znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 262/2010-26

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí 25. novembra 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava   Orosza   o   sťažnosti   E.   K.,   B.,   zastúpenej   JUDr.   J.   S.,   vo   veci   namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 627/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 249/1998), za účasti Okresného súdu Pezinok, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 627/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 249/1998) p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Pezinok p r i k a z u j e,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 5 C 627/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur),   ktoré jej   j e   Okresný   súd   Pezinok   p o v i n n ý   vyplatiť do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok j e   p o v i n n ý uhradiť E. K. trovy právneho zastúpenia v sume 303,30 € (slovom tristotri eur a tridsať centov) na účet Advokátskej kancelárie R., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla 2010 doručená sťažnosť E. K., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. J. S., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 627/2008 (pôvodne vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   249/1998)   o   návrhu   na   zrušenie   a   vyrovnanie   podielového spoluvlastníctva.

Sťažovateľka v sťažnosti opisuje priebeh konania pred okresným súdom od podania návrhu na začatie konania 9. marca 1998 a okrem iného v nej uvádza:

«Dňa 01. 04. 1998 Okresný súd Pezinok vyzval podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“), sťažovateľku na doplnenie svojho návrhu zo dňa 09. 03. 1998.

Na túto výzvu sťažovateľka odpovedala súdu listom zo dňa 27. 04. 1998, v ktorom upresnila svoj návrh... a tiež predložila súdu listinné dôkazy, na doloženie ktorých ju súd vyzýval.

Následne zaslal dňa 01. 06. 1998 Okresný súd Pezinok sťažovateľke predvolanie na pojednávanie na deň 07. 07. 1998 a spolu s ním jej bola zaslaná výzva na zaplatenie súdneho   poplatku   vo   výške   27.378,-   Sk   a   prípis   o   doloženie   originálu   listu   vlastníctva č. 5313 spolu s dokladom o vlastníctve.

K prípisu zo dňa 01. 06. 1998 sa navrhovateľka vyjadrila listom zo dňa 05. 08. 1998, v ktorom zároveň požiadala súd o určenie výšky súdneho poplatku so skutočnou hodnotou majetku a zároveň požiadala o jeho zníženie. V prílohe tohto listu zaslala navrhovateľka aj listinné dôkazy, o doloženie ktorých ju súd žiadal.

Nakoľko súd dňa 27. 08. 1998 oznámil sťažovateľke odročenie pojednávania na deň 21. 09. 1998, podala navrhovateľka nasledujúci deň 28. 09. 1998 na Okresný súd Pezinok žiadosť   o   vydanie   predbežného   opatrenia,   z   dôvodu,   že   sa   vzťahy   medzi   podielovými spoluvlastníkmi zhoršovali.

19.   04.   1999 Okresný   súd   Pezinok   vydal   v tejto právnej   veci Uznesenie,   ktorým ustanovil   za   nového   znalca   Ing.   L.   B.,   samotným   návrhom   na   vydanie   predbežného opatrenia   sa   však   nezaoberal   a   to   ani   napriek   zlým   vzťahom   medzi   podielovými spoluvlastníkmi, ktoré navrhovateľka vo svojom návrhu opísala.

Nakoľko   sa   vzťahy   medzi   podielovými   spoluvlastníkmi   vyostrovali,   naliehala navrhovateľka na vydaní predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi v 2. rade vstupovať na časť pozemku parc. 6070/1 a č. 6070/2 a zároveň aby mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania (nakladania) s vecami patriacimi navrhovateľke. Z toho dôvodu   doplnila   navrhovateľka   svoj   pôvodný   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia novými návrhmi zo dňa 12. 11. 1998 a 22. 04. 1999.

Okresný súd Pezinok až na základe tejto urgencie zo strany navrhovateľky vyhovel vyššie uvedenému návrhu na vydanie predbežného opatrenia a dňa 18. 05. 1999 vydal Uznesenie, ktorým zakázal odporcovi v 2. rade nakladať s vecami umiestnenými na parcele č. 6070/1 a č. 6070/2.

Proti   tomuto   Uzneseniu   podal   odporca   v   2.   rade   dňa   25.   06.   1999   odvolanie, o ktorom mal rozhodnúť Krajský súd v Bratislave.

Nakoľko súd v danej veci opätovne dlhšiu dobu nekonal, požiadala sťažovateľka listom zo dňa 18. 10. 1999 Okresný súd Pezinok o zaslanie informácie ohľadne priebehu konania. Sťažovateľka v tomto liste poukázala aj na skutočnosť, že síce poplatok preddavku za vykonanie znaleckého dokazovania uhradila už 30. 04. 1999, no napriek tomu nebolo vykonané ani len zameranie pozemku znalcom....

O odvolaní odporcu v 2. rade rozhodol Krajský súd v Bratislave Uznesením, č. k. 15 Co 434/99 až dňa 07. 02. 2000, pričom týmto rozhodnutím zmenil Uznesenie Okresného súdu Pezinok a rozhodol o zamietnutí vydania predbežného opatrenia.

Až rok   po   tom,   ako   Krajský súd   rozhodol   o   odvolaní   odporcu   v   2.   rade,   zaslal Okresný súd v Pezinku účastníkom konania Uznesenie, ktorým však iba upravil preddavok záloh zložených na znalecké dokazovanie.

Listom zo dňa 10. 09. 2001 oznámil súdom menovaný znalec účastníkom konania termín   uskutočnenia   obhliadky   nehnuteľnosti   a   vykonania   meračských   prác,   za   účelom vypracovania   znaleckého   posudku.   Prvé   zameranie   predmetnej   nehnuteľnosti   sa   teda konalo až 2 roky po tom, ako bol súdom na tento účel vymenovaný znalec.

Ďalšie pojednávanie v danej veci, v poradí druhé, vytýčil Okresný súd Pezinok na deň   20.   03.   2002,   teda   o   štyri   roky   potom,   ako   prebehlo   prvé   pojednávanie.   Toto pojednávanie bolo súdom následne odročené na neurčito. Zároveň súd vydal dňa 04. 04. 2002 Uznesenie, ktorým rozhodol o nepripustení nového účastníka do konania na strane odporcu.

O dva roky neskôr, dňa 08. 12. 2004, vydal súd Uznesenie, ktorým ustanovil nového znalca z odboru geodézie a kartografie, aby v lehote jedného mesiaca vypracoval doplnenie znaleckého posudku č. 10033-9/99, zo dňa 15. 11. 2001. Následne súd vyzval účastníkov konania aby doložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Znalec, ktorého súd ustanovil Uznesením zo dňa 08. 12. 2004, vytýčil listom zo dňa 02. 04. 2006 termín na zameranie nového rozdelenia nehnuteľností, a to na 22. 04. 2006, a teda až o dva roky na to, ako bol súdom ustanovený za znalca v danej veci. Termín zamerania pozemku sa následne uskutočnil až 23. 08. 2006 a to z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany odporcu v 2. rade.

Okresný súd Pezinok následne až o rok neskôr, dňa 26. 04. 2007 vydal Uznesenie, ktorým priznal znalcovi z odboru geodézie a kartografie znalečné.

K vypracovaniu dodatku znaleckého posudku sa následne vyjadrili všetci účastníci konania.

Posledným úkonom, ktorý bol v danej veci uskutočnený zo strany Okresného súdu Pezinok, bolo zaslanie výzvy na zaujatie stanoviska k vyjadreniam odporcov zo dňa 08. 12. 2009. Od   tohto   posledného   úkonu   až   ku   dnešnému   dňu   Okresný   súd   Pezinok   neurobil žiadny ďalší úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala.»

Ďalej sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:„Počas obdobia odo dňa podania návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľkou dňa 09. 03. 1998 až do dnešného dňa uplynulo už 12 rokov, súd vytýčil v tejto právnej veci pojednávanie celkovo 3-krát, pričom posledné pojednávanie sa konalo dňa 20. 03. 2002. Toto bolo následne odročené súdom na neurčito konštatujúc, že vo   veci   bude   potrebné   vykonať   nové   znalecké   dokazovanie   –   dodatok   k   pôvodnému znaleckému posudku. Nového znalca v danej právnej veci však súd ustanovil až Uznesením zo dňa 08. 12. 2004, a teda dva roky od odročenia posledného pojednávania.

Ďalším obdobím, počas ktorého bol Okresný súd Pezinok nečinný bez toho, že by to bolo odôvodnené existenciou zákonnej prekážky v postupe konania, je obdobie od 08. 12. 2004,   kedy   Okresný   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   ustanovil   znalca   z   odboru   geodézia kartografie, ktorý mal v lehote jedného mesiaca vypracovať doplnenie znaleckého posudku č. 10033-9/99,   až do 26.   04.   2007,   kedy súd vydal Uznesenie,   ktorým priznal znalcovi znalečné za vykonané doplnenie pôvodného znaleckého posudku.

V ďalšom časovom období, t. j. od tohto jednoduchého úkonu vydania Uznesenia zo dňa 26. 04. 2007 až do 08. 12. 2009, nebol v danej veci bez akéhokoľvek právneho dôvodu   vykonaný   zo   strany   Okresného   súdu   Pezinok   žiadny   úkon,   ktorý   by   smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa....

K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom v konaní teda nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.“

Sťažovateľka   vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„Konaním Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn.: 5C 249/98 bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky č.   460/1992   Zb.   a   právo na   prejednanie veci   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č. 209/1992 Zb.. Porušovateľovi sa prikazuje, aby vec prejednal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-€, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 303,30 €, zahŕňajúce odmenu za dva úkony právnych služieb: prevzatie a príprava veci, písomné podanie sťažnosti (jeden úkon právnych služieb á 120,23 € bez DPH) a náhradu režijných paušálnych výdavkov za dva úkony, to všetko na účet právneho zástupcu žalobcu č.   4050079501/3100,   vedený   vo   V.,   a.s.,   a   to   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde uznesením č. k. IV. ÚS 262/2010-12 z 26. augusta 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   28.   septembra   2010 predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadril   k   otázke   vhodnosti   ústneho   pojednávania, a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   (Spr.   3372/2010 z 13. októbra 2010) doručenom ústavnému súdu 18. októbra 2010 okrem iného uviedol:«Predmetná vec napadla na „starý“ Okresný súd Pezinok dňa 10. 03. 1998. Po zmene zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sa stal ku dňu 01. 01. 2005 miestne príslušným na prejednanie uvedenej právnej veci Okresný súd Bratislava III. Ďalšou zmenou zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR sa ku   dňu   01.   01.   2008   stal   miestne   príslušným   na   prejednanie   uvedenej   právnej   veci novozriadený Okresný súd Pezinok. Ako predseda novozriadeného Okresného súdu Pezinok sa nemôžem vyjadrovať ku postupu „starého“ Okresného súdu Pezinok a Okresného súdu Bratislava III. Podľa môjho názoru novozriadený Okresný súd Pezinok nemôže niesť ani zodpovednosť za prípadné prieťahy v konaní, ktoré mohli vzniknúť na vyššie uvedených súdoch.

Ku dňu 01. 01. 2008 prešlo prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok odovzdávajúcich   súdov   Okresného   súdu   Bratislava   III   a   Okresného   súdu   Bratislava   II približne 20.000 právnych vecí. K uvedenému dátumu však na Okresnom súde Pezinok pracovali len štyria sudcovia, z toho boli dve sudkyne dlhodobo choré. Aj keď personálna obsadenosť súdu nemôže byť na ujmu účastníkom konania, z objektívnych dôvodov, ktoré neboli spôsobené ani sudcami Okresného súdu Pezinok, ani jeho vtedajším vedením, nebolo možné všetky právne veci riešiť v zákonom stanovených lehotách.

Právny zástupca navrhovateľky ešte v roku 2007 navrhol, aby bol vo veci uzavretý súdny zmier. Po vykonaní procesných úkonov novozriadeným Okresným súdom Pezinok bol právny zástupca navrhovateľky vyzvaný, aby návrh na uzavretie súdneho zmieru vypracoval a do súdneho spisu doložil tak, aby bol vykonateľný. Návrh súdneho zmieru bol po jeho doručení bezodkladne doručovaný odporcom, ktorí sa k nemu mali vyjadriť.

Podaním doručeným na súd dňa 25. 01. 2010 právny zástupca navrhovateľky upravil text návrhu súdneho zmieru, ktorý bol následne doručený súdom odporcom. Po vyjadrení odporcov zákonná sudkyňa vo veci bezodkladne stanovila termín pojednávania, na ktorom právny zástupca navrhovateľky žiadal o poskytnutie časového priestoru na ďalší procesný postup.   Zákonná   sudkyňa   poskytla   účastníkom   konania,   po   ich   vzájomnej   dohode, šesťmesačnú lehotu na prípadné mimosúdne doriešenie sporu. Uvedená lehota uplynie dňa 20. 10. 2010. Je nepochopiteľné, že právny zástupca navrhovateľky podal na Ústavný súd Slovenskej   republiky   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   dňa   12.   04.   2010   a   následne,   na pojednávaní   dňa   20.   04.   2010   požiadal   o   poskytnutie   lehoty   na   mimosúdne   vyriešenie sporu. Po   zmene   Rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Pezinok   bola   uvedená   právna   vec pridelená novej zákonnej sudkyni, ktorá po uplynutí lehoty poskytnutej účastníkom konania na mimosúdne vyriešenie sporu, vo veci bezodkladne stanoví termín pojednávania. Podotýkam, že od posledného pojednávania, teda od 20. 04. 2010 boli účastníci konania v konaní samotnom nečinní.»

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení súhlasil s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci tejto sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojej odpovedi na výzvu doručenej ústavnému súdu   8.   novembra   2010   uviedol,   že   k   vyjadreniu   okresného   súdu   poznamenáva,   že „sťažovateľkine   práva   nemôžu   byť   ukracované   v   dôsledku   zmien   miestnej   príslušnosti všeobecných súdov“. Súčasne ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o tomto návrhu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   aj   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota účastníka konania neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu   (m.   m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   i   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS/272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zrušenie a vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva.   Zo   skutočností   uvedených   sťažovateľkou a okresným súdom ani z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd nezistil nijakú okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci. Ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť   veci,   je   potrebné   poukázať   na   to,   že   dokazovanie   vyžadovalo   zhromaždenie viacerých   listinných   dôkazov,   resp.   vypracovanie   znaleckého   posudku,   nemožno   však hovoriť   o   takej   zložitosti   veci,   ktorou   by bolo možné   odôvodniť   neprimerane dlhý   čas konania súdu prvého stupňa bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Ústavný   súd konštatuje,   že   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   mali   byť   pripísané   na   ťarchu sťažovateľky, ktorá je v tomto spore žalobkyňou, v súvislosti s prieťahmi v konaní (jej jediná neúčasť na prvom nariadenom pojednávaní bola ospravedlnená).

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že pri svojom rozhodnutí zohľadnil celé konanie vedené na prvom stupni, t. j. konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 5 C 249/1998, konanie vedené pod sp. zn. 5 C 627/2008, kde bola vec vrátená z dôvodu reorganizácie súdov s účinnosťou od 1. januára 2008, ako aj konanie na Okresnom súde Bratislava III, na ktorom bolo konanie vedené v období od 1. januára 2005 do 1. januára 2008 pod sp. zn. PK-5 C 249/98, kde sa vec nachádza z dôvodu reorganizácie súdov zrealizovanej od 1. januára 2005.

Z   predloženého   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   5   C   627/2008   (pôvodne   sp.   zn. 5 C 249/1998) ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 9. marca 1998 návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva okresnému súdu.

Okresný súd v pôvodne vedenej veci pod sp. zn. 5 C 249/1998 vyzval 1. apríla 1998 sťažovateľku na doplnenie jej návrhu. Sťažovateľka listom z 27. apríla 1998 doplnila svoj návrh a predložila okresnému súdu aj požadované listinné dôkazy.

Okresný súd ďalej nariadil   pojednávanie na 7.   júl 1998, ktoré bolo odročené na 16. september   1998.   Sťažovateľka   dodatočne   ospravedlnila   svoju   neúčasť   na   tomto pojednávaní (ospravedlnenie bolo doručené okresnému súdu 17. júla 1998) z dôvodu úmrtia jej matky v predvečer pojednávania.

Na   pojednávaní   uskutočnenom   21.   septembra   1998   sa   zúčastnili   všetci   účastníci okrem P. T. (ďalej len „odporca v 2. rade“). Sťažovateľka navrhla nariadiť ohliadku a vykonať znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie navrhli vykonať aj zástupca odporcu v 1. rade a zástupca odporcu v 2. rade. Okresný súd odročil pojednávanie vo veci na 28. október 1998.

Sťažovateľka podala 27. septembra 1998 okresnému súdu návrh (doručený tomuto súdu 28. septembra 1998) na vydanie predbežného opatrenia, ktoré odporcovi v 2. rade zakáže vstup   na časť   sporného pozemku   a   uloží mu povinnosť   zdržať sa   akéhokoľvek konania   zasahujúceho   do   vlastníckeho   práva   sťažovateľky   k   veciam   na   uvedenej   časti pozemku.

Okresný súd si na pojednávaní uskutočnenom 28. októbra 1998 vypočul stanoviská účastníkov   konania   a   rozhodol   o   tom,   že   vo   veci   sťažovateľky   sa   nariadi   znalecké dokazovanie a že sa 3. novembra 1998 vykoná ohliadka nehnuteľnosti.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 249/1998-26 z 30. novembra 1998 ustanovil vo veci sťažovateľky znalca. Znalec 15. decembra 1998 oznámil okresnému súdu, že 14. decembra 1998 ukončil znaleckú činnosť a nemôže vypracovať znalecký posudok.

Okresný   súd   ďalej   uznesením   č.   k.   5   C   249/1998-31   z   19.   apríla   1999   zmenil uznesenie z 30. novembra 1998 vo výrokovej časti a ustanovil nového znalca z odboru geodézie a kartografie.

Okresný súd rozhodol uznesením č. k. 5 C 249/1998-40 z 18. mája 1999 o návrhu sťažovateľky   na   vydanie   predbežného   opatrenia   tak,   že   odporcovi   v   2.   rade   zakázal nakladať s vecami umiestnenými na parcele až do právoplatného skončenia sporu vedeného pod uvedenou spisovou značkou, pričom vo zvyšku   návrh sťažovateľky zamietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sa odporca v 2. rade odvolal 25. júna 1999.

Krajský   súd   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   ako   odvolací   súd   zmenil uznesením   č.   k.   15   Co   434/1999-56   z   23.   decembra   1999   uznesenie   okresného   súdu v napadnutej časti tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uvedené uznesenie bolo 7. februára 2000 doručené okresnému súdu.

Sťažovateľka 21. júna 2000 požiadala okresný súd o nariadenie pojednávania v jej veci s poukázaním na to, že ostatné pojednávanie sa konalo 21. septembra 1998.

Okresný   súd   zaslal   12.   apríla   2001   účastníkom   konania   uznesenie   o   úprave preddavkov   záloh   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania.   Súdny   znalec   predložil 21. novembra 2001 okresnému súdu znalecký posudok č. 10033-9/99 z 15. novembra 2001, ako aj vyúčtovanie znaleckej odmeny.

Okresný súd uznesením č. k. 5 C 249/1998-89 z 29. januára 2002 uložil účastníkom konania zložiť ďalší preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Proti tomuto uzneseniu sa odvolali odporcovia v 1. a 2. rade.

Okresný súd nariadil a uskutočnil pojednávanie vo veci 20. marca 2002, ktoré odročil na neurčito s tým, že spis v danej veci predloží krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov proti uloženiu povinnosti zaplatiť preddavok.

Okresný súd ďalej rozhodol uznesením č. k. 5 C 249/1998-111 zo 4. apríla 2002 o návrhu odporcu v 2. rade na pristúpenie do konania jeho manželky na strane odporcov tak, že manželku odporcu v 2. rade nepripustil do konania ako účastníčku tohto konania.

Uznesením č. k. 5 C 249/1998-115 z 18. februára 2003 okresný súd priznal odmenu znalcovi a uznesením č. k. 5 C 249/1998-124 z 8. decembra 2004 uložil ustanovenému znalcovi,   aby   v   lehote   jedného   mesiaca   od   doručenia   uznesenia   vypracoval   doplnenie znaleckého   posudku.   Okresný   súd   13.   decembra   2004   vyzval   účastníkov,   aby   zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Od 1. januára 2005 sa stal miestne príslušným súdom vo veci vedenej pod sp. zn 5 C 249/1998 Okresný súd Bratislava III, na ktorom sa konanie ďalej viedlo pod sp. zn. PK-5 C 249/1998. Okresný súd Bratislava III následne zisťoval, či boli uhradené preddavky súdnemu znalcovi a 25. augusta 2005 súdnemu znalcovi zaslal súdny spis. Súdny znalec 6. októbra   2005   potvrdil   Okresnému   súdu   Bratislava   III   prevzatie   spisu.   Okresný   súd Bratislava   III   3.   februára   2006   urgoval   súdneho   znalca,   ktorý   15.   marca   2006   urgoval úhradu preddavkov na znalecké dokazovanie.

Odporcovia v 1. a 2. rade doručili 28. apríla 2006 Okresnému súdu Bratislava III návrh   na   vylúčenie   súdneho   znalca,   ktorý   vykonával   15.   apríla   2006   nové   zameranie pozemkov. Súdny znalec 3. mája 2006 vrátil spisový materiál Okresnému súdu Bratislava III s čiastočne vypracovaným geometrickým plánom a požiadal ho o zrušenie povinnosti prepracovania geometrického plánu.

Okresný súd Bratislava III uznesením sp. zn. 5 C 249/1998 (bez čísla listu, pozn.) z 19.   mája   2006   rozhodol,   že   namietaný   znalec   nie   je   vylúčený   z   úkonov   znaleckého dokazovania.

Súdny znalec po opätovnom prevzatí spisu zaslal 12. decembra 2006 Okresnému súdu Bratislava III dodatok k znaleckému posudku č. 10033-9/1999 vypracovaný na základe vykonaného nového vytýčenia vlastníckych hraníc jednotlivých parciel.

Súdny znalec 27. marca 2007 urgoval odmenu na Okresnom súde Bratislava III. Okresný súd Bratislava III rozhodol o priznaní odmeny súdnemu znalcovi uznesením č. k. 5 C 249/1998-160 z 26. apríla 2007. V priebehu júla 2007 sa sťažovateľka i odporcovia v 1. a 2. rade vyjadrili k dodatku k znaleckému posudku.

Od 1. januára 2008 sa stal opäť miestne príslušným súdom vo veci vedenej pod sp. zn PK-5 C 249/1998 okresný súd. Okresný súd 18. marca 2008 v rámci zmeny rozvrhu práce pridelil spis pod novou sp. zn. 5 C 627/2008 zákonnému sudcovi P. R.

Zo spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľka podala 22. apríla 2009 návrh na súdny zmier, ku ktorému sa odporcovia vyjadrili v júli 2009. Sťažovateľka svoj návrh na uzavretie súdneho zmieru upravila a 29. marca 2010 doručila okresnému súdu. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené   na 20.   apríl   2010   a ktoré   sa   uskutočnilo za   účasti   všetkých   účastníkov, okresný   súd   odročil   na   neurčito   a spis   uložil   na   šesť   mesiacov   s   tým,   že   ak   nedôjde k mimosúdnej dohode, nariadi nový termín pojednávania. Na základe zistenia ústavného súdu z 24. novembra 2010 po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty nový termín nariadenia pojednávania do uvedeného dátumu nebol.

Ústavný súd uvádza, že v súvislosti s hodnotením postupu okresného súdu nemohol akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu z 11. novembra 2008 o tom, že „Ku   dňu   01.   01.   2008   prešlo   prechodom   výkonu   súdnictva   na   Okresný   súd   Pezinok odovzdávajúcich   súdov   Okresného   súdu   Bratislava   III   a   Okresného   súdu   Bratislava   II približne 20.000 právnych vecí. K uvedenému dátumu však na Okresnom súde Pezinok pracovali len štyria sudcovia, z toho boli dve sudkyne dlhodobo choré. Aj keď personálna obsadenosť súdu nemôže byť na ujmu účastníkom konania, z objektívnych dôvodov, ktoré neboli spôsobené ani sudcami Okresného súdu Pezinok, ani jeho vtedajším vedením, nebolo možné všetky právne veci riešiť v zákonom ustanovených lehotách.“.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť   primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. IV. ÚS 43/06, IV. ÚS 73/07).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   môže   dôjsť   nielen neodôvodnenou   nečinnosťou   všeobecného   súdu,   ale   aj   jeho   neefektívnou,   resp. nesústredenou   činnosťou,   teda   takým   konaním,   ktoré   nevedie   efektívne   k   odstráneniu právnej   neistoty   účastníkov   konania   v   primeranom   čase   (m.   m.   napr.   II.   ÚS   32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 627/2008 (pôvodne   vedenej   pod   sp.   zn.   5   C   249/1998)   doteraz   uskutočnil   štyri   pojednávania (21. septembra   1998,   28.   októbra   1998,   20.   marca   2002   a   napokon   20.   apríla   2010) a v konaní dosiaľ (po viac ako 12 rokoch od začatia konania) neprijal nijaké rozhodnutie vo veci samej.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   uvedeného   a   so   zreteľom   na   doterajší   priebeh napadnutého konania, ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené ani po dvanásť a pol roku od jeho začatia, zistil, že okresný súd z tejto doby vykazuje viaceré obdobia nečinnosti, a to

- od 7. februára 2000 do 12. apríla 2001, t. j. jeden rok a dva mesiace,

- od 4. apríla 2002 do 8. decembra 2004 (s výnimkou jedného uznesenia o odmene znalcovi z 18. februára 2003), t. j. dva roky a osem mesiacov,

-   od   8.   decembra   2004,   keď   okresný   súd   uložil   súdnemu   znalcovi   vypracovať doplnenie   znaleckého   posudku   do   jedného   mesiaca,   ktoré   súdny   znalec   predložil   až 27. apríla 2007 pričom ani jeden súd, ktorý vo veci konal ako prvostupňový súd (až na urgenciu   Okresného   súdu   Bratislava   III   z 15.   marca   2006)   neurobil   žiadne   procesné opatrenie na jeho získanie, t. j. vo veci sa nekonalo od uvedenej urgencie jeden rok a jeden mesiac,

- od 26. apríla 2007 až do 8. decembra 2009, t. j. dva roky a sedem mesiacov.

Ústavný súd uzavrel, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 5 C 627/2008 (predtým pod sp. zn. PK-5 C 249/1998 a pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 249/1998) došlo predovšetkým nečinnosťou v trvaní takmer sedem a pol roka k zbytočným prieťahom, a tým aj   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V   súlade   s   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 627/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 249/1998) konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia, pretože „navodením právnej   neistoty   zo   strany   súdu   bola   obmedzená   možnosť   sťažovateľky   užívať   svoj spoluvlastnícky   podiel   na   predmetnej   nehnuteľnosti,   čím   došlo   k   obmedzeniu   jej vlastníckych práv... len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nie je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku...   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti... považuje za primerané v sume 5.000,- €“.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp.   zn. 5 C 627/2008 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 5 C 249/1998) – viac ako dvanásť a pol roka –a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu (správanie sťažovateľky) a to, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd   považoval   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľke   požadovanú   sumu   5   000   €   ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľke,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. S. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti a jej doplnenie) v súlade s § 1 ods.   3,   §   11   ods.   2   a   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   c)   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 240,46 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada vrátane dane z pridanej hodnoty bola priznaná v celkovej sume 303,30 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010