znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 264/09-24

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   septembra   2009 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti M. B., M., zastúpenej advokátkou JUDr. V. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   jej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 412/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 200/1999), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 4 C 412/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 C 200/1999) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 412/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   B. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   500   €   [slovom dvetisícpäťsto eur (75 315 Sk)], ktoré jej j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť   M.   B.   trovy   konania   v sume 278,56 € [slovom dvestosedemdesiatosem eur a päťdesiatšesť centov (8 391,90 Sk] na účet Advokátskej kancelárie K., s. r. o., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2009 doručená sťažnosť M. B., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. V. K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 412/2008.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   4.   októbra   1999   podala   sťažovateľka   návrh   na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Predmetná vec je v súčasnosti vedená okresným súdom pod sp. zn. 4 C 412/2008. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Pre   porušenie   sťažovateľovho   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a nečinnosť Okresného súdu podal   sťažovateľ   v predmetnej   veci   dňa   18.   11.   2008   sťažnosť   na   postup   súdu,   a to predsedovi Okresného súdu Piešťany. Listom zo dňa 15. 12. 2008 bol sťažovateľ predsedom Okresného   súdu   Piešťany   vyrozumený,   že   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   plne opodstatnená   nakoľko   od   podania   návrhu   na   začatie   konania   v danom   čase   uplynulo 9 rokov   bez   rozhodnutia   v merite   veci.   Zároveň   bol   uistený,   že   v predmetnej   veci   bude zjednaná náprava tak, aby bolo po vyjadrení sa k znaleckému posudku, ktorý bol v danej veci vypracovaný, v čo najkratšom čase vytýčené pojednávanie.

Vyjadrenie k znaleckému posudku bolo zaslané dňa 20. 01. 2009. Napriek tomu súd v predmetnej veci nekonal a termín pojednávania nie je do dnešného dňa vytýčený. Navyše je reálny predpoklad, že počas obdobia letných prázdnin ani žiadny termín pojednávania vytýčený   nebude,   čo   spôsobí   ďalší   prieťah.   Ani   vyššie   uvedená   sťažnosť   ako   zákonný prostriedok   ochrany   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   však   do dnešného dňa neviedol k tomu, aby sa sťažovateľ domohol rozhodnutia vo veci samej.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany,   v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 421/2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje,   aby Okresný   súd   Piešťany v konaní vedenom pod spis. zn. 4 C 421/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000,-   eur (slovom: päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Piešťany je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.300,33 eur (2 úkony právnej pomoci á 539,41 eur + 2 x 6,95 eur režijný paušál   +   19   %   DPH)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 264/09-10 z 23. júla 2009 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľky   a predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku okresného   súdu   ústavný   súd   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadrila   k sťažnosti.   Právna zástupkyňa   sťažovateľky   a predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu   oznámili,   že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 540/2009 z 24. augusta 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. augusta 2009, uviedla chronologický prehľad úkonov súdu a tiež uviedla, že zákonný sudca Mgr. V. Z. je v súčasnosti dlhodobo práceneschopný.

II.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 4 C 412/2008 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 6 C 200/1999) ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konania:

-   sťažovateľka   podala   4.   októbra   1999   okresnému   súdu   žalobu   o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vec bola okresným súdom pôvodne vedená pod sp. zn. 6 C 200/99),

-   po   doručení žaloby na vyjadrenie   žalovanému a po   vyrubení súdneho   poplatku sťažovateľke v sume 500 Sk bolo prvé pojednávanie vo veci nariadené 17. januára 2000 na 2. február 2000,

- ďalšie termíny pojednávaní okresný súd nariadil na 3. apríl 2000 a 19. apríl 2000 (pojednávanie   konané   3.   apríla   2000   bolo   odročené   bez   uvedenia   dôvodu   na   neurčito a pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 19. apríla 2000, bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania),

-   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   6   C   200/99   z 2.   mája   2000   bolo   nariadené znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti – rodinného domu,

- 12. septembra 2000 ustanovený znalec po dvoch urgenciách predložil okresnému súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny,

- okresný súd uznesením sp. zn. 6 C 200/99 z 20. septembra 2000 rozhodol o priznaní odmeny znalcovi a po doručení znaleckého posudku účastníkom konania nariadil 4. januára 2001 termín pojednávania na 19. február 2001,

- pojednávanie konané 19. februára 2001 bolo odročené na 5. marec 2001 z dôvodu výsluchu svedkov,

- pojednávanie konané 5. marca 2001 bolo odročené na neurčito (v zápisnici nie je uvedený dôvod, pozn.),

- 12. apríla 2001 vyzval okresný súd znalca, aby sa vyjadril k stanovisku spoločnosti C., a. s.,

-   pokynom   z 11.   mája   2001   uložil   zákonný   sudca   kancelárii   doručiť   vyjadrenie znalca účastníkom konania,

- 21. marca 2002 nariadil okresný súd termín pojednávania na 20. máj 2002,

-   pojednávanie   konané   20.   mája   2002   bolo   odročené   na   17. jún   2002   z   dôvodu pokusu   o dohodu,   a to   aj   napriek   tomu,   že   právny   zástupca   žalovaného   na   tomto pojednávaní uviedol, že dohoda zrejme nebude možná,

-   pojednávanie nariadené na 17.   jún 2002 bolo odročené na neurčito   na základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného,

- 27. septembra 2002 okresný súd nariadil termín pojednávania na 6. november 2002,

- pojednávanie konané 6. novembra 2002 okresný súd odročil na 13. november 2002 s tým, aby mu účastníci konania predložili svoje záverečné návrhy na konečné rozhodnutie vo veci,

-   pojednávanie konané 13.   novembra   2002   bolo   odročené   na   neurčito   z   dôvodu predloženia dôkazov o nadobudnutí hnuteľných vecí do BSM,

- 17. januára 2003 okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. marec 2003,

- pojednávanie konané 5. marca 2003 bolo odročené na 10. marec 2003, pričom na pojednávaní konanom 10. marca 2003 okresný súd vyniesol rozsudok, ktorým vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania,

-   zákonný   sudca   požiadal   prípisom   z 9.   apríla   2003   o predĺženie   lehoty   na vyhotovenie rozsudku, ktorý bol písomne vyhotovený 11. júla 2003,

-   sťažovateľka   sa   po   doručení   rozsudku   proti   nemu   odvolala   a   odvolanie   bolo okresnému súdu doručené 22. októbra 2003,

- po doručení odvolania sťažovateľky žalovanému a po vyrubení súdneho poplatku za odvolanie v sume 39 480 Sk (ústavný súd poznamenáva, že súdny poplatok za odvolanie bol vyrubený v nesprávnej výške), okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní 12. marca 2004 (spis bol predložený krajskému   súdu   napriek   tomu,   že   okresný   súd   nerozhodol   o žiadosti   sťažovateľky zo 6. novembra 2003 o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku za odvolanie),

- vec bola krajským súdom vedená pod sp. zn. 10 Co 76/2004, pričom krajský súd prípisom z 27. augusta 2004 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, keďže okresný   súd   nerozhodol   o žiadosti   sťažovateľky   o oslobodenie   od   súdneho   poplatku   za odvolanie (spis bol okresnému súdu vrátený 8. októbra 2004),

- v dôsledku zmien v organizácii súdnictva prešla predmetná vec s účinnosťou od 1. januára 2005 na Okresný súd Trnava,

- Okresný súd Trnava 31. augusta 2005 vyzval sťažovateľku na vyplnenie tlačiva o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch z dôvodu rozhodnutia o oslobodení od súdneho   poplatku   a   uznesením   sp.   zn.   6   C   200/99   zo 14.   novembra   2005   priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   po   prvom   neúspešnom   pokuse   bolo   uznesenie   zo 14.   novembra   2005   právnej zástupkyni sťažovateľky doručené na základe pokynu z 3. februára 2006,

- Okresný súd Trnava opätovne predložil spis krajskému súdu 31. marca 2006, ktorý uznesením   sp.   zn.   10   Co   156/06   z 8.   februára   2007   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn. 6 C 200/99 z 10. marca 2003 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (spis bol Okresnému súdu Trnava vrátený 21. marca 2007),

- po doručení zrušujúceho uznesenia krajského súdu účastníkom konania Okresný súd Trnava v zmysle pokynov krajského súdu uznesením sp. zn. 6 C 200/99 zo 6. júna 2007 nariadil   znalecké   dokazovanie   na   určenie   ceny   nehnuteľnosti   –   rodinného   domu a 14. septembra 2007 zaslal spis ustanovenej znalkyni,

- po urgovaní predloženia posudku prípisom Okresného súdu Trnava z 25. októbra 2007 znalkyňa predložila posudok 10. marca 2008,

- s účinnosťou od 1. januára 2008 došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava na okresný súd a vec bola pridelená zákonnému sudcovi Mgr. V. Z. (odvtedy je vec vedená pod sp. zn. 4 C 412/2008, pozn.),

- pokynom zákonného sudcu zo 4. decembra 2008 bolo kancelárii uložené doručiť znalecký   posudok   účastníkom   konania   (stanoviská   účastníkov   konania   k znaleckému posudku boli okresnému súdu doručené 15., resp. 22. januára 2009).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru   v konaní vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   4   C   412/2008   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 6 C 200/1999).

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   garantovaného   v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil   na súd   so   žiadosťou   o jeho   rozhodnutie.   Táto   povinnosť   súdu   a sudcu   vyplýva z § 6   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a účinná,   ďalej   z § 100   ods. 1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II. ÚS 32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe   sťažovateľky,   ktorou   sa   domáha   vyporiadania   zaniknutého   bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti bývalému manželovi B. B. (ďalej len „žalovaný“). Ústavný súd po preskúmaní spisovej dokumentácie konštatuje, že doterajšia dĺžka konania nie je ovplyvnená   právnou   a ani   faktickou   náročnosťou   (zložitosťou)   veci.   Rozhodovanie o žalobách   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   patrí   medzi štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, a preto z právneho hľadiska nemožno považovať vec za právne zložitú. Z hľadiska skutkovej zložitosti veci ústavný súd poukázal na zrušujúce uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 Co 156/06 z 8. februára 2007, z ktorého vyplýva, že „Z priebehu konania o danej veci doposiaľ vyplynulo, že niet sporu o prikázaní hnuteľných vecí do vlastníctva odporcu ani ich hodnoty. Niet sporu medzi účastníkmi ani v otázke   prikázania   predmetnej   nehnuteľnosti   do   vlastníctva   odporcu.   Spornou   zostáva i naďalej hodnota predmetnej nehnuteľnosti – rodinného domu súp. č. 4402 postavenom na parc. č. 1028 zapísanej na LV č. 1816, ktorý rodinný dom v BSM účastníkov konania je postavený   na   nehnuteľnosti   –   pozemku   vo   výlučnom   vlastníctve   odporcu.“,   a na   tomto základe konštatoval, že ani zo skutkového hľadiska nemožno považovať vec za tak zložitú, aby   táto   skutočnosť   mohla   aspoň   čiastočne   ospravedlniť   doterajšiu   neprimeranú   dĺžku namietaného konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   konštatuje,   že   správanie   sťažovateľky   v predmetnom   konaní   pred   okresným   súdom neovplyvnilo negatívne jeho doterajšiu dĺžku. Sťažovateľka vždy reagovala na výzvy súdu a zúčastňovala sa či už osobne, alebo prostredníctvom právnej zástupkyne na nariadených pojednávaniach.

Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd konal vo veci plynulo v období od podania žaloby, t. j. od 4. októbra 1999, do 5. marca 2001, keď sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí navrhnutí svedkovia, pričom toto pojednávanie bolo odročené na neurčito bez toho, aby zo zápisnice z pojednávania vyplýval dôvod jeho odročenia. Ďalšia činnosť okresného súdu až do vyhlásenia rozsudku na pojednávaní konanom 10. marca 2003   už   bola   nesústredená   a neefektívna,   pričom   zbytočné   odročovania   pojednávaní (20. mája   2002,   6. novembra   2002   a 13.   novembra   2002)   viedli   k tomu,   že   znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. J. B. 12. septembra 2000 sa stal pre odstup času od jeho vypracovania nepoužiteľným. Aj ďalší postup okresného súdu, keď predložil spis krajskému súdu 12. marca 2004 napriek tomu, že nerozhodol o žiadosti sťažovateľky zo 6. novembra 2003   o priznanie   oslobodenia   od   súdneho   poplatku   za   odvolanie,   bol   nesústredený. Prípisom   z 27.   augusta   2004   krajský   súd   vrátil   spis   okresnému   súdu   ako   predčasne predložený,   keďže   okresný   súd   nerozhodol   o žiadosti   sťažovateľky   o oslobodenie   od súdneho poplatku za odvolanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 8. októbra 2004. Okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 31. marca 2006. Z uvedených   dôvodov   obdobie   od   12.   marca   2004   do   31.   marca   2006   ústavný   súd vyhodnotil   ako   zbytočný   prieťah   v konaní   spôsobený   nesústredenou   a neefektívnou činnosťou okresného súdu.

Uznesením krajského súdu sp. zn. 10 Co 156/06 z 8. februára 2007 bol rozsudok okresného súdu sp. zn. 6 C 200/99 z 10. marca 2003 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená   na   ďalšie   konanie,   pričom   zo   zrušujúceho   uznesenia   vyplýva,   že   krajský   súd okresnému súdu vytkol nesprávny postup, „keď pri svojom rozhodnutí dňa 10. 3. 2003 bral do úvahy znalecký posudok vypracovaný znalcom dňa 12. 9. 2000, t. j. pred dva a pol rokom pred svojim rozhodnutím, stanoviac všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti 1.966.537,- Sk, keď všeobecná cena určená znalcom bola výškou 1.960.000,- Sk, pričom súd ním stanovenú všeobecnú cenu neodôvodnil a je preto nepreskúmateľnou. Vzhľadom však aj k uplynutiu   času   nielen   od   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa   ale   i podania   znaleckého posudku,   ktorý   bol   pravdepodobne   jedným   z podkladov   stanovenia   všeobecnej   ceny predmetnej nehnuteľnosti   súdom,   rešpektujúc   zásadu ust.   § 154 ods.   1 O.   s.   p.,   podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, bude potrebné v danej veci doplniť   dokazovanie   aktuálnym   znaleckým   posudkom   k určeniu   všeobecnej   hodnoty predmetnej nehnuteľnosti rodinného domu, pretože pri stanovení ceny nehnuteľnosti, ako už bolo povedané, je rozhodujúci stav v dobe zániku BSM, avšak cena nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM vychádza z ceny nehnuteľnosti v dobe vyporiadania, ktorá nepochybne v priebehu konania o danej veci vzrástla.“. Odvolací súd teda rozsudok okresného súdu zrušil   z dôvodu   nedostatočne   zisteného   skutkového   stavu   vo   veci   a čiastočnej nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Spis bol Okresnému súdu Trnava vrátený 21. marca 2007, ktorý spolu s okresným súdom (na okresný súd prešiel výkon súdnictva v predmetnej veci opätovne s účinnosťou od 1. januára 2008) vo veci plynulo konal do 10. marca 2008, keď znalkyňa doručila znalecký posudok okresnému súdu. Zákonný sudca vydal pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom konania až 4. decembra 2008 po predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní z 18. novembra 2008 adresovanej predsedníčke okresného súdu. Prípisom sp.   zn.   Spr. 780/2008   z 15.   decembra   2008   predsedníčka   okresného   súdu   sťažovateľke odpovedala, že jej sťažnosť je plne opodstatnená, a uviedla, že podľa vyjadrenia zákonného sudcu bude bezodkladne nariadený termín pojednávania potom, ako bude znalecký posudok doručený účastníkom konania a títo k nemu zaujmú stanovisko. Stanovisko sťažovateľky k znaleckému   posudku   bolo   okresnému   súdu   doručené   22.   januára   2009   a stanovisko žalovaného   15.   januára   2009.   Napriek   tomu   okresný   súd   až   dosiaľ   nenariadil   termín pojednávania, t. j. je bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postup   okresného   súdu v napadnutom   konaní   sa   vyznačoval   neefektívnou   a nesústredenou   činnosťou,   ako   aj neodôvodnenou nečinnosťou (najmä v období od 11. marca 2008 do 4. decembra 2008 a následne od 22. januára 2009), čím došlo k zbytočným prieťahom, a preto rozhodol, že okresný súd porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby v ďalšom období konal vo veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje   poskytnutie   vyššieho   stupňa   ochrany,   t.   j.   nielen   vyslovenie   jeho   porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods.   2 ústavy   a právo podľa   čl.   6 ods.   1 dohovoru,   zaoberal sa   aj jej žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 5 000   €   poukazujúc na stav   právnej   neistoty, v ktorej sa nachádza už takmer 10 rokov bez toho, aby bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým dĺžku obdobia, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania,   a   povahu   prejednanej   veci,   ktorá   je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 500 € (75 315 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia advokátkou JUDr. V. K. Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania vychádzal z výšky priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za I. polrok 2008,   ktorá   bola   20 950   Sk   (695,41   €),   keďže   išlo   o úkony   právnej   služby vykonané v roku 2009. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 €, t. j. spolu v sume 231,80 €, zvýšenú o 19   %   daň   z pridanej   hodnoty   (osvedčenie   o registrácii   pre   daň   z pridanej   hodnoty z 24. apríla   2007)   v sume   44,04   €,   čo   spolu   s režijným   paušálom   dvakrát po   6,95   € (§ 16 ods.   3   vyhlášky)   predstavuje   sumu   289,74   €.   Advokátka   požadovala   úhradu   trov právneho zastúpenia v sume 1 300,33 € vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 6 vyhlášky, avšak ústavný súd priznal odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške zodpovedajúcej § 11 ods. 2 vyhlášky. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2009