znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 261/04-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   1. decembra 2004 v senáte zloženom   z predsedu   Jána Lubyho a zo   sudcov   Juraja Horvátha   a   Jána Auxta prerokoval   prijatú   sťažnosť   ŠK - PEXIM,   s.   r.   o.,   so   sídlom   K.,   zastúpenej advokátom JUDr. J. F., K., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 1212/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   ŠK - PEXIM,   s.   r.   o., na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 1212/00 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Košice II v   konaní vedenom   pod   sp. zn.   21 C 1212/00 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. ŠK - PEXIM, s. r. o., p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Košice   II j e   p o v i n n ý   uhradiť   ŠK - PEXIM,   s. r. o.,   trovy právneho   zastúpenia   v sume   9 342 Sk   (slovom   deväťtisíc   tristoštyridsaťdva   slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. F., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 261/04-13 z 8. septembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ŠK - PEXIM, s. r. o., so sídlom K. (ďalej len „sťažovateľka“), doručenú ústavnému súdu 11. mája 2004, ktorou sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 1212/00.

Na základe výzvy ústavného súdu z 18. mája 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný   súd   podaním   sp.   zn.   Spr.   855/04   z 21.   mája   2004,   v ktorom   konštatoval, že „(...) za jediné obdobie prieťahov v konaní možno považovať časový úsek, kedy sa spis nachádzal u súdneho znalca Ing. J. K., ktorý ho po opakovanej urgencii súdu vrátil bez vypracovania   znaleckého   posudku“. Predseda   okresného   súdu   zároveň   poukázal „na enormnú zaťaženosť sudcov“, čo tiež prispelo k predĺženiu konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a obsahu predloženého spisu.

II.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a zo   súdneho   spisu   okresného   súdu sp. zn. 21 C 1212/00 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 8. november 2000   -   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   žalobu,   ktorou   sa   domáhala zaplatenia 13 977,50 Sk s príslušenstvom;

- 12. júl 2001 - okresný súd nariadil pojednávanie na 24. september 2001, ktoré po vypočutí účastníkov konania bolo odročené na 5. november 2001 za účelom ďalšieho dokazovania;

- 5. november 2001 - uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka bolo odročené na 17. december 2001 z dôvodu predvolania ďalšieho svedka;

- 17. december 2001 - uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí svedka bolo z dôvodu doplnenia dokazovania odročené na neurčito;

- 20. marec 2002 - okresný súd uznesením ustanovil znalca a účastníkom uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania;

- 26. september 2002 - okresný súd zaslal znalcovi súdny spis za účelom vypracovania znaleckého posudku; u znalca 7. októbra 2003 urgoval predloženie znaleckého posudku;

- 5. február 2004 - znalec vrátil okresnému súdu spis bez vypracovania znaleckého posudku,

- 9. február 2004 - okresný súd uznesením ustanovil nového znalca, ktorý okresnému súdu predložil znalecký posudok 19. apríla 2004;

- 17. máj 2004 - okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom;

- 9. jún 2004   -   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   23. jún 2004,   ktoré   bolo   z dôvodu ospravedlnenej neúčasti znalca a účastníkov konania odročené na 20. september 2004;

- 9. september 2004 - sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku;

- 20. september 2004 - uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré po vypočutí znalca bolo odročené na 29. september 2004;

- 24. september 2004 - sťažovateľka písomným podaním žiadala o nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania;

- 29. september 2004 - uskutočnilo sa pojednávanie, ktoré pre neospravedlnenú neúčasť účastníkov konania bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania;

- 20. október 2004 - okresný súd uznesením ustanovil nového znalca.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (IV. ÚS 232/03).   Priznanie   ústavného   práva   ne   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom je nárok na náhradu škody vo výške 13 977,50 Sk s príslušenstvom, ktorá mala byť sťažovateľke spôsobená na osobnom motorovom vozidle. Podľa názoru ústavného súdu nejde   o   vec   právne   alebo   fakticky   zložitú.   Aj   keď   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení k sťažnosti hodnotil predmetné konanie ako skutkovo náročnejšie so zreteľom na potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, ústavný súd konštatuje, že tolerovanie takmer jeden a štvrť ročného obdobia pasivity znalca rozhodne nemožno spájať s právnou alebo faktickou zložitosťou   veci.   Pri   účinnejšom   a   najmä   dôraznejšom   postupe   okresného   súdu by zabezpečenie znaleckého posudku konanie nepochybne urýchlilo.

2) Správanie   sťažovateľky   ako   účastníčky   konania   je   druhým   kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Z hľadiska hodnotenia veci podľa uvedeného kritéria možno vysloviť   záver,   že   sťažovateľka   prispela   k zdĺhavosti   konania a k zbytočným   prieťahom v konaní. Ústavný súd zistil, že okresný súd 25. júla 2002 urgoval sťažovateľku, aby splnila povinnosť   zaplatiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania,   ktorý   zaplatila až 30. septembra 2002, t. j. po viac ako 2 mesiacoch. Ďalej zistil, že sťažovateľka okresným súdom   požadovaný   preddavok   zaplatila   už   22. apríla 2002   v   kolkoch   napriek   tomu, že z uznesenia   okresného   súdu   z 20. marca 2002   vyplýva,   že   preddavok   mala   zaplatiť na účet okresného súdu. Podľa názoru ústavného súdu táto skutočnosť prispela k predĺženiu konania, pretože účelom preddavku na znalecké dokazovanie je to, že sa z neho poskytne záloha znalcovi na jeho trovy súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku. Sťažovateľka sa bez ospravedlnenia nezúčastnila pojednávania 29. septembra 2004, týmto však neprispela k predĺženiu   konania,   pretože   sa   ho   nezúčastnili   ani   žalovaní.   Ústavný   súd   konštatuje, že sťažovateľka   reagovala   na   výzvy   okresného   súdu   v primeranej   lehote   a   sťažnosťou na orgáne   štátnej   správy   súdu   (z   28. októbra 2003)   sa   domáhala   urýchlenia   konania v jej veci.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobia nečinnosti, ktoré mali vplyv na doterajšiu dĺžku konania a ktoré je potrebné považovať za zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy:

Ide najmä o obdobia:

- od   8. novembra 2000   (okresnému   súdu   bola   doručená   žaloba   sťažovateľky) do 12. júla 2001 (okresný súd nariadil vo veci prvé pojednávanie), t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od   20. marca 2002   (okresný   súd   uznesením   ustanovil   znalca)   do   26. septembra 2002 (okresný súd zaslal znalcovi súdny spis), t. j. viac ako 6 mesiacov;

- od   26. septembra 2002   (znalcovi   bol   okresným   súdom   postúpený   súdny   spis) do 22. januára 2004   (okresný   súd   vyzval   znalca,   ktorý   nevypracoval   znalecký   posudok, na vrátenie súdneho spisu), t. j. viac ako 1 rok a 3 mesiace. V tomto období okresný súd len raz   urgoval   u   znalca predloženie znaleckého   posudku   (7. októbra 2003),   čo   malo vplyv na predĺženie konania.

Okresný   súd   spôsobil   v dôsledku   svojej   nečinnosti,   bez   existencie   akejkoľvek zákonnej prekážky, prieťahy v konaní v celkovej dĺžke viac ako 2 rokov a 4 mesiacov.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   sp.   zn.   Spr.   855/04 z 21. mája 2004   vzniknuté   prieťahy   odôvodnil   poukázaním   na „enormnú   zaťaženosť sudcov“ okresného súdu, a tým aj vo veci konajúcej zákonnej sudkyne.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   ho   nezbavuje   zodpovednosti   za   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní. Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia   sudcov   pri   vybavovaní   agendy   nepredstavuje   dôvody,   ktoré   by   mohli   byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. IV. ÚS 58/02).

Ústavný súd vychádzajúc z hodnotenia postupu okresného súdu podľa troch kritérií dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C 1212/00 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky ústavný súd prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 21 C 1212/00 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   žiadala   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce namietané porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy spočívajúce v nekonaní   okresného   súdu,   pričom   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať úhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 14 010 Sk (za tri úkony právnej služby po 4 534 Sk a trikrát režijný paušál po 136 Sk) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 a § 25 vyhlášky. Základná sadzba odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v roku   2004   je   4 535 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2003   vo   výške   13 602 Sk)   a   hodnota   režijného paušálu je 136 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia   a   písomné   podanie   ústavnému   súdu)   uskutočnené   v roku 2004   v   hodnote 9 068 Sk (2 x 4 534 Sk) a dvakrát náhradu režijného paušálu vo výške 272 Sk (2 x 136 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v celkovej výške 9 342 Sk (9 070 Sk + 272 Sk).

Ústavný súd nepriznal sťažovateľke úhradu trov za úkon právnej služby spočívajúci v podaní „vyjadrenia“ jej právnym zástupcom (22. október 2004) k stanovisku okresného súdu, pretože toto vyjadrenie neprinieslo žiadne nové právne alebo skutkovo relevantné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodovanie ústavného súdu.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004