znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 262/07-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18. októbra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   C.,   t.   č.   vo   výkone   trestu,   zastúpeného   advokátom JUDr. J.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl. 50   ods. 5 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Okresného   súdu   Trnava   sp.   zn.   6 T 110/05 zo 16. augusta 2005   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Trnave   sp.   zn.   4 To 100/05 z 24. novembra 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. C. o d m i e t a   z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 10. augusta 2007 doručené podanie J. C., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Podanie   ústavnej   sťažnosti“,   ktorým   namietal   porušenie   svojich   bližšie   neoznačených základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 110/05. Na základe obsahu podania ústavný súd dospel k záveru, že zámerom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol,   že „Náležitosti   predpísané   v   §   20 a v § 50 zákona Národnej rady S. R. č. 38/1993 Z. z. doplním v odôvodnení, ktoré doručím spolu so splnomocnením na zastupovanie advokátom, ktorého si zvolím“.

Keďže   sťažovateľ   napriek   citovanému   svoju   sťažnosť   nedoplnil,   ústavný   súd ho vo výzve   z 11. septembra 2007   poučil,   aké   náležitosti   má   obsahovať   sťažnosť   podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a vyzval ho, aby svoju sťažnosť doplnil do 10 dní od doručenia výzvy. Ústavný súd zároveň sťažovateľa upozornil, že ak na výzvu v určenej lehote nezareaguje a svoje podanie nedoplní, môže ju odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ   na   základe   výzvy   doručil   ústavnému   súdu   1. októbra 2007   podanie označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na porušenie základného   práva   upraveného   v čl.   50   ods.   5   Ústavy   Slovenskej   republiky“,   v ktorom za porušovateľa   svojho   základného   práva   označil   popri   okresnom   súde   aj   Krajský   súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“).

V sťažnosti je okrem iného uvedené:„Okresný súd v Trnave dňa 16. 8. 2005 rozhodol v trestnej veci odsúdeného J. C. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b) ods. 2 písm. b), d) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005. Nakoľko v nedávnej minulosti za taký istý skutok mal už tým istým súdom uložený podmienečný trest OS, rozsudkom tohto súdu bol odsúdený na trest OS v trvaní 3 (troch) rokov so zaradením do I. NVS. Senát Okresného súdu rozhodol v neprospech J. C., napriek tomu, že obhajoba na hlavnom pojednávaní bezpečne poukázala na nejednoznačné dôkazy - výpovede svedkov a poškodenej bývalej manželky, ktorí vzhľadom na predchádzajúce jeho konanie nevedeli bezpečne preukázať pravdu svojich tvrdení...

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 11. 2005 č.   k. 6 T 110/05 bol potvrdený   rozsudok   Okresného   súdu   v   Trnave   bezo   zmeny.   Odvolací   súd   sa   vôbec nezaoberal námietkami obhajoby už na súde I. stupňa a odvolanie podľa nášho názoru zmietol zo stola bez hlbšieho posúdenia, veď pri aplikácii elementárnej zásady: in dubio pro reo, by nemohol ani okresný a ani odvolací súd vyniesť také rozsudky aké vyniesli.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti prijal tento nález:

„1. Základné   právo   o nemožnosti   nikoho   trestne   stíhať   za   čin,   za   ktorý   bol už právoplatne odsúdený na upravené v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného a Krajského súdu v Trnave porušené bolo.

2. Rozhodnutie   Okresného   súdu   a Krajského   súdu   v Trnave   sa   zrušuje   a vec   sa vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva trovy konania právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Trnave   povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   J.   B.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu   zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03,   I. ÚS 24/05).   Inak   povedané,   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu po uplynutí   lehoty   uvedenej   v   § 53   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   je   dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre oneskorenosť.

Ústavný súd zo spisovej dokumentácie okresného súdu zistil, že napadnuté rozsudky okresného súdu sp. zn. 6 T 110/05 zo 16. augusta 2005 a krajského súdu sp. zn. 4 To 100/05 z 24. novembra 2005 (sťažovateľ tento rozsudok krajského súdu omylom označil sp. zn. 6 T 110/05, pozn.) nadobudli právoplatnosť 24. novembra 2005.

Na   základe   tohto   zistenia   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti konštatoval, že sťažovateľ podal svoju sťažnosť zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods.   3 zákona o ústavnom   súde,   a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2007