znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 263/2011-73

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   D.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a 2 s čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 330/2010-47 z 30. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. D. K. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. decembra 2010 doručená sťažnosť Mgr.   D. K.,   B. (ďalej len „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a 2 s čl. 13, čl. 14 a čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením ústavného súdu   č.   k.   I.   ÚS   330/2010-47   z 30. septembra   2010   (ďalej   aj   „namietané   uznesenie ústavného súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza, že ústavný súd sa dopustil porušenia ním   označených   ustanovení   ústavy   a dohovoru,   keď   mu   v   konaní   o   jeho   sťažnosti z 26. augusta 2010 „odoprel prístup k spravodlivosti na vnútroštátnej úrovni“ tým, že o nej rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia a aplikácie nepríslušného ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa   názoru   sťažovateľa   ústavný   súd   vydal   zmätočné   uznesenie   z dôvodu,   že „ignoroval... právnu skutočnosť, že predmetná sťažnosť bola novou právnou vecou, kedy na základe   čl.   7   ods.   5   Ústavy   SR   a   príslušných   citovaných   ustanovení   Dohovoru   sa predmetnou   sťažnosťou   namietalo   porušenie   základných   práv   a   slobôd   občana   SR v dôsledku   postupu   Ústavného   súdu   SR   a   následného   procesného   Uznesenia č. IV. ÚS 212/2010-37 zo dňa 20. 05. 2010 o podmienkach konania, a teda v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde takáto sťažnosť, ktorou sa namietalo uznesenie Ústavného súdu   SR   o   podmienkach   konania,   bola   prípustná,   keďže   nešlo   o   domáhanie   sa preskúmavania rozhodnutia Ústavného súdu SR v zmysle § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde“.

V ďalších častiach sťažnosti sťažovateľ podrobne analyzoval ním tvrdené porušenie označených ustanovení ústavy a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť vydaním namietaného uznesenia ústavného súdu.

Vychádzajúc z argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že

„... zmätočným uznesením senátu Ústavného súdu SR... č. I ÚS 330/2010-47 zo dňa 30. 09. 2010, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa doručená dňa 26. 08. 2010 pre neprípustnosť... boli tak porušené základné práva a slobody sťažovateľa – Mgr.   D. K. zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 v spojitosti s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 45 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 47 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojitosti s čl. 26 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 v spojitosti s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 47 ods. 3 Ústavy SR v spojitosti s čl. 12 ods. 1 a čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, čl. 12 ods. 4 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru,   čl.   6   ods. 1   Dohovoru,   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   v spojitosti   s   čl.   10   ods.   1 Dohovoru, čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojitosti s čl. 10 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru, čl. 6 ods. 1 v spojitosti s čl. 10 ods. 1 Dohovoru a čl. 13 Dohovoru, čl. 6 ods. 1 Dohovoru v spojitosti s čl. 10   ods.   2   Dohovoru   a   čl.   17   Dohovoru,   čl.   13   Dohovoru,   čl.   14   Dohovoru,   čl.   17 Dohovoru... ktorým vysloví porušenie práva na zákonného sudcu... v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR...“, a ktorým zároveň

„... v zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde zruší uznesenie senátu Ústavného súdu SR... č. I. ÚS 330/2010-47 zo dňa 30. 09. 2010,

... v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec vráti na ďalšie konanie... a uloží, aby zákonný senát Ústavného súdu SR konal znova vo veci sťažnosti sťažovateľa doručenej Ústavnému súdu SR dňa 26. 08. 2010...,

a   v   ktorom   uloží   zákonnému   senátu   Ústavného   súdu   SR,   ktorému   bude   vec pridelená... a ktorý bude znovu predbežne prerokovávať uvedenú sťažnosť podanú 26. 08 2010; povinnosť umožniť mu na základe § 14 ods. 1 zákona o ústavnom súde a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR v spojitosti s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR samoobhajobu základných práv a slobôd sťažovateľom v konaní pred Ústavným súdom SR...

a povinnosť nariadiť ústne pojednávanie vo veci sťažnosti doručenej dňa 26. 08. 2010...“.

Sťažovateľ   tiež   žiada,   aby   mu   bolo   priznané   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 50 000 €.

II.

Sťažovateľ   na   viacerých   miestach   svojej   sťažnosti   formuloval   tiež   výhrady   proti uzneseniu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 212/2010-37 z 20. mája 2010, keď napr. na s. 50 okrem iného uviedol:

„...   Uznesením   č.   IV.   ÚS   212/2010-37   zo   dňa   20.   05.   2010   sudcovia   senátu Ústavného súdu SR (JUDr. Ján Luby, JUDr. Ľudmila Gajdošíková, JUDr. Ladislav Orosz) zabránili   sťažovateľovi   v   prístupe   spravodlivosti,   keďže   zmarili   právo   sťažovateľa   na verejné   a   spravodlivé   súdne   konanie   na   nezávislom   a   nestannom   súde   zriadenom zákonom...

Z uvedeného protizákonného a protiústavného postupu senátu Ústavného súdu na čele s predsedom senátu JUDr. Jánom Lubym vyplynulo dôvodné podozrenie na trestnú činnosť – zneužívanie právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona), kedy sudca spravodajca, a ani sudcovia uvedeného senátu...neaplikovali v danom prípade na základe § 31a zákona o ústavnom súde ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov s cieľom získať neoprávnený majetkový prospech súkromným osobám v rozpore s verejným záujmom, zákonmi SR a Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktoré garantujú základné ľudské práva a slobody, a ktorými je SR viazaná.“

Vzhľadom   na túto skutočnosť členovia   IV. senátu   ústavného súdu   (sudcovia   Ján Luby, Ľudmila Gajdošíková a Ladislav Orosz), ktorým bola sťažnosť v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2010 pridelená na rozhodnutie, dospeli k záveru, že citovanú časť sťažnosti (ako aj jej ďalšie časti) možno považovať za vyhlásenie sťažovateľa v zmysle § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde, t. j. za vyhlásenie, že sudcov IV. senátu ústavného súdu v predmetnej veci odmieta pre ich predpojatosť. Preto označení sudcovia predložili uvedené   námietky   sťažovateľa   predsedníčke   ústavného   súdu   na   rozhodnutie   o   ich predpojatosti.

O   námietkach   predpojatosti   sťažovateľa   proti   členom   IV.   senátu   ústavného   súdu rozhodol ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 269/2011-74 z 9. júna 2011 tak, že sudcovia ústavného súdu Ľudmila Gajdošíková, Ladislav Orosz a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie.

Na tomto základe sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval IV. senát ústavného súdu zložený z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa č. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti   sťažovateľa   a   zisťuje,   či   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nemá ústavný súd právomoc,   návrhy, ktoré   nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 24 zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zo   svojej   predchádzajúcej rozhodovacej činnosti zistil, že uznesením č. k. IV. ÚS 212/2010-37 z 20. mája 2010 (ďalej len „uznesenie z 20. mája 2010“) rozhodol o sťažnosti sťažovateľa z 18. februára 2010, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy v spojitosti s čl. 12 ods. 4 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 17 dohovoru postupom   Krajského   súdu   v   Trenčíne   sp.   zn.   5 Co   281/2009   a   jeho   rozsudkom z 18. novembra   2009   tak,   že   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí.

Následne sa sťažovateľ sťažnosťou z 26. augusta 2010 domáhal vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 2, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 4 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 1 a 2, čl. 13, čl. 14 a čl. 17 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom a uznesením ústavného súdu z 20. mája 2010.   Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   z 26.   augusta   2010   odmietol   uznesením č. k. I. ÚS 330/2010-47 z 30. septembra 2010 z dôvodu neprípustnosti s poukazom na to, že sťažovateľ   ňou   namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   ústavy   a dohovoru   uznesením ústavného   súdu   z 20.   mája   2010,   čo   zakladá   dôvod   na   jej   odmietnutie   v zmysle   §   24 písm. c) zákona o ústavnom súde.

V danom prípade sa sťažovateľ sťažnosťou z 15. februára 2011 domáha vyslovenia porušenia ním označených ustanovení ústavy a dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom a uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 330/2010-47 z 30. septembra 2010.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   opätovne   konštatuje,   že   aj   sťažnosť   sťažovateľa z 15. februára 2011 smeruje proti rozhodnutiu ústavného súdu (uzneseniu z 30. septembra 2010),   proti   ktorému   nie   je   v zmysle   §   24   písm.   c)   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť prípustná.

Na   základe   tejto   skutočnosti   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011