znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 262/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na neverejnom   zasadnutí   17.   októbra 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána   Lubyho   v konaní   o sťažnosti Mgr.   T.   K.   a M.   K.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených advokátkou   JUDr.   J.   F.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 197/2004, za účasti Okresného súdu Košice I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Mgr.   T.   K.   a M.   K.   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 197/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice   I p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17 C 197/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. T. K. a M. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume každému po 10 000 Sk [slovom desaťtisíc slovenských korún (331,94 EUR)], ktoré im je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e   p o v i n n ý   uhradiť Mgr. T. K. a M. K. trovy právneho zastúpenia   v   sume   10 923 Sk   [slovom   desaťtisícdeväťstodvadsaťtri   slovenských   korún (362,58   EUR)]   na účet   ich   právnej   zástupkyne   JUDr. J.   F.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2008 doručená   sťažnosť   Mgr.   T.   K.   a M.   K.,   obaja   bytom   K.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. J. F., K., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 197/2004.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v rámci súdneho konania o vypratanie nebytového priestoru vedeného okresným súdom pod sp. zn. 17 C 645/96, v ktorom sú sťažovatelia žalovanými, sa sťažovatelia vzájomným návrhom z 20. februára 2004 domáhali vyslovenia neplatnosti   zmluvy   o   prevode   nebytového   priestoru.   Uvedený   vzájomný   návrh   bol uznesením okresného súdu č. k. 17 C 645/96-106 z 2. apríla 2004 vylúčený na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 17 C 197/2004.

Sťažovatelia ďalej uvádzajú: „Rozsudkom okresného súdu č. k. 17 C 197/2004-109 z 21. 4. 2005 bol náš vzájomný návrh   zamietnutý.   Na   základe   nášho   odvolania   bol   spis   16. 6.   2005   predložený   na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach... Spis sa vrátil späť na okresný súd 11. 5. 2006. Od vrátenia spisu až dosiaľ nedošlo k ukončeniu veci. Pojednávanie určené na 21. 9. 2006 sa nekonalo pre neúčasť žalovaných. Na pojednávaní konanom 23. 11. 2006 po výsluchu žalovaných   3)   a 4)   bolo   pojednávanie   odročené   na 18. 01.   2007   za   účelom   doplnenia dokazovania.   Pojednávanie   určené   na   18.   01.   2007   sa neuskutočnilo   pre   neprítomnosť ospravedlnených žalovaných 3, 4 a 5, ktorí žiadali o odročenie pojednávania. Rovnako sa neuskutočnilo ani pojednávanie určené na 05. 3. 2007 pre neprítomnosť práceneschopnej žalovanej 3). Následne z dôvodu kariérneho postupu zákonného sudcu JUDr. K. bola vec pridelená na rozhodnutie novej zákonnej sudkyni JUDr. M. Je síce pravdou, že zákonná sudkyňa 07. 4. 2008 určila termín pojednávania na 12. 6. 2008, avšak tento termín bol 11. 6. 2008 telefonicky zrušený s tým, že zákonná sudkyňa bude v inkriminovanom čase na dovolenke. Ďalší termín pojednávania je stanovený na 04. 9. 2008.

Prípisom nášho právneho zástupcu zo 04. 3. 2008 doručeným okresnému súdu 05. 3. 2008   podali   sme   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   zbytočné   prieťahy   v konaní, v ktorej sme zvýraznili okolnosť, že od 11. 5. 2006 nedošlo ku ukončeniu veci okresným súdom.

Z odpovede   predsedu   okresného   súdu   sp.   zn.   Spr 21/08   z 03.   4.   2008   doručenej nášmu   právnemu   zástupcovi   09.   4.   2008   vyplýva   taký   priebeh   konania,   aký   vyššie uvádzame. Podľa názoru predsedu okresného súdu bola naša sťažnosť dôvodná vzhľadom na skutočnosť, že od 05. 3. 2007 okresný súd vo veci nekonal.“

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovatelia   zastávajú   názor,   že   postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhujú, aby vo veci ich sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„Okresný   súd   Košice   I svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   17   C 197/2004 porušil základné právo Mgr. T. K. a M. K. na súdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ako aj právo na súdne konanie v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd prikazuje okresnému súdu konať vo veci sp. zn. 17 C 197/2004 bez zbytočných prieťahov.

Okresný   súd   je   povinný   zaplatiť   každému   zo   sťažovateľov   po   50.000,-   Sk primeraného finančného zadosťučinenia do jedného mesiaca od právoplatnosti.

Okresný súd je povinný nahradiť sťažovateľom trovy ich právneho zastúpenia do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne prerokoval   a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   262/08-7 z 28. augusta 2008 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov a predseda okresného súdu   ústavnému   súdu   oznámili,   že   netrvajú   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na oznámenia právnej   zástupkyne sťažovateľov   a   predsedu   okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 21/2008 z 23. septembra 2008, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. septembra 2008, uviedol:

„Vzájomný   návrh   žalobcov,   t.   j.   sťažovateľov   bol   uznesením   zo   dňa   2.   4.   2004 vylúčený na samostatné konanie (t. č. vedené pod sp. zn. 17 C 197/2004). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24. 5. 2004. Návrhom zo dňa 19. 5. 2004 navrhli sťažovatelia, aby súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane žalovaných. Súčasne v tomto návrhu navrhli vydať aj predbežné opatrenie. Súd výzvou zo dňa 24. 5. 2004 vyzval sťažovateľov na úhradu súdneho poplatku, ktorí ho uhradili dňa 31. 5. 2004. Súd uznesením zo dňa 15. 6. 2004 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili ďalší účastníci konania a súčasne návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Dňa 30. 6. 2004 podali sťažovatelia proti tomuto uzneseniu odvolanie. Odvolaciemu súdu bol spis z dôvodu odvolania predložený dňa 15. 7. 2004 a odvolací súd o tomto odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 30. 8. 2004 a nášmu súdu bol spis vrátený až 11. 10. 2004. Účastníci konania si toto uznesenie prevzali v období od 19. 10. 2004 do 28. 10. 2004. Uznesením zo dňa 14. 10. 2004 súd pripustil zmenu žalobného návrhu. Toto uznesenie bolo účastníkom doručované v období od 6. 12. do 10. 12. 2004. K tomuto návrhu sa vyjadrovali žalovaní písomne dňa 27.   1.   2005,   pričom   dňa   28.   1.   2005   právna   zástupkyňa   žalobcov   upresnila   označenie žalovaného   v 4.   rade,   súčasne   dala   návrh   na   zmenu   žalobného   návrhu.   Pojednávanie určené na deň 28. 1. 2005 bolo odročené na 10. 3. 2005. Pojednávanie zo dňa 10. 3. 2005 bolo odročené na 14. 4. 2005 za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie zo dňa 14. 4. 2005   bolo   odročené   na   deň   21.   4.   2005   a na   pojednávaní   dňa   21.   4.   2005   súd   vo veci meritórne rozhodol. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie podaním zo dňa   25.   5.   2005,   pričom   výzvou   zo   dňa   26.   5.   2005   boli   vyzvaní   na   úhradu   súdneho poplatku, ktorý uhradili 6. 6. 2005 a odvolaciemu súdu bol spis predložený 16. 6. 2005. Odvolací súd uznesením zo dňa 30. 3. 2006 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil ho na ďalšie konanie. Spis bol súdu prvého stupňa vrátený dňa 11. 5. 2006. Súčasne bol určený termín pojednávania na deň 21. 9. 2006. Pojednávanie zo dňa 21. 9. 2006 bolo odročené na deň 23. 11. 2006 z dôvodu neúčasti žalovaných. Pojednávanie zo dňa 23. 11. 2006 bolo odročené na deň 18. 1. 2007 za účelom doplnenia dokazovania. Pojednávanie zo dňa 18. 1. 2007 bolo odročené na deň 5. 3. 2007. Pojednávanie zo dňa 5. 3. 2007 bolo odročené z dôvodu neúčasti žalovaných.

Z dôvodu odchodu konajúceho sudcu na súd vyššieho stupňa bol spis dňa 5. 6. 2007 pridelený do súdneho oddelenia JUDr. M. M.

Dňa 17. 3. 2008 konajúca sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 12. 6. 2008. Toto pojednávanie bolo odročené na deň 4. 9. 2008, na ktorom sa nezúčastnili účastníci konania a preto bolo odročené na deň 13. 11. 2008.

Na základe vyššie uvedených skutočností, ponechávam na úvahu ústavného súdu, aby posúdil   opodstatnenosť   sťažnosti   sťažovateľov   poukazujúc   pritom   na   skutočnosť,   že v súdnom oddelení konajúcej sudkyne bolo ku dňu 31. 8. 2008 344 nevybavených vecí, čo objektívne bráni vo väčšej plynulosti súdnych konaní v tomto súdnom oddelení.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov sa v oznámení z 1. októbra 2008, v ktorom vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci, nevyjadrila k stanovisku predsedu okresného súdu z 23. septembra 2008.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa   ktorého každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa   ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom. Ústavný   súd   si   pri výklade   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   osvojil   judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote.   Z uvedeného   dôvodu   nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného   súdu   (3). V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   v rámci   prvého   kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,   IV.   ÚS   187/07).   Podľa   uvedených   kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľov na určenie neplatnosti zmluvy o prevode nebytového priestoru a jeho vypratanie.   Ústavný   súd   z predloženého   spisu   nezistil   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by poukazovali na skutkovú náročnosť tejto veci. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a nevykazuje známky zložitosti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovatelia prispeli k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím   hodnotiacim   kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný   súd   zároveň   pri   posudzovaní   veci   prihliadal   aj   na   §   100   ods.   1   Občianskeho súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo,   postupuje   v ňom   súd   i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 17 C 197/2004 ústavný súd zistil, že uznesením okresného súdu č. k. 17 C 645/96-106 z 2. apríla 2004 bolo konanie vedené pod sp. zn. 17 C 645/96 v časti, v ktorej sa Bytový podnik mesta Košice domáhal vypratania   a odovzdania   nebytových   priestorov   zastavené,   pričom   vzájomný   návrh sťažovateľov   v tomto   konaní   súd   vylúčil   na   samostatné   konanie,   vedené   pod   sp.   zn. 17 C 197/2004. Okresnému súdu bol následne 19. mája 2004 doručený návrh sťažovateľov ako navrhovateľov v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 197/2004 o vyslovenie neplatnosti zmluvy o prevode nebytového priestoru a o jeho vypratanie proti odporcovi v 1. rade - B., návrh   na   pristúpenie   ďalších   účastníkov   konania   na   strane   odporcu,   zmena   návrhu   na začatie konania a návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Po úhrade súdneho poplatku (31. mája 2004) uznesením č. k. 17 C 197/2004-17 z 15.   júna   2004   okresný   súd   pripustil   vstup   odporcov   v 2.   až   5.   rade   do   predmetného konania,   pričom   návrh   sťažovateľov   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol. Okresnému súdu bolo 30. júna 2004 doručené odvolanie sťažovateľov proti predmetnému uzneseniu   v časti   týkajúcej   sa   predbežného   opatrenia.   Spis   bol   15.   júla   2004 predložený Krajskému   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   uznesením č. k. 14 Co   222/04-58 z 30.   augusta   2004   potvrdil   predmetné uznesenie okresného súdu v napadnutej časti.

Po   vrátení   spisu   z krajského   súdu   (11.   októbra   2004)   vydal   okresný   súd   pokyn na doručenie   uznesenia   krajského   súdu   účastníkom   konania   a   uznesením č. k. 17 C 197/2004-63   zo   14.   októbra   2004   pripustil   zmenu   žalobného   návrhu sťažovateľov, pričom 2. decembra 2004 nariadil termín pojednávania na 28. január 2005. Na pojednávaniach   uskutočnených   28.   januára 2005,   10.   marca 2005 a 14.   apríla 2005 okresný súd vykonal dokazovanie vo veci a rozsudkom č. k. 17 C 197/2004-109 z 21. apríla 2005 návrh sťažovateľov zamietol.

Sťažovatelia podali proti predmetnému rozsudku odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 25. mája 2005. Po úhrade súdneho poplatku (6. júna 2005) vydal okresný súd pokyn na vypracovanie predkladacej správy a spis bol 16. júna 2005 predložený krajskému súdu. Krajský súd uznesením č. k. 2 Co 189/2005-130 z 30. marca 2006 zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis bol okresnému súdu vrátený 11. mája 2006, ktorý následne vydal pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom   konania.   Okresný   súd   nariadil   13.   júna   2006   termín   pojednávania   na 21. september   2006,   ktoré   bolo   uznesením   odročené   na   23.   november   2006   z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporcov.

Na pojednávaní 23. novembra 2006 vykonal okresný súd dokazovanie výsluchom účastníkov konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 18. január 2007 za účelom ďalšieho dokazovania. Pojednávania nariadené na 18. január 2007 a 5. marec 2007 boli uznesením odročené z dôvodu ospravedlnenej neúčasti odporcov v 3. až 5. rade. Okresný súd bol po pridelení veci novej zákonnej sudkyni (5. júna 2007) nečinný do 17. marca 2008, kedy nariadil termín pojednávania na 12. jún 2008.

Pojednávanie 12. júna 2008 bolo z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne odročené   na   4.   september   2008.   Pojednávanie   nariadené   na   4.   september   2008   bolo uznesením   odročené   na   13.   november   2008   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   právnej zástupkyne odporcov v 3. až 5. rade.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   bol   v napadnutom   konaní   bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný v období od 5. marca 2007 do 17. marca 2008.

Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, III. ÚS 199/02, I.   ÚS   154/03,   I.   ÚS   197/03,   I.   ÚS   35/04,   I.   ÚS   38/04).   Podľa   doterajšej   judikatúry ústavného   súdu   ani   jednorazová   nečinnosť   súdu   v trvaní   niekoľkých   mesiacov   nie   je automaticky prejavom takej nečinnosti, ktorá odôvodňuje vyslovenie zbytočných prieťahov v konaní (pozri napr. II. ÚS 21/01, III. ÚS 52/05).

V danom   prípade   ale ústavný   súd   po   zohľadnení   konkrétnych   okolností   prípadu, predovšetkým skutočnosti, že právna neistota sťažovateľov trvala v podstate už od roku 1996, keď pred okresným súdom začalo konanie vedené pod sp. zn. 17 C 645/96, ktoré napadnutému   konaniu   bezprostredne   predchádzalo   a organicky   s ním   súviselo,   dospel k záveru, že neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu v období od 5. marca 2007 do 17. marca 2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 197/2004 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl.   48   ods.   ústavy   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   ich   žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk poukazujúc najmä na právnu neistotu, nečinnosť okresného súdu a okolnosť, že „... k náprave neviedla ani naša sťažnosť podaná predsedovi okresného súdu“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým   charakter   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   ktorá viedla k zbytočným prieťahom v konaní, správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľov v sume každému po 10 000 Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli   v dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom   advokátkou   JUDr.   J.   F. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie   sťažnosti   a jej   podanie)   vykonané   v roku   2008   u každého zo sťažovateľov v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume štyrikrát po 2 540,80 Sk (§ 11 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky) a štyrikrát po 190 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná   v požadovanej   sume   10   923 Sk.   Priznanú   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   je okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právnej   zástupkyne   sťažovateľov   (§ 31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. októbra 2008