťahujúci spisový materiál apo jeho zadovážení a preskúmaní ma o spôsobe vybavenia podnetu upovedomia. Až 10. 6. 2008 som prijal a bolo mi doručené upovedomenie. (...) Generálna prokuratúra SR svojím upovedomením zo dňa 26. 5. 2008, ktoré mi bolo doručené 10. 6. 2008 uviedla, že sa stotožnila s vybavením podnetu Krajskou prokuratúrou Nitra   a   taktiež   Okresnou   prokuratúrou   v   Nitre,   pričom   tieto   správne   vyhodnotili   moju sťažnosť ako podanú po uplynutí zákonnej trojdňovej lehoty, ktorá v tomto prípade plynula od   môjho   obdržania   uznesenia   o   prerušení   trestného   stíhania,   ktoré   bolo   doručované môjmu splnomocnencovi JUDr. K. GP SR uvádza, že lehota na podanie sťažnosti plynula od   doručenia   uznesenia   môjmu   splnomocnencovi   a   skutočnosť,   že   uznesenie   bolo doručované aj priamo mne a sťažnosť by bola potom podaná v lehote plynúcej od tohto doručovania nie je dôvodom na jej vyhodnotenie ako podanej v lehote, pretože sťažnosť z 10. 9. 2007 bola podaná splnomocnencom JUDr. K. a jemu uplynula lehota na jej podanie 6. 9. 2007.

Uvedený argument GP nie je správny, nakoľko lehota plynie tak mne ako priamo poškodenému,   ako   aj   môjmu   splnomocnenému   zástupcovi   a   keď   raz   dám   do   spisu splnomocnenie ako poškodený, že ma bude ako poškodeného v konaní zastupovať advokát, všetky úkony, ktoré robí v mojom mene a preto aj podal sťažnosť v mojom mene v lehote, ktorú mi zákon priznáva a to v troch dňoch od doručenia uznesenia o prerušení konania. Môj splnomocnený zástupca vedel od vyšetrovateľa, že sa bude uznesenie doručovať tak jemu ako aj mne a preto sme podali sťažnosť v mojej lehote, ktorá plynula po doručení uznesenia mne. Ja odkedy mám v spise splnomocneného zástupcu nemám prečo podávať sám   sťažnosti,   ale   mám   práve   na   to   splnomocneného   zástupcu,   ktorý   podania   podáva v mojom   mene.   Teda   sťažnosť   som   podal   ja   prostredníctvom   môjho   splnomocneného zástupcu a preto bola podaná včas a riadne. Z uvedeného vyplýva, že o mojej sťažnosti mali riadne rozhodovať a nie ju zamietnuť ako oneskorene podanú.“.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, pritom uvádza   ale čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a z hľadiska identifikácie orgánu, ktorý mal porušiť ním označené základné právo, označil generálnu prokuratúru   (bez bližšej konkretizácie konania), ako aj ostatné orgány činné v trestnom konaní vedenom okresným riaditeľstvom PZ pod sp. zn. ČVS: ORP-38/OVK-NR-06.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, t. j., ktoré označenie základné právo alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, označenia práva napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva   alebo   slobody,   proti   komu   sťažnosť   smeruje,   odôvodnenie   návrhu   a   navrhované dôkazy. K návrhu sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ako aj kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Podľa   § 20   ods.   3 zákona o ústavnom   súde   je ústavný   súd viazaný návrhom   na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde).

Sťažovateľ   v   sťažnosti   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu ochranu,   aj   keď   porušenia   jeho   základného   práva   sa   mal   dopustiť   orgán   inej   právnej ochrany. Odvoláva sa pritom nie na čl. 46 ústavy, ale na čl. 48 ods. 2 ústavy bez toho, aby uviedol   skutočnosti,   ktoré   zakladajú   príčinnú   súvislosť   medzi   základným   právom upraveným v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorého porušenie sa namieta, a postupom generálnej prokuratúry, ako aj medzi základným právom na súdnu   ochranu a postupom generálnej prokuratúry, ale aj iných orgánov činných v označenom trestnom konaní.

Sťažovateľ   uvádza,   že   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   sa   mala dopustiť generálna prokuratúra svojím postupom, ktorý však presne neoznačil, rovnako ako neformuloval   návrh   na   rozhodnutie   (akého   rozhodnutia   sa   domáha)   ani   neuviedol navrhované   dôkazy.   Taktiež   nepripojil   k sťažnosti   kópiu   upovedomenia   generálnej prokuratúry z 26. mája 2008 doručenú mu 10. júna 2008, ktorou malo dôjsť k porušeniu jeho   základného   práva.   Rovnako   absentuje   odôvodnenie   namietaného   porušenia   jeho základného práva inými orgánmi činnými v označenom trestnom konaní.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05).

Nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti sťažovateľa boli dôvodom na jej odmietnutie   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľa na odstránenie nedostatkov sťažnosti nevyzýval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008