SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 260/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť J. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. mája 2009 doručené podanie J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žaloba č. 3... proti Okresný súd D. Herza 14 984 37 Lučenec sp. zn. 22 Cb 259/2006“. Ústavný súd podľa obsahu posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006.
Sťažovateľ po konštatovaní, že okresný súd v namietanom konaní porušil ním označené práva, ďalej vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že „OS-Lucenec sa snazil – o to aby cely prípad bol zlikvidovaný – tak mi to pripadalo stale....
V tomto konani ani raz nedoslo v mojej prítomnosti aby som sa vyjadril ku vsetkym veciam a dôkazom. ked tymto OS-Lucenec porusil aj čl. 48 ods. 2
Kde mi tymto OS-Lucenec naschval spôsobil svojim konaním škodu vo výške 4 051,02 Eura (122 041 Sk) s prislusenstvom...
Zaver Plne a relevantne si uplatnujem sposobenu škodu OS-Lucenec vo vyške 4 051,02 Eura (122 041 Sk) s prislusenstvom ako Majetkovu ujmu.“.
Sťažovateľ spolu so sťažnosťou predložil ústavnému súdu aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, ktorú doložil vyplneným tlačivom potvrdzujúcim jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery s cieľom oslobodiť od súdnych poplatkov a ustanoviť právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006.
Ústavný súd s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania, zdôrazňuje, že sťažovateľ označil za porušovateľa svojich základných práv okresný súd.
Keďže sťažnosť bola v predloženom znení neprehľadná a nezrozumiteľná, ústavný súd požiadal okresný súd, aby mu predložil spis sp. zn. 22 Cb 259/2006, pričom v tejto súvislosti zistil, že predmetná vec je v súčasnosti po rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) týkajúcich sa vylúčenia sudcov okresného súdu a následne tiež všetkých sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš vedená Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7 Cb 27/2008.
Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ doručil 20. decembra 2006 okresnému súdu žalobu proti odporcovi H., spol. s r. o., L., o náhradu škody vo výške 122 041 Sk s príslušenstvom. Úkonmi z januára 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie žaloby a zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podaním z 18. januára 2007 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd o tejto žiadosti sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. 22 Cb 259/2006 z 19. februára 2007 tak, že mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Sťažovateľ sa proti označenému uzneseniu odvolal. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Cob 156/2007 z 27. marca 2007 tak, že sťažovateľovi priznal čiastočné 50 % oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Okresný súd predložil odvolanie sťažovateľa krajskému súdu 30. mája 2007 a krajský súd ho uznesením sp. zn. 41 Cob 225/2007 z 31. mája 2007 odmietol ako neprípustné. Následne zákonná sudkyňa, ako aj všetci sudcovia okresného súdu uplatnili námietku zaujatosti na prerokovanie a rozhodovanie veci sťažovateľa s poukazom na obsah jeho podaní adresovaných okresnému súdu. O námietkach zaujatosti sudcov okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Ncb 6/2008 z 10. júna 2006 tak, že ich vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 259/2006 a súčasne vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu Veľký Krtíš. Zo spisu vyplýva, že toto uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2008.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní je tiež posúdiť, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vec sťažovateľa pôvodne vedená okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 259/2006 už nie je od 14. júla 2008 v dispozícii okresného súdu, čím vznikla procesná situácia, pri ktorej je vylúčené, aby okresný súd mohol porušovať v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľom označené základné práva, keďže v predmetnej veci v súčasnosti koná Okresný súd Zvolen.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje, že sťažnosť v predloženom znení neobsahovala náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Vzhľadom na zistenie, že okresný súd nemôže porušovať základné práva označené sťažovateľom, keďže nemá jeho vec v dispozícii, nebolo účelné požadovať, aby sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júla 2009