znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 261/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a   práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/70/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. marca 2012 doručená   sťažnosť   M.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/70/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   a písomností   k   nej   pripojených   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa podaním doručeným okresnému súdu 5. mája 2010 domáhal obnovy konania, ktoré bolo okresným súdom vedené pod sp. zn. 23 Cb/221/2003 (C., a. s., B., c/a 1. J. C., 2. M. P.), o zaplatenie   1 221,80   €.   K návrhu   na   obnovu   konania   pripojil   aj žiadosť   o oslobodenie od súdnych   poplatkov   a žiadosť   o   ustanovenie   advokáta   na   jeho   zastupovanie   v tomto konaní. Konanie je okresným súdom vedené pod sp. zn. 28 C/70/2010.

Návrhom z 1. júla 2010 adresovaným okresnému súdu sťažovateľ žiadal o nariadenie predbežného opatrenia s tým, aby okresný súd odložil vykonateľnosť rozsudku okresného súdu   sp. zn. 23 Cb/221/2003 z 31. októbra 2005 [ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. júla 2007   v spojení   s rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) sp. zn. 4 Cob/122/2006   z 30.   mája   2007].   Konanie   bolo   vedené   okresným   súdom pod sp. zn. 43 C/82/2010,   ktorý   obe   tieto   konania   spojil   na   spoločné   konanie   vedené pod sp. zn. 28 C/70/2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd v namietanom konaní nepostupoval efektívne, a to „v čase od 05. 05. 2010 až po súčasnosť neuskutočnil ani jedno pojednávanie vo veci samej, ktoré by smerovalo k odstráneniu právnej neistoty, preto dňa 09. 12. 2010 som podal predsedovi Okresného súdu v Bratislave III na vybavenie sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní pod sp. zn. 28 C 70/2010.

Upovedomenie   o   spôsobe   vybavenia   sťažnosti   zo   dňa   09. 12. 2010   mi   doposiaľ nebolo   doručené,   pričom   30   dňová   lehota   na   vybavenie   sťažnosti   uplynula   dňom 08. 01. 2011...

Po 12 mesiacoch odo dňa podania žiadosti o ustanovenie advokáta dňa 05. 05. 2011 prevzatou výzvou 11. 05. 2011 okresný súd ma vyzýva v lehote 10 dní o preukázanie mojich rodinných,   zárobkových,   majetkových a sociálnych   pomerov   potrebných na rozhodnutie z dôvodu,   že   žiadosť   neobsahuje   podstatné   skutočnosti,   potrebné   na   rozhodnutie,   inak žiadosti nevyhovie.

Okresnému súdu v Bratislave III bola daná možnosť nápravy, ktorú nevyužil, preto dňa   12. 05. 2011   som   opätovne   podal   predsedovi   Okresného   súdu   v   Bratislave   III na vybavenie druhú sťažnosť na postup súdu v konaní pod č. 28 C 70/2010.

Upovedomenie   o   spôsobe   vybavenia   sťažnosti   zo   dňa   12. 05. 2011   mi   doposiaľ nebolo   doručené,   pričom   30   dňová   lehota   na   vybavenie   sťažnosti   uplynula   dňom 11. 06. 2011...

V podstate sa o mojom návrhu na obnovu konania, žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov   advokátov   zo   dňa   05. 05. 2010   a   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov zo dňa   01. 07. 2010   na   Okresnom   súde   v   Bratislave   III   od   jeho   podania   nerozhodlo meritórne rozsudkom ani riadne nevyhovelo podaným žiadostiam o ustanovení advokáta a oslobodenia od súdnych poplatkov.“.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že „Okresný súd od podania návrhu na obnovu konania, ustanovenia advokáta z mája 2010 a podania návrhu na predbežné opatrenie a odpustenia od súdnych poplatkov z júla 2010 neuskutočnil ani jedno pojednávanie vo veci samej alebo nevydal riadne uznesenie, ktoré by smerovalo k odstráneniu právnej neistoty.“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/70/2010, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €.

Sťažovateľ   zároveň   pripojil   k sťažnosti   žiadosť   o ustanovenie   advokáta   na   jeho zastupovanie   v konaní   pred   ústavným   súdom,   ktorú   odôvodnil   nepriaznivou finančnou, sociálnou a zdravotnou situáciou.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva (čo potvrdzuje aj obsah sťažnosti), že o návrhu sťažovateľa na obnovu konania dosiaľ nebolo okresným súdom rozhodnuté.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

K namietanému porušeniu označených práv dochádza podľa sťažovateľa vo veci jeho návrhu   na   obnovu   konania   vedeného   okresným   súdom   pod   sp. zn.   28 C/70/2010. Zo sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   chce   dosiahnuť   zmenu   právoplatného   rozsudku okresného súdu sp. zn. 23 Cb/221/2003 z 31. októbra 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. júla 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Cob 122/2006 z 30. mája 2007 prostredníctvom   mimoriadneho opravného   prostriedku   –   obnovy   konania, a   preto podal návrh   na   obnovu   konania   podľa   § 228   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej aj „OSP“).

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.

Podľa   § 235   ods. 1   OSP   len   čo   nadobudne   rozhodnutie   o   povolení   obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednaní obnovy.

Podľa § 235 ods. 2 OSP ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu v konaní o návrhu na obnovu konania – v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania – nie je aplikovateľný čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože   nejde   o rozhodovanie   o občianskom   práve   alebo   záväzku   a odstránenie   stavu právnej   neistoty   v primeranej   lehote   právoplatným   rozhodnutím   vo   veci.   Takéto rozhodnutie   už   bolo   totiž   vydané   v pôvodnom   konaní,   v zmysle   § 159   ods. 1   OSP predstavuje prekážku veci rozhodnutej a túto nemožno prejednávať znova. Rovnaký právny názor vyplýva aj z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch,   za   ktorú   treba   považovať   aj   obnovu   konania   (A.   B.   proti   Slovenskej republike, rozsudok zo 4. marca 2003).

Prekážka   veci   rozhodnutej   odpadne   len nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia o povolení obnovy konania podľa § 235 ods. 1 OSP, keď súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. V tomto štádiu už preto ide o rozhodovanie o občianskom práve alebo záväzku, odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím o návrhu na zmenu rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, a teda aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy v časti týkajúcej sa základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov by už v takomto prípade prichádzala do úvahy.

Ústavný   súd   už   vyslovil,   že   pri   obnove   konania   podľa   Občianskeho   súdneho poriadku môže byť základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   porušené   len   v štádiu   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia o povolení obnovy konania (napr. II. ÚS 359/2010, IV. ÚS 88/2010, I. ÚS 49/2012).

Keďže v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu o návrhu sťažovateľa na obnovu konania   nebolo   právoplatne rozhodnuté,   nemohlo vzhľadom   na   citovanú   judikatúru   ani dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru,   a preto   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   odmietol   ako   zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   už   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

Obdobne   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho   zastupovanie   v   konaní pred   ústavným súdom a odkazovať ho na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bolo zriadené na sprístupnenie   právnej   pomoci   osobám   v   hmotnej   núdzi   zákonom   č. 327/2005   Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003   Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení zákona č. 8/2005 Z. z. (pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012