znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 260/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 5. mája 2009 doručené podanie J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žaloba č. 3... proti Okresný súd D. Herza 14 984 37 Lučenec sp. zn. 22 Cb 259/2006“. Ústavný súd podľa obsahu posúdil podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006.

Sťažovateľ   po   konštatovaní,   že   okresný   súd   v namietanom   konaní   porušil   ním označené práva, ďalej vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza, že „OS-Lucenec sa snazil – o to aby cely prípad bol zlikvidovaný – tak mi to pripadalo stale....

V tomto konani ani raz nedoslo v mojej prítomnosti aby som sa vyjadril ku vsetkym veciam a dôkazom. ked tymto OS-Lucenec porusil aj čl. 48 ods. 2

Kde   mi   tymto   OS-Lucenec   naschval   spôsobil   svojim   konaním   škodu   vo   výške 4 051,02 Eura (122 041 Sk) s prislusenstvom...

Zaver Plne a relevantne si uplatnujem sposobenu škodu OS-Lucenec vo vyške 4 051,02 Eura (122 041 Sk) s prislusenstvom ako Majetkovu ujmu.“.

Sťažovateľ spolu so sťažnosťou predložil ústavnému súdu aj žiadosť o ustanovenie právneho   zástupcu,   ktorú   doložil   vyplneným   tlačivom   potvrdzujúcim   jeho   osobné, majetkové   a zárobkové   pomery   s cieľom   oslobodiť   od   súdnych   poplatkov   a ustanoviť právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 2, čl. 39 ods. 2, čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 ods. 4 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 259/2006.

Ústavný súd s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je viazaný návrhom na začatie konania, zdôrazňuje, že sťažovateľ označil za porušovateľa svojich základných práv okresný súd.

Keďže sťažnosť bola v predloženom znení neprehľadná a nezrozumiteľná, ústavný súd požiadal okresný súd, aby mu predložil spis sp. zn. 22 Cb 259/2006, pričom v tejto súvislosti   zistil,   že   predmetná   vec   je   v súčasnosti   po   rozhodnutiach   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) týkajúcich sa vylúčenia sudcov okresného súdu a následne tiež všetkých sudcov Okresného súdu Veľký Krtíš vedená Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7 Cb 27/2008.

Zo   spisovej   dokumentácie   vyplýva,   že   sťažovateľ   doručil   20.   decembra   2006 okresnému súdu žalobu proti odporcovi H., spol. s r. o., L., o náhradu škody vo výške 122 041   Sk   s príslušenstvom.   Úkonmi   z januára   2007   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa na doplnenie žaloby a zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ podaním z 18. januára 2007 požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   Okresný   súd   o tejto   žiadosti   sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. 22 Cb 259/2006 z 19. februára 2007 tak, že mu oslobodenie od súdnych   poplatkov   nepriznal.   Sťažovateľ   sa   proti   označenému   uzneseniu   odvolal. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Cob 156/2007 z 27. marca 2007 tak, že sťažovateľovi priznal čiastočné 50 % oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal. Okresný súd predložil odvolanie sťažovateľa krajskému súdu 30. mája 2007 a krajský súd ho uznesením sp. zn. 41 Cob 225/2007 z 31. mája 2007 odmietol ako neprípustné. Následne zákonná sudkyňa, ako aj všetci sudcovia okresného súdu   uplatnili   námietku   zaujatosti   na   prerokovanie   a rozhodovanie   veci   sťažovateľa s poukazom na obsah jeho podaní adresovaných okresnému súdu. O námietkach zaujatosti sudcov okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Ncb 6/2008 z 10. júna 2006 tak, že ich vylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 259/2006 a súčasne vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie Okresnému súdu   Veľký   Krtíš.   Zo   spisu   vyplýva,   že   toto   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatnosť 14. júla 2008.

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní je tiež posúdiť, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť k porušeniu   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že vec sťažovateľa pôvodne vedená okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 259/2006 už nie je od 14. júla 2008 v dispozícii okresného súdu, čím vznikla procesná situácia, pri ktorej je vylúčené, aby okresný súd mohol porušovať v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľom označené základné práva, keďže v predmetnej veci v súčasnosti koná Okresný súd Zvolen.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť sťažovateľa   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   rozhodovať   o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd poukazuje, že sťažnosť v predloženom znení   neobsahovala   náležitosti   predpísané   zákonom   o ústavnom   súde.   Vzhľadom   na zistenie, že okresný súd nemôže porušovať základné práva označené sťažovateľom, keďže nemá   jeho   vec   v dispozícii,   nebolo   účelné   požadovať,   aby   sťažovateľ   doplnil   svoju sťažnosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júla 2009