znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 269/04-18

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4. novembra 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Lubyho a zo   sudcov   Jána Auxta   a Juraja Horvátha prerokoval prijatú sťažnosť Zuzany Beljovej, bytom P., zastúpenej advokátkou Mgr. V. H., L., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 11 C 76/01 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo Zuzany Beljovej na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 11 C 76/01 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 26. augusta 2004 doručená sťažnosť Zuzany Beljovej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 76/01.

Ústavný   súd   uznesením   č. k.   IV. ÚS 269/04–08   zo   16. septembra 2004   prijal sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 18. októbra 2004 okrem podrobnej chronológie úkonov okresného súdu uviedol, že v konaní sa nevyskytli prekážky postupu súdu podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, okresný súd priebežne konal a prieťah v konaní bol spôsobený iba na začiatku konania, keď po podaní žaloby okresný súd určil termín pojednávania až po deviatich mesiacoch.

V závere uviedol „Nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky o tom, že vo veci boli vytýčené len dve pojednávania a že doteraz okresný súd nerozhodol (...)“.

Ústavný   súd   z   obsahu   spisu   okresného   súdu   sp. zn.   11 C 76/01   a   predloženého vyjadrenia okresného súdu zistil:

Konanie začalo podaním návrhu na Okresnom súde Lučenec 8. júna 2001, v ktorom sťažovateľka   uplatnila   proti   odporcovi   nárok   na   vyplatenie   nevyhnutných   výdavkov spojených so zakúpením výbavičky po narodení dieťaťa. Okresný súd Lučenec postúpil 29. júna 2001 vec na vybavenie z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Rimavská Sobota,   ktorý   3. apríla 2002   určil   termín   prvého   pojednávania   na   24. apríl 2002. Do nariadenia   prvého   pojednávania   okresný   súd   nevykonal   žiadne   úkony.   Dňa 9. apríla 2002 doručil odporca okresnému súdu vyjadrenie k návrhu a na pojednávaní bolo doručené jeho vyjadrenie sťažovateľke. Pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti odporcu odročené na 13. máj 2002.

Na pojednávaní 13. mája 2002 okresný súd vypočul účastníkov konania a za účelom vyžiadania si listinných dokladov z Okresného úradu v Poltári (ďalej len „okresný úrad“) a výsluchu svedkov odročil pojednávanie na neurčito. V júli a septembri 2002 okresný súd žiadal zaslať listinné doklady z okresného úradu. Okresný úrad požiadal 6. novembra 2002 Okresný   súd   Lučenec   o   vrátenie   opatrovníckeho   spisu   maloletého   dieťaťa.   Spisy   boli vyžiadané   okresným   súdom   aj   18. augusta 2003,   keď   bol   určený   termín   ďalšieho pojednávania   na   22. september 2003.   Po   vypočutí   svedkov   toto   pojednávanie   odročil na neurčito za účelom vypočutia ďalšieho navrhovaného svedka.

Dňa 17. októbra 2003 sa konalo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov konania a dvoch svedkov bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 22. október 2003, keď okresný súd rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť sťažovateľke 2 725 Sk a vo zvyšnej časti návrh   sťažovateľky   zamietol.   Sťažovateľka   podala   7. januára 2004   proti   rozsudku okresného   súdu   odvolanie.   Spis   bol   doručený   Krajskému   súdu   v Banskej   Bystrici 14. januára 2004,   ktorý   uznesením   sp. zn.   16 Co 14/04   z   30. januára 2004   rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 9. marca 2004. Dňa 11. marca 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na zmenu návrhu, na ktorú sťažovateľka 29. marca 2004 doručila okresnému súdu odpoveď.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako   aj obsahom súdneho spisu   okresného súdu   sp. zn.   11 C 76/01   dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka   sa   podanou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a   „práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote...“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z doterajšieho priebehu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 11 C 76/01 vyplýva, že   sťažovateľka   si   uplatňuje   nárok   na zaplatenie   výdavkov   spojených   so   zakúpením výbavičky dieťaťa po jeho narodení. Sťažovateľka však v danej veci nie je oprávnenou osobou podľa § 95 ods. 1 a 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorá   by   vo   svojom   mene   mohla   žiadať   náhradu   nevyhnutných   výdavkov   spojených so zakúpením   výbavičky   po   narodení   dieťaťa.   Nárok   na   úhradu   výbavičky   pre   dieťa je výlučným nárokom dieťaťa, ktorý má zabezpečiť dieťaťu uspokojenie jeho osobných potrieb.

Ústavný   súd   pripomína,   že   v sporovom   konaní   je   každý   účastník   povinný a zodpovedný za svoje úkony a riadne uvedenie návrhu (napr. IV. ÚS 156/04).

Skutočnosť, že v sporovom konaní, v ktorom je každý účastník povinný postupovať a vyvíjať   všetko   úsilie   na   súčinnosť   so   súdom   tak,   aby   mohol   o uplatnenej   ochrane rozhodnúť   v súlade   so   zákonom,   a to,   že   sťažovateľkou   napadnuté   konanie   trvá   pred okresným súdom od 8. júna 2001 (medzitým bol spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici za účelom rozhodnutia o odvolaní podanom sťažovateľkou), dovoľuje urobiť záver, že   nedošlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Keďže   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   viazané   na   výrok ústavného   súdu,   že   došlo   k porušeniu   označeného   základného   práva   (ktoré   však v predmetnej   veci   vyslovené   nebolo),   ústavný   súd   sa   pri   rozhodovaní   vo   veci   samej uvedeným návrhom sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004