znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 261/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., bytom T., zastúpeného advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 209/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

V. S.,   bytom   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v sťažnosti   doručenej   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   30. augusta 2005   namieta,   že   postupom Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 8 C 209/00   bolo   porušené   jeho   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v tejto veci ústavný súd už rozhodol nálezom sp. zn. II. ÚS 144/04 z 21. júla 2004, v ktorom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 209/00 porušil jeho základné právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu v označenom konaní prikázal konať tak,   aby   vec   bola čo   najrýchlejšie   prejednaná a rozhodnutá,   pričom   primerané   finančné zadosťučinenie ani úhradu trov konania ústavný súd sťažovateľovi nepriznal.

Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a porušenia   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   požaduje,   aby   ústavný   súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie   vo výške 300 000 Sk a uložil   porušovateľovi   jeho práv,   aby mu uhradil trovy konania.

Sťažovateľ tvrdí, že napriek vyššie citovanému nálezu ústavného súdu okresný súd aj naďalej   nekoná,   pričom   dlhodobý   stav   právnej   neistoty   spôsobuje   u neho   psychickú záťaž, v dôsledku ktorej sa zhoršuje jeho zdravotný stav.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jej   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   sťažnosti   vo   veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 C 209/00 ústavný súd zistil, že v období po 13. októbri 2004, keď nadobudol právoplatnosť nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 144/04, okresný súd uznesením z 11. februára 2005 ustanovil vo veci znalca z odboru   energetika,   výroba   a rozvod   elektrickej   energie,   tepelná   energetika.   Keďže ustanovený znalec 29. marca 2005 oznámil, že nie je znalcom v uvedenom odbore, okresný súd preveroval túto okolnosť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vo svojej odpovedi z 25. mája 2005 uviedlo, že ustanoveného znalca eviduje v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako znalca v odbore energetika v odvetviach tepelná energetika a rozvod elektrickej energie. Na základe uvedeného okresný súd 29. júna 2005 opätovne vyzval znalca pod hrozbou uloženia sankcií, aby bezodkladne najneskôr v lehote 1 mesiaca vyhotovil znalecký posudok. Znalec 7. júla 2005 okresnému súdu doručil kópiu „Odvolania   z funkcie   znalca“ v odbore „elektrotechnika   silnoprúdová,   odvetvie   výroba a rozvod elektrickej energie“, z ktorého vyplýva, že bol z tejto funkcie odvolaný 9. mája 2002.   Okresný   súd   uznesením   z 20. júla 2005   zmenil   pôvodné   uznesenie   o ustanovení znalca   a ustanovil   nového   znalca,   ktorý   5. októbra   2005   doručil   okresnému   súdu požadovaný znalecký posudok.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v tomto   prípade   okresného súdu, a označeným základným právom (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) nie je   žiadna   súvislosť,   ktorá   by   reálne   vytvárala   základ   na   záver   o možnom   porušení uvedených   základných   práv.   Takúto   súvislosť   nemôže   podľa   názoru   ústavného   súdu v posudzovanej veci vytvárať procesná situácia, v ktorej po doručení nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 144/04 (t. j. po 13. októbri 2004) okresný súd vykonal viaceré úkony v súvislosti so zabezpečením znaleckého posudku, bez ktorého nie je možné vec meritórne skončiť.   Neefektívnosť   týchto   úkonov   (v   súvislosti   s pôvodne   určeným   znalcom)   má objektívny   charakter   a   nemožno   ju   pripísať   na   ťarchu   okresného   súdu.   Vychádzajúc z neaktualizovaného zoznamu znalcov, ktorý mu na jeho vyžiadanie zaslalo Ministerstvo spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   nemohol   predpokladať,   že   uvedený   zoznam   v čase ustanovenia znalca obsahuje údaje, ktoré nezodpovedajú aktuálnemu stavu.

Takýto postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by už vznikla situácia, ktorá by signalizovala   zbytočné   prieťahy   spôsobené   nečinnosťou   alebo   nesústredeným   postupom okresného súdu v danom spore, a tým aj možnosť porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru.

Na   základe   týchto   skutkových   okolností,   nálezu   sp. zn.   II. ÚS 144/04   a   obsahu sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z tohto   dôvodu   už   nebolo   možné   rozhodovať   o ďalších   nárokoch   na   ochranu označených základných práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2005