znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 262/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   mal.   Claudie   Vaškovičovej,   bytom   K.,   zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 3 ods. 2, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a čl. 37 Dohovoru o právach dieťaťa nečinnosťou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletej Claudie Vaškovičovej o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2004 doručená sťažnosť mal. Claudie Vaškovičovej (ďalej len „maloletá sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 41 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 3 ods. 2, čl. 16 ods.   1   a   2,   čl. 19   ods.   1   a čl.   37   Dohovoru   o právach   dieťaťa   (ďalej   len   „dohovor“) nečinnosťou   Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   Košice   (ďalej   len   „úrad   sociálnych vecí“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že maloletej sťažovateľke po smrti otca výchovu a starostlivosť zabezpečovala v celom rozsahu jej matka, ktorá mala v starostlivosti ešte   jedno   maloleté   dieťa   pochádzajúce   z   manželstva.   Z dôvodu   konfliktných   vzťahov v rodine   medzi matkou   a jej druhou   maloletou   dcérou   (sestrou   maloletej sťažovateľky), ktoré   vznikali   po   tom,   ako   matka   nadviazala   známosť   s novým   partnerom,   bola   táto maloletá rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 26 P 117/2003-67 z 3. februára 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. marca 2004, zverená do náhradnej výchovy. Maloletá sťažovateľka ostala aj naďalej v starostlivosti matky.

Neusporiadané   rodinné   pomery,   ako   aj   nevhodné   správanie   partnera   matky, nepriaznivo   vplývali   na   maloletú   sťažovateľku,   ktorá   začiatkom   roku   2004   vyhľadala pomoc na úrade sociálnych vecí, ktorý podľa obsahu sťažnosti „napriek skutočnostiam uvádzaných mal. dieťaťom nevykonal žiadne opatrenia (...) už samotný fakt, že sa dieťa vo veku 14 rokov obráti samo na orgán starostlivosti o deti, indikuje podozrenie, že situácia v jeho výchove je skutočne znepokojujúca“.

Sťažnosť ústavnému súdu   podala právna zástupkyňa JUDr. I.   R.,   K., na základe splnomocnenia z 25. júna 2004 podpísaného maloletou sťažovateľkou, ktorá žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky zakotvené v článku 3 ods. 2 Dohovoru – na ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, v článku   16   ods.   1   Dohovoru   -   na   ochranu   proti   svojvoľnému   zasahovaniu   do   jej súkromného života, rodiny a domova, v článku 16 ods. 2 Dohovoru - na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom, v článku   19   ods.   1   Dohovoru   -   na   vykonanie   správnych   a sociálnych   opatrení   na   jej ochranu pred telesným a duševným násilím, urážaním a zneužívaním včítane sexuálneho zneužívania, zanedbávaním, nedbanlivým zaobchádzaním a trýznením,

v článku 37 Dohovoru - na zabezpečenie, aby nebola podrobená krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu. v článku 16 ods. 1 Ústavy SR - na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, v článku 16 ods. 2 Ústavy SR - nebyť podrobená krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, v článku 19 ods. 1 Ústavy SR - na zachovanie ľudskej dôstojnosti, v článku   19   ods.   2   Ústavy   SR   -   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do súkromného života a rodinného, v článku 41 ods. 1 Ústavy SR - na osobitnú ochranu detí bolo nečinnosťou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice pokračovať v porušovaní vyššie uvedených práv sťažovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 300.000,- Sk. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   53   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) však sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Maloletá sťažovateľka napáda konanie úradu   sociálnych   vecí,   ktorý   mal „svojou nečinnosťou“ porušiť ňou označené práva.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej   správy   a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných   zásahov   orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej   správy   a zákonnosť rozhodnutí,   opatrení alebo iných   zásahov   orgánov verejnej moci. Iným zásahom je aj nečinnosť orgánov verejnej správy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci maloletej sťažovateľky je daná právomoc   všeobecného   súdu   v správnom   súdnictve   rozhodovať   o nečinnosti   orgánu verejnej správy, ktorým je aj označený porušovateľ jej práv. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom.

Nevyužitie   možnosti   účinnej   ochrany   namietaného   porušenia   práv   maloletej sťažovateľky v správnom súdnictve nemožno nahrádzať sťažnosťou   podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú osobu.   Preto   každý,   kto   namieta   porušenie   jeho   základného   práva,   musí   rešpektovať postupnosť   tejto   ochrany   a pred   tým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať o ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorý   je   kompetenčne   predsunutý   pred   uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. IV. ÚS 128/04.)

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že maloletá sťažovateľka nepodala žalobu podľa § 250t OSP a ani neobjasnila, prečo tak neurobila.

Vychádzajúc   z týchto   právnych   záverov   a skutkového   stavu   opísaného   maloletou sťažovateľkou ústavný súd dospel k záveru, že v jej veci nie je daná jeho právomoc (čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), a preto sťažnosť pre nedostatok právomoci odmietol.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   a rozhodnutie   o zákaze   úradu sociálnych vecí pokračovať v porušovaní v nej označených práv a o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody (čl. 127   ods.   2   a 3   ústavy),   ústavný   súd   sa   touto   časťou   sťažnosti,   ktorou   sa   maloletá sťažovateľka domáhala jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2004