znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 263/2014-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ladislava   Orosza,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť L. Ú., zastúpeného Advokátskou   kanceláriou   JUDr.   Jozef   Plačko   s.   r.   o.,   Námestie   Andreja   Hlinku   29/34, Považská Bystrica, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa Plačka, vo veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   IV   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 P 258/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. Ú., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2013   doručená   sťažnosť   L.   Ú.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s. r. o., Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a advokáta   JUDr.   Jozefa   Plačka,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa č1. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 258/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je súdom ustanoveným   opatrovníkom   T.   Ú...   Ako   súdom   ustanovený   opatrovník   v označenom konaní, v ktorom sa T. Ú. návrhom doručeným okresnému súdu 25. októbra 2012 domáha prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony, je účastníkom napadnutého konania.

Sťažovateľ   v   súvislosti   s   namietaným   porušením   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   č1.   48   ods.   2   ústavy   sťažnosť odôvodňuje takto:

„Podaním   zo   dňa   17.   10.   2012   doručeným   Okresnému   súdu   Bratislava   IV.   dňa 25. 10. 2012   sa   nesvojprávna   T.   Ú.,   t.   č.   Domov   dôchodcov   a sociálnych   služieb..., domáhala vrátenia spôsobilosti na právne úkony s odôvodnením, že jej zdravotný stav sa natoľko zlepšil, že je plne spôsobilá sa o seba postarať...

Prípisom zo dňa 16. 11. 2012 súd sťažovateľovi oznámil, že takýto návrh bol podaný a vyzval ho aby sa k veci vyjadril.

Podaním   zo   dňa   29. 11. 2012   sa   sťažovateľ   k   návrhu   na   vrátenie   spôsobilosti na právne úkony vyjadril...

Prípisom zo dňa 19. 04. 2013 oznámil súd Domovu sociálnych služieb, že bol podaný v tomto konaní návrh na zmenu opatrovníka, aby sa k tomu zariadenie vyjadrilo.

Uznesením zo dňa 19. 04. 2013 č. k. 15 P/258/2012-10 súd po polroku od doručenia návrhu   ustanovil   nesvojprávnej   procesného   opatrovníka   na   zastupovanie   v   konaní, a to pracovníčku Okresného súdu Bratislava IV.

Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 02. 05. 2013 oznámil DD a DSS..., že s ustanovením za opatrovníka súhlasí.

Na návrh sťažovateľa súd uznesením zo dňa 03. 05. 2013 č. k. 15 P/258/2012-12 v súlade s ust. § 94 O. s. p. pribral do konania Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb... Súd zároveň vytýčil termín pojednávania vo veci samej na deň 12. 06. 2013... Dňa   17. 06. 2013   súd   jednoduchým   prípisom   postúpil   (po   8   mesiacoch)   vec Okresnému súdu Revúca, aby vo veci ďalej konal a rozhodol a to s poukazom na ust. § 105 ods. 1, 2 a § 88 ods. 1 písm. d) a e) O. s. p...

Dňa 05. 08. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa pracovníčkou Informačného centra Krajského súdu Banská Bystrica oznámené, že zákonný sudca vo veci vedenej pod sp. zn. 16 NcC/33/2013 rozhodol ale rozhodnutie nie je vyhotovené a že po jeho vyhotovení bude spis odoslaný Okresnému súdu Revúca.

Pri ďalšej komunikácii s informačným centrom Okresného súdu Revúca bolo zistené, že   začiatkom   septembra   2013   bola   vec   odoslaná   späť   Okresnému   súdu   Bratislava   IV. Rozhodnutie nebolo sťažovateľovi a ani jeho právnemu zástupcovi oznámené...“

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „Dňa 25. 09. 2013 podal... na Okresný súd Bratislava IV sťažnosť pre prieťahy v konaní.“.

V   súvislosti   s   vybavením   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   sťažovateľ   uvádza, že „Oznámením   zo   dňa   15. 10. 2013 (prípis   č.   Spr.   3469/2013,   pozn.) predsedníčka Okresného   súdu   Bratislava   IV   oznámila...   že   jeho   sťažnosť   na   prieťahy   je   dôvodná.“, pričom   z prípisu   vyplýva,   že   zbytočné   prieťahy   v napadnutom   konaní   odôvodnila s poukazom na nesprávny procesný postup okresného súdu.

V   súvislosti   s   namietaným   postupom   okresného   súdu   v   napadnutom   konaní sťažovateľ   ďalej   uvádza,   že „Dňa   29. 10. 2013   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa doručené   uznesenie   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   zo   dňa   31. 07. 2013 č. k. 16 NcC 33/2013-38,   ktorým   vyslovil,   že   nesúhlas   Okresného   súdu   Revúca s postúpením veci   Okresným   súdom   Bratislava   IV   je   dôvodný   a   uložil   Okresnému   súdu Bratislava IV konať riadne a v súlade s ust. § 177 ods. 2 a podľa § 193 O. s. p.

Zároveň   bolo   doručené   aj   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   IV   zo   dňa 30. 09. 2013 ktorým súd preniesol príslušnosť na konanie na Okresný súd Revúca. Do dňa podania sťažnosti sa vec nenachádzala na Okresnom súde Revúca.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P/258/2012 porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   IV.   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 P/258/2012 konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   5.000,00   eur,   ktoré je Okresný   súd   Bratislava   IV.   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti Nálezu.

Sťažovateľovi   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume   275,95   eur (dva úkony právnej pomoci: prevzatie veci a podanie Ústavnej sťažnosti, § 11 ods. 3, § 16 vyh. č. 655/2004 Z. z., 1 úkon á 130,16 eur + režijný paušál 7,81 €) ktoré je Okresný súd Bratislava   IV.   povinný   vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   Advokátska   kancelária JUDr. Jozef Plačko s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnú   neopodstatnenosť   sťažnosti,   ktorou   je   namietané   porušenie   základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ide   v   prípade,   ak   namietaným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   namietal,   ale   aj   vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Za zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   tú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd ju zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   alebo   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd,   je   to,   že   musí   smerovať   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že   v   čase,   keď bola sťažnosť   ústavnému súdu   doručená, už k prieťahom v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť (IV. ÚS 204/2014).

Ako   vyplýva z obsahu sťažnosti   a   súvisiaceho spisového materiálu, okresný   súd uznesením sp. zn. 15 P 258/2012 z 30. septembra 2013 rozhodol, že v posudzovanej veci je miestne príslušný Okresný súd Revúca. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil,   že   toto   uznesenie   okresného   súdu,   ktorým okresný   súd   rozhodol „o   prenesení príslušnosti“ na   Okresný   súd   Revúca,   nadobudlo   právoplatnosť   14.   novembra   2013, t. j. v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebol   už okresný   súd   miestne   príslušný vo veci konať, a teda v tom čase už ani nemohol porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá dôvod na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť. Súdny spis bol následne uznesením okresného   súdu   z   25.   novembra   2013   odstúpený   Okresnému   súdu   Revúca. Dňa 29. novembra 2013 bola vec pridelená zákonnej sudkyni. Konanie je vedené Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 5 Ps 3/2013.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2014