znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 267/09-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R. D., L., zastúpeného advokátom Mgr. M. L., R., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 4 C/88/2007 zo 6. mája 2008 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co/176/2008 z 24. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. D. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2009 doručená sťažnosť R. D., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. L., R.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl.   1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C/88/2007 zo 6. mája 2008 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co/176/2008 z 24. júna 2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 23. februára 2000 zomrela jeho manželka B. D., rodená J. Dedičské konanie po zosnulej prebiehalo na Notárskom úrade JUDr. J. L. pod č. D 11/2000, Dnot 74/2000. Nevlastná dcéra sťažovateľa, dcéra zosnulej manželky – S. M., mala byť vydedená na základe listiny o vydedení. Sťažovateľ po oznámení notárky, že jeho nevlastná dcéra spochybnila závet, namietol jej zaujatosť. Predseda okresného súdu na túto   námietku   sťažovateľa   dosiaľ   nereagoval   a vo   veci   ďalej   koná   doterajšia   notárka. Následne   nevlastná   dcéra   sťažovateľa   podala   na   okresnom   súde   návrh   na   určenie neplatnosti listiny o vydedení, ako aj závetu. Konanie prebiehalo pod sp. zn. 4 C/12/2002.

K tomuto   konaniu   sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza: „Konanie   4C/12/2002 pôvodne bolo na Okresnom súde v Ružomberku pridelené sudkyni Mgr. O. L., avšak keďže som zistil, že sudkyňa je voči mne zaujatá, namietol som jej zaujatosť a to z dôvodu, že sudkyňa odmietla vykonať mnou navrhnutý dôkaz a to aby S. M. predložila ofrankované obálky ku listom, ktoré predložila ako dôkaz a ktoré som vyššie uviedol a prípadne že nebudú tieto obálky predložené, navrhol som znalecké grafologické dokazovanie. Následne dňa 15. 09. 2003 mi bolo v mojej záhrade v L. L. zo strany mojich susedov S. V. a Z. V. oznámené,   že   keď   bola   sudkyňa   Mgr.   L.   vylúčená   s   pojednávania,   neznamená   to,   že nasledujúca sudkyňa bude postupovať obdobne. Keďže som nevedel, z akého zdroja sa títo dozvedeli   tieto   informácie,   nemal   som   dôveru   voči   všetkým   sudcom   Okresného   súdu v Ružomberku, pričom sudca JUDr. J. T. uviedol, že sa cíti byť zaujatý, nakoľko osobne pozná   účastníkov   konania   a   zaujatá   sa   cítila   i   sudkyňa   Mgr.   O.   L.   z   dôvodu   jej predchádzajúceho namietania zaujatosti. Ostatní sudcovia Mgr. S. M., Mgr. Z. B., JUDr. I. Š., JUDr. O. L. a JUDr. J. M. sa vo veci necítili byť zaujatí. Takto rozhodol i Krajský súd v Žiline a to uznesením č. 5NcC 49/03.

Vo veci som podal i návrh na obnovu konania, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde v Ružomberku   pod sp.   zn.   4C/88/2007,   pričom   môj návrh bol   zamietnutý a   to aj uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho.“

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1) Uznesením Okresného súdu Ružomberok č. k. 4C/88/2007 zo dňa 06. 05. 2008 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/176/2008 zo dňa 24. 06. 2008 bolo porušené základné právo R. D. v zmysle § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6, článok 13, článok 14 a článok 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov   č.   3,   5   a   8   daného   v   Ríme   04.   11.   1950   a   čl.   I   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd daného v Paríži dňa 20. marca 1952.

2)   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu v Ružomberku č. k. 4 C/88/2007 zo dňa 06. 05. 2008 a uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/176/2008 zo dňa 24. 06. 2008 a vec vracia Okresnému súdu v Ružomberku na ďalšie konanie.

3) Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia.“

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   lehota   na   podanie   jeho   sťažnosti   je zachovaná,   keďže   označené   uznesenie   krajského   súdu   bolo   jeho   právnemu   zástupcovi doručené 17. decembra 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 4 C/88/2007 zo 6. mája 2008 a uznesením krajského súdu sp. zn. 8 Co/176/2008 z 24. júna 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Ústavný súd zistil, že označené uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2008. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť 30. júna 2009. Z toho vyplýva,   že   sťažnosť   sťažovateľa   bola   ústavnému   súdu   doručená   po   uplynutí   lehoty uvedenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde.   Ústavný   súd   preto   po   predbežnom prerokovaní   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Vo vzťahu k okresnému súdu   ústavný   súd   uvádza, že   sťažnosť sťažovateľa   bolo možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku právomoci s poukazom na subsidiárnu právomoc ústavného súdu, podľa ktorej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu je daná len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V danom prípade bol týmto súdom krajský súd a sťažovateľ ochranu svojich práv uplatnil na tomto súde podaním odvolania proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 4 C/88/2007 zo 6. mája 2008.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009