znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 260/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť M. T., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16 C/1/2007 (pôvodne   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 149/1996)   v období   po   právoplatnosti   nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. T. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára 2012 doručená sťažnosť M. T. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C/1/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006 (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla,   že «podala   dňa   13. 06. 1996 na Okresnom súde Bratislava III návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a mzdové nároky, ktoré konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 10 C 149/1996 na Okresnom súde Bratislava III, dnes je spor vedený   pod   sp. zn.   16 C 1/2007   a   to   na   základe   rozhodnutia   sp. zn.   5 Ndob 2/2007-73 zo dňa   28. 3. 2007,   ktorým   NS   SR   určil,   že   vo   veci   konať   je   príslušný   Okresný   súd Bratislava III.

Skutkový stav konania vo veci od podania návrhu zo dňa 13. 6. 1996 je opísaný v „Sťažnosti“ zo dňa 13. 8. 2006, doručenej dňa 15. 8. 2006 na rozhodnutie ÚS SR, ktorej bola pridelená sp. zn. III. ÚS 282/2006.

Predmetnou   sťažnosťou   namietala   porušenie   svojich   základných   ľudských   práv na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O   sťažnosti   doručenej   dňa   15. 8. 2006   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky „NÁLEZOM“ pod č. III. ÚS 282/2006, dňa 3. 11. 2006 takto rozhodol.

„1. Základné právo M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 149/96 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   III   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   10 C 149/96 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.“».

Ďalší priebeh namietaného konania sťažovateľka opísala takto:«Pretože konajúci Okresný súd Bratislava III nerešpektoval „Nález“ ÚS SR v bode 2, podávame opakovane túto sťažnosť, ktorou napádame obdobie odo dňa 15. 8. 2006 (kedy bola sťažnosť sťažovateľky doručená ÚS) pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len,,dohovor“),ktorým sa sťažovateľka ako žalobkyňa proti žalovanému Ž., s. r. o., domáhala neplatnosti zrušenia pracovného pomeru a mzdové nároky.

Dňa   26. 6. 2006   sme   obdržali   upovedomenie   od   okresného   súdu   vo   veci   sp. zn. 10 C 149/96, ktorým podľa § 104a ods. 2) spis odstúpil na konanie príslušnému Krajskému súdu v Bratislave podľa § 9 ods. 4 písm. a) O. s. p...

Dňa   14. 7. 2006   sme   podali   svoj   nesúhlas   s   postúpením   spisu   nepríslušnému Krajskému   súdu   do   Bratislavy,   ktorý   veci   pridelil   sp. zn.   9 Cbi 11/07.   Svoj   nesúhlas s odstúpením spisu sme zaslali aj Krajskému súdu Bratislava dňa 13. 2. 2007...

Dňa   2. 5. 2007   sme   obdržali   Uznesenie   NS   SR   sp. zn.   Ndob 2/2007   zo   dňa 28. 3. 2007,   ktorým   bolo   rozhodnuté,   že   na   konanie   vo   veci   je   príslušný   Okresný   súd Bratislava III...

Po vrátení spisu príslušnému Okresnému súdu Bratislava III veci bola pridelená sp. zn. 16 C 1/2007 a až dňa 13. 8. 2008 (teda 16 mesiacov od rozhodnutia NS SR) sme obdržali predvolanie k pojednávaniu stanovenému na 25. 9. 2008.

Dňa   12. 9. 2008   sme   podali   naše   vyjadrenie   k   pojednávaniu   stanovenému na 25. 9. 2008 a do spisu sme založili doklady požadované súdom na predvolaní... Zo dňa 16. 9. 2008 sme obdržali vyjadrenie žalovaného SKP (správca konkurznej podstaty, pozn.), že pojednávania dňa 25. 9. 2008 sa nezúčastní zo zdravotných dôvodov, z ktorého   vyjadrenia   je   zrejmé,   že   pohľadávka   navrhovateľky   (nezákonné)   skončenie pracovného pomeru a mzdové nároky uspokojené nebudú! Poukázal SKP aj na to, že je predpoklad na to, že do 30. 9. 2008 bude spoločnosť Ž., s. r. o., vymazaná z Obchodného registra (čo sa však do dnešného dňa nestalo).

Dňa 25. 9. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa žalovaný SKP nezúčastnil. Pojednávanie bolo odročené na 10. 11. 2008.

Dňa 10. 11. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, z ktorého sa PZN (právny zástupca navrhovateľky, pozn.) ospravedlnil, navrhovateľka bola prítomná a odporca SKP opäť sa pojednávania nezúčastnil...

Dňa 18. 11. 2008 sme obdržali predvolanie k pojednávaniu na 15. 1. 2009, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci. Žalovaný SKP žiadal konanie prerušiť až do doby rozhodnutia NS SR, ktorý mal rozhodnúť o zbavení funkcie SKP a o zrušení konkurzu...

NS   SR   Uznesením   sp. zn.   2 Obo 18/2010   zo   dňa   20. 7. 2010   rozhodol   tak,   že Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 9. 2008 č. k. 38 K 111/95-5166 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:„Máme za to, že v tomto konaní došlo k bezdôvodným prieťahom. Konajúci okresný súd   nerozhodoval   v   primeranej   lehote   bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľka   tieto prieťahy nespôsobila, pričom celý čas od nezákonného skončenia pracovného pomeru bola ukrátená   na   mzde,   čo   má   za   následok   krátenie   aj   výšku   dôchodku,   ktorý   z   dôvodu nevyplatenej zákonnej mzdy jej nesprávne vyrubili.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 16 C 1/2007 porušil (opakovane) v čase od 15. 8. 2006 základné ľudské právo sťažovateľky na prejednanie jej veci bez zbytočných prieťahov   v   zmysle   čl. 48   ods. 2   Ústavy   SR,   ako   aj   prejednanie   jej   veci   spravodlivo a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ústavný súd SR, prikazuje Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 1/2007 konať bez zbytočných prieťahov v spravodlivom procese pri dodržiavaní zákonov, Ústavy SR a Dohovoru.“

Ďalej   sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   ústavný   súd   priznal   finančné   zadosťučinenie v sume 30 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   všeobecného   súdu   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky smerujúcom   proti   postupu   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   16 C/1/2007 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 10 C 149/1996) v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej v petite sťažnosti označených práv.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti,   z jej   príloh   a najmä   z predloženého   súdneho   spisu okresného súdu zistil, že namietané konanie začalo ešte 13. júna 1996 podaním návrhu sťažovateľky proti odporcovi označenému ako „Ž., spol. s r. o. v konkurze..“, ktorým sa domáhala určenia, že okamžité zrušenie pracovného pomeru s ňou z 15. apríla 1996 nie je platné.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I založeného v súdnom spise okresného súdu na č. l. 14 – 16 vyplýva, že „Uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95-59 zo dňa 1. 2. 1996 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Ž., spol. s r. o... Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J. J., advokát, sídlo...“.

V   § 14   ods. 1   písm. d)   zákona   č. 328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení platnom k 30. júnu 1996 (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“) je uvedené, že iné konania, ako konania uvedené v písm. c), sa vyhlásením konkurzu prerušujú. V týchto konaniach sa však   pokračuje   na   návrh   správcu,   úpadcovho   odporcu   alebo   nerozlučného   účastníka konania.   Úpadca   môže   tento   návrh   podať,   len   ak   tak   neurobí   správca   v lehote   určenej súdom.

Vo   všeobecnosti   sa   v súvislosti   s vyhlásením   konkurzu   a   so súdnymi   konaniami začatými   do   1.   februára   1998   akceptuje   taký   výklad   citovaného   ustanovenia   zákona č. 328/1991   Zb.,   podľa   ktorého   súdne   a iné   konania   sa   vyhlásením   konkurzu   ex   lege prerušujú, a preto súd alebo iný orgán nevydáva rozhodnutie o prerušení konania, ibaže by to   vyžadoval   osobitný   zákon.   Táto   právna   úprava   nerozlišuje   konania   začaté   pred vyhlásením konkurzu a konania ešte nezačaté. Z týchto dôvodov ak by bol podaný návrh na začatie   konania   po   vyhlásení   konkurzu,   čomu   nemožno   zabrániť,   konanie by   začalo a zároveň by sa prerušilo. V týchto konaniach možno vždy pokračovať na návrh správcu bez ohľadu na to, či úpadca má postavenie navrhovateľa alebo odporcu (pozri Ďurica, M.: Zákon o konkurze a vyrovnaní. Žilina: Poradca podnikateľa 2001, s. 122. ISBN 80-88931-10-X).

Sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy v konaní, ktoré bolo uznesením Mestského súdu v Bratislave č. k. 38 K 111/95-59 z 1. februára 1996 zo zákona prerušené.

Podľa § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ak je konanie prerušené,   nevykonávajú   sa   pojednávania   a neplynú   lehoty   podľa   tohto   zákona.   Ak   sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa   § 111   ods. 2   OSP   ak je konanie   prerušené   podľa   § 109,   súd   urobí   všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Namietané   konanie   je   dosiaľ,   t. j. v období   po právoplatnosti   jeho   nálezu   sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006, stále zo zákona prerušené.

Ústavný   súd   v súvislosti   s uvedeným   poukazuje   na   svoju   konštantnú   judikatúru (napr. I. ÚS 10/03), podľa ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho   postupu   tak,   ako   to   je   v prípade   prerušenia   konania,   neposudzuje   v zásade   ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní. V danej veci uvedené konštatovanie nie je limitované ani skúmaním otázky, či   účastník konania namietajúci prieťahy využil   všetky   dostupné a účinné právne prostriedky proti uzneseniu o prerušení konania, pretože v danom prípade je konanie prerušené priamo zo zákona bez nutnosti vydať procesné rozhodnutie, ktoré by uvedenú skutočnosť osvedčovalo.

Ústavný   súd   napriek   účinkom,   ktoré   prerušenie   konania   v súvislosti   s   prieťahmi konania   vyvolá,   preskúmal   postup   okresného   súdu   v namietanom   konaní   v období po právoplatnosti   nálezu   ústavného   súdu   sp. zn.   III. ÚS 282/06   z 3.   novembra   2006 až dosiaľ   a zistil,   že   okresný   súd,   rešpektujúc   právny   názor   ústavného   súdu   vyslovený v uvedenom   náleze,   opakovane nariaďoval   pojednávania, aby   získal   stanovisko   správcu konkurznej podstaty, či prípadne nenavrhne pokračovanie v prerušenom konaní.

V tejto   súvislosti   ústavný   súd   poznamenáva,   že   okresný   súd   mohol   vzhľadom na prerušenie konania zo zákona zisťovať stanoviska správcu konkurznej podstaty aj inak ako nariaďovaním pojednávaní, avšak na druhej strane treba uviesť, že uvedený postup okresného súdu bol realizovaný v súlade s usmernením vysloveným v odôvodnení nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006.

Na   pojednávaní   uskutočnenom   15.   januára   2009   správca   konkurznej   podstaty JUDr. J.   s pokračovaním   prerušeného   konania   nesúhlasil.   Obdobne   s pokračovaním prerušeného   konania   nesúhlasil   ani   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský   súd“)   z 2.   decembra   2011   ustanovený   nový   správca   konkurznej   podstaty (JUDr. J. B.),   ktorý   túto   skutočnosť   okresnému   súdu   oznámil   písomným   podaním doručeným 22. marca 2012.

Keďže okresný súd v namietanom konaní počas vymedzeného obdobia na krajskom súde priebežne zisťoval aj aktuálny stav konkurzného konania, ktoré do jeho právoplatného skončenia   je   zákonnou   prekážkou   pokračovania   v namietanom   konaní,   ústavný   súd, zhodnotiac všetky okolnosti danej veci, dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní v období po právoplatnosti jeho nálezu sp. zn. III. ÚS 282/06 z 3. novembra 2006 až dosiaľ nemohlo byť porušené, a preto sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012