znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 268/09-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   M.,   H.,   vo   veci   porušenia   jeho   základného   práva postupom   Okresného   súdu   Prešov   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   17   C   138/1997 a sp. zn. 17 C 42/1999 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. M. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. júla 2009 doručené podanie P. M., H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým namieta porušenie svojich neoznačených práv postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní o nároku   na   zaplatenie   mzdy   s príslušenstvom   vedenom   pod   sp. zn.   17   C   138/1997 a v konaní   o náhradu   mzdy   z titulu   neplatného   prevedenia   na   inú   prácu   vedenom   pod sp. zn. 17 C 42/1999.

Sťažovateľ uviedol, že okresný súd v obidvoch veciach svojím zdĺhavým postupom spôsobil,   že   o jeho   nárokoch   nebolo   rozhodnuté   do   vyhlásenia   konkurzu   na   majetok žalovaného, ku ktorému došlo uznesením Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2002, právoplatným 4.   júna 2002. Uznesením   z 8.   augusta   2002   okresný   súd prerušil   obidve konania   do   právoplatného   skončenia   konkurzu   na   majetok   žalovaného.   Uznesenie o prerušení konania bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok do konkurzu. Sťažovateľ uviedol, že nekonaním okresného súdu, ako   aj   jeho   advokáta   mu   vznikli   vážne   finančné   problémy.   Podľa   sťažovateľa   boli postupom   okresného   súdu   porušené   jeho   práva   a žiada,   aby   ústavný   súd   preskúmal a vyhodnotil dôvody, pre ktoré okresný súd neukončil veci v primeranej lehote.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich základných   práv   alebo   slobôd   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podanie v predloženom znení nespĺňa náležitosti sťažnosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona   o ústavnom   súde,   neobsahuje   označenie   základných   práv,   ktorých   porušenie sťažovateľ namieta [§ 20 ods. 1, § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde], petit, t. j. návrh, ako sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci rozhodol (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a sťažovateľ nie je právne zastúpený (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Po posúdení podania podľa jeho obsahu však možno konštatovať, že ide o návrh na začatie konania pred ústavným súdom, ktorým sťažovateľ namieta porušenie svojich práv zbytočnými prieťahmi v postupe okresného súdu. Všetky uvedené nedostatky sťažnosti by bolo možné odstrániť. Ústavný súd ešte skôr,   ako by sťažovateľa vyzval na doplnenie sťažnosti   preskúmal,   či   sú   splnené   aj   všetky   procesné   podmienky   konania,   a zistil,   že sťažnosť je podaná oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.   Pri   inom   zásahu,   ktorým   sú   aj   zbytočné   prieťahy   v konaní   pred   všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o inom zásahu dozvedieť.

K zbytočným   prieťahov   v   postupe   všeobecného   súdu   môže   dochádzať   len v neskončenom   súdnom   konaní.   Ústavný   súd   zistil,   že   obidve   sťažovateľom   označené súdne konania boli právoplatne skončené, konanie vedené pod sp. zn. 17 C 138/1997 bolo zastavené uznesením okresného súdu z 31. januára 2007, právoplatným 27. februára 2007, a konanie vedené pod sp. zn. 17 C 42/1999 bolo zastavené uznesením z 5. júna 2007, právoplatným 28. júna 2007.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 2. júla 2009, teda zjavne po uplynutí lehoty podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd preto nevyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho podania a sťažnosť odmietol už na predbežnom prerokovaní ako oneskorene podanú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009