znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 264/08-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti JUDr. M. J., P., zastúpenej advokátkou JUDr. K. H., T., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   JUDr.   M.   J.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   M.   J. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   995,82   €   [slovom deväťstodeväťdesiatpäť   eur   a osemdesiatdva   centov   (30 000   Sk)],   ktoré   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. M. J. trovy konania v sume 115,51 € [slovom stopätnásť eur a päťdesiatjeden centov (3 480 Sk)] na účet jej právnej zástupkyne JUDr. K. H., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2008 doručená sťažnosť JUDr. M. J., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. K. H., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 136/2005.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   uviedla, že 10.   mája 2005   podala na poštovú   prepravu žalobu   okresnému   súdu   o zaplatenie   náhrady   škody   170 224   Sk   s príslušenstvom   proti odporcovi   Slovenská   republika,   zastúpenej   M.,   vzniknutej   z dôvodu   nevyplatených príplatkov za zastupovanie iného sudcu. Konanie sa vedie pod sp. zn. 18 C 136/2005.

V sťažnosti sa ďalej uvádza:„Dňa 27. 1. 2006 sa sťažovateľka domáhala písomne na súde žiadosťou, aby vo veci bolo vytýčené pojednávanie, keďže ide o mzdový nárok. Ani po roku nebol vytýčený termín pojednávania, preto dňa 20. 7. 2006 sa sťažovateľka obrátila so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedu Okresného súdu Bratislava I.

Predseda   Okresného   súdu   Mgr.   M.   L.   pod   Spr.   č.   2090/06   zo   dňa   5.   10.   2008 oznámil sťažovateľke, že nemôže na jej sťažnosť odpovedať, z dôvodu, že uznesením č. k. 18 C 136/2005-3 zo dňa 28. 8. 2006 bola nariadená rekonštrukcia spisu (spis sa stratil) a po jeho naštudovaní sťažovateľke odpovie. Uznesenie o nariadení rekonštrukcie spisu sp. zn 18 C 136/2005 spolu so žiadosťou o opätovné zaslanie žaloby a pripojených dokladov bolo sťažovateľke doručené dňa 3. 10. 2006 a sťažovateľka hneď po zabezpečení všetkých kópií zaslala dňa 11. 10. 2006 požadované doklady na súd, Sťažovateľka reagovala obratom na každú písomnosť, alebo požiadavku zo strany súdu. Obratom zaslala požadované doklady, súhlasila s rozhodnutím veci aj bez ústneho prejednania veci, pripravená chodila na všetky pojednávania, ktoré súd vo veci vytýčil. Rovnako promptne spolupracoval so súdom aj osobný úrad sťažovateľky – Okresný súd Trenčín, Všetci zúčastnení urobili všetko pre to, aby bol skutkový stav náležite zistený a vec sa mohla uzavrieť. Vo veci sa konali celkove 4 pojednávania: dňa 30. 11. 2006, 1. 2. 2007, 3. 5. 2007 a 29. 5. 2007, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Konalo sa neefektívne, lebo na skončenie tejto veci by podľa názoru sťažovateľky stačili 2 pojednávania.

Dňa 13. 8. 2007 sa sťažovateľka proti rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 29. 5. 2007 č. k. 18 C 136/05-175 písomne odvolala.

Dňa   24.   4.   2008 sťažovateľke bolo   odporcom doručené na   vyjadrenie   odvolanie žalovaného SR (podané na súde I. stupňa dňa 14. 8. 2007) so žiadosťou, aby sa k nemu sťažovateľka vyjadrila. Takto sťažovateľka zistila, že jej odvolanie, podané na súd I. stupňa dňa   13.   8.   2007   nebolo   ani   po   8-mich   mesiacoch   doručené   odvolaciemu   súdu   na rozhodnutie.

Napriek tomu, že konanie bolo začaté návrhom zo dňa 10. 5. 2005, teda pred viac ako   3   rokmi,   nebolo   skončené   právoplatným   meritórnym   rozhodnutím   vo   veci   samej. Podstata sporu tkvela v okolnostiach, ktoré neboli natoľko náročné, aby muselo konanie trvať   tak   neprimerane   dlhý   časový   úsek.   Súd   vo   veci   konal   zdĺhavo,   a neefektívne,   aj z dôvodu, že stratil spis. Napriek tomu, že žalovaná strana v spore mala všetky potrebné doklady (sťažovateľka sa predsa na SR obrátila pred podaním žaloby písomne so žiadosťou o predbežné prerokovanie jej náhrady škody + pripojila doklady), súd sťažovateľku žiadal o ich   predloženie   znovu.   Konať   vo   veci   sa   začalo   až   po   podaní   sťažnosti   na   prieťahy v konaní, kedy vyšlo najavo, že spis sa stratil a bolo ho treba rekonštruovať. Pokiaľ by sťažovateľka   nezasiahla,   nikoho   z pracovníkov súdu   by zrejme   nenapadlo   po   stratenom spise pátrať.

Od   podania   návrhu   na   začatie   konania   do   uskutočnenia   prvého   pojednávania vo veci, dňa 30. 11. 2006 ubehol viac ako jeden rok! Po vydaní rozsudku dňa 29. 5. 2007 sa obaja účastníci proti nemu odvolali a odvolanie účastníkov proti rozhodnutiu súdu I. stupňa z   13.-14.   8.   2007   nebolo   súdom   I.   stupňa   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   vôbec predložené, hoci podľa ust. § 209a ods. 2 O. s. p. malo odvolanie byť doručené na odvolací súd bez zbytočného odkladu.“

Sťažovateľka preto žiadala, aby ústavný súd takto rozhodol:„Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje porušenie základného ústavného práva sťažovateľky JUDr. M. J., P., upraveného v čl. 48 ods. 2) Ústavy vzniknutého z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18 C 136/2005 a zaväzuje odporcu, aby sťažovateľke zaplatil primerané peňažné zadosťučinenie vo   výške 30.000,-   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún)   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu a v rovnakej lehote i náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu vo výške 3. 480, - Sk.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, uznesením č. k. IV. ÚS 264/08-10 z 3. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,   a predsedníčku   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadrila   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v odpovedi   na   výzvu   oznámila ústavnému   súdu listom zo 6. októbra 2008 (doručeným ústavnému súdu 9. októbra 2008), že netrvá na ústnom prerokovaní sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 3751/08 z 2. februára 2009 doručenom ústavnému súdu 12. februára 2009 okrem iného uviedla:„... K priebehu konania pred okresným súdom (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 12. 05. 2005 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania (náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom) v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. J. proti odporcovi: M.

Dňa 20. 05. 2005 súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Dňa 07. 06. 2005 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 14. 06. 2005 výzva súdu účastníkom konania. Dňa 11. 07. 2005 doručené súdu vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 19. 07. 2005 doručené súdu podanie   odporcu.   Dňa   05.   08.   2005   doručené   vyjadrenie   odporcu.   Dňa   30.   01.   2006 doručená   súdu   žiadosť   navrhovateľa.   Dňa   13.   09.   2006   doručené   vyjadrenie   odporcu navrhovateľovi.   Dňa   18.   09.   2006   vytýčený   termín   pojednávania.   Dňa   18.   09   2006   sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 01. 02. 2007. Dňa 01. 12. 2006 dopyt predsedovi súdu. Dňa 07. 12. 2006 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 15. 12. 2006 doručené podanie predsedu súdu. Dňa 28. 12. 2006 doručené podanie odporcu. Dňa 01. 02. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 22. 02. 2007. Dňa 02. 02. 2007 dožiadanie Okresný súd Trenčín. Dňa 13. 02. 2007 doručené podanie Okresného súdu Trenčín. Dňa 19. 02. 2007 doručené ospravedlnenie navrhovateľa. Dňa 22. 02. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 03. 05. 2007. Dňa 17. 04. 2007 doručené podanie predsedu súdu Trenčín. Dňa 03. 05. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré   bolo   odročené   na   deň   29.   05.   2007.   Dňa   10.   05.   2007   dožiadanie   Okresný   súd Trenčín. Dňa 16. 05. 2007 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 21. 05. 2007 doručené podanie Okresný súd Trenčín. Dňa 30. 05. 2007 doručené súdu ospravedlnenie neúčasti odporcu. Dňa 29. 05. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol. Dňa 14. 08.   2007 doručené   odvolanie navrhovateľa a odporcu.   Dňa 25.   09.   2007 pokyn   na doručenie   odvolania   účastníkom   konania.   Dňa   25.   04.   2008   doručené   vyjadrenie navrhovateľa. Dňa 08. 07. 2008 pokyn na doručenie vyjadrenia navrhovateľa odporcovi. Dňa 13. 08. 2008 vec predložená odvolaciemu súdu. Dňa 14. 01. 2009 vrátený spis spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu. Dňa 19. 01. 2009 vytýčený termín pojednávania. S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať, že predmetné konanie je poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený neprimerane vysokým počtom   pridelených   vecí   v oddelení   zákonnej   sudkyne   ako   i pretrvávajúcim poddimenzovaným   stavom   sudcov   a administratívnych   pracovníkov   na   Okresnom   súde Bratislava   I.   Sťažnosť   sťažovateľa   na   prieťahy   v konaní   je   dôvodná.   Zároveň   si   Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní už nedochádzalo.

V prípade ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej   republiky,   aby   uvedené   skutočnosti   pri   rozhodovaní   o priznaní   finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. Konečné   rozhodnutie   ponechávam   na   zváženie   Ústavnému   súdu   Slovenskej republiky.“

Predsedníčka   okresného   súdu,   ako   aj   sťažovateľka   oznámili   ústavnému   súdu,   že netrvajú na ústnom pojednávaní predmetnej sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,   resp.   tiež   účastník   konania,   proti   ktorému   návrh   na   konanie   smeruje.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 OSP   povinný robiť vhodné opatrenia,   aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   predmetom konania pred okresným súdom bolo rozhodovanie o žalobe sťažovateľky o náhradu škody s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktoré po faktickej stránke i po právnej stránke tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd nielenže nezistil skutočnosti, ktoré by v súvislosti s doterajšou dĺžkou preskúmavaného   konania   bolo   treba   pripísať   na   ťarchu   sťažovateľky,   ale   naopak,   jej správanie hodnotí ako aktívne. Až keď sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v konaní, vyšlo najavo, že spis sa na okresnom súde stratil a je potrebné ho rekonštruovať.

3.   Napokon   ústavný   súd   hodnotil   postup   okresného   súdu   z hľadiska   existencie zbytočných prieťahov v označenom súdnom konaní.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 18 C 136/2005 zistil v zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa postupu okresného súdu v označenom konaní ako tie, ktoré vo svojom stanovisku uviedla predsedníčka okresného súdu.

Sťažovateľka   podala 12.   mája 2005 na okresnom   súde   návrh na začatie   konania o náhradu škody s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom. V prvej fáze konania na okresnom súde došlo k strate spisu, pričom táto skutočnosť vyšla najavo až po podaní sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní z 20. júla 2006. Okresný súd nariadil rekonštrukciu spisu uznesením č. k. 18 C 136/2005-3 z 28. augusta 2006. Až po opätovných výzvach   účastníkom   a po   získaní   spisového   materiálu   v druhej   polovici   októbra   2006 okresný súd postupne vo veci nariadil celkove štyri pojednávania (30.   novembra 2006, 1. februára 2007, 3. mája 2007 a 29. mája 2007). Pojednávanie nariadené na 1. február 2007 bolo po otvorení odročené na ďalší termín, pretože neboli zaslané vyžiadané rozhodnutia Okresného súdu Trenčín, ale iné podklady. Na pojednávaní nariadenom na 3. máj 2007 sa okresný   súd   bezúspešne   pokúsil   o zmier   a   na   poslednom   pojednávaní   29.   mája   2007 rozhodol rozsudkom vo veci samej. Odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu z 13. augusta 2007 bolo predložené príslušnému krajskému súdu 13. augusta 2008, t. j. po roku, až potom, keď sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný súd z vyjadrenia predsedníčky   okresného súdu a z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   postup   okresného   súdu   v konaní   bol   zdĺhavý,   neefektívny   a   poznačený obdobím   nečinnosti   najmä   počas   prvých   14   mesiacov   konania.   Zároveň   prihliadol   na neefektívne   nariadenie   pojednávania   na   1.   február   2007   a na   predloženie   podaného odvolania   sťažovateľky   z okresného   súdu   odvolaciemu   súdu   po   jednom   roku   od   jeho doručenia okresnému súdu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že okresný súd bol vo veci sp. zn. 18 C 136/2005 nečinný, keď v priebehu konania stratil súdny spis a konal nesústredene a nedostatočne efektívne   aj   počas   ďalšieho   konania,   ako   aj   pri   doručovaní   odvolania   príslušnému krajskému súdu.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   doterajším   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   136/2005,   ktoré   ani   v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky, po zrušení rozhodnutia okresného súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 201/08-195 zo 17. decembra 2008, nie   je   právoplatne   skončené,   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk, t. j. 995,82 €, z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázala na to, že dĺžka   konania   sa   spája   s ujmou   na   jej   majetkových   právach,   čo   spolu   s ďalšími pristupujúcimi okolnosťami ovplyvní možnosť uspokojenia jej nároku.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   deklarovanie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV.   ÚS   210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti a na dobu konania so zbytočnými prieťahmi okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. 18 C 136/2005, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľka   sa   o predĺženie   tejto   doby   nepričinila,   a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľky sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie požadovanej sumy 30 000 Sk, t. j. 995,82 €, sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. K. H. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľka ich vyčíslila sumou 3 480 Sk, t. j. 115,51 €. Vzhľadom na to, že sťažovateľkou požadované trovy   konania   neboli   vyššie   ako   suma   ustanovená   podľa   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanej (bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2009