SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 26/2013-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť K. J., B., vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť K. J. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2012 doručená sťažnosť K. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011.
Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na skutkové okolnosti prípadu, v ktorom okresný súd rozhodol namietaným rozsudkom, a v tejto súvislosti namieta právne posúdenie zisteného skutkového stavu konajúcim súdom. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:«Je pravdou, že K. J. 05. 07. 2006 cestovala mestskou hromadnou prepravou autobusovou linkou č. 21, konečná zastávka... Nie je pravdou, že som cestovala na neplatný cestovný lístok.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1966 Z. z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok. Pochopiteľne, že prepravné podmienky sa riadia prepravným poriadkom. Toto však neplatí ak prepravné podmienky skončili.
Prepravné podmienky pre cestujúcich skončili v cieli autobusovej jazdy linky č. 21 na Mlynských Nivách.
Pracovník MHD v B. - kontrolór K. J. a aj iných cestujúcich kontroloval päť minút po skončení jazdy. Podľa prepravnej zmluvy MHD v B. o preprave cestujúcich podľa ust. Občianskeho zákonníka preprava znamená od nastúpenia do vozidla do skončenia jazdy, pričom jazda autobusovej linky nepresahovala označený cestovný limit lístka.
Okresný súd Bratislava I. vyhodnotil jazdu ako cestovanie na čierno, pričom cestovanie bolo dávno po skončení jazdy. Nie je mi jasné, ako sa dá cestovať na čierno, keď cestovanie - preprava osôb skončila napr. pred piatimi minútami.
Po skončení prepravy skončia aj zákony o preprave, ako aj podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, batožina....... tz. aj prepravný poriadok.
V prípade skončenia jazdy - prepravy cestujúcich platí skončenie aj k preukazovaniu sa cestovným lístkom akémukoľvek pracovníkovy MHD v B. t. z. aj k revízii - kontrole cestovných lístkov. Po skončený prepravy končí prepravný poriadok a je irelevantné rozprávať o tom, či si cestujúci mal zakúpiť hodinový, polhodinový, alebo desaťminútový cestovný lístok, respekt. čo bolo povinnosťou cestujúceho.
Okresný súd Bratislava I... v konaní 21C 55/07-32... v pokračovaní na Krajskom súde v Bratislave č. k. 22CoE/89/2012-41... zle vyhodnotená sporná otázka: „sporným ostalo, či bolo povinnosťou odporkyne... označiť si cestovný lístok podľa skutočného času prepravy, alebo podľa času prepravy označeného v cestovnom poriadku.“»
Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„K. J. nie je povinná zaplatiť € 46,94 + € 93,04 trovy konania dopravnému podniku v B., a. s., so sídlom v B.
Kontrola prišla vtedy, keď prepravné podmienky, čas, prepravný poriadok v cestovnej doprave boli za obzorom.“
Sťažovateľka k sťažnosti priložila dokument označený ako „PLNOMOCENSTVO“, z obsahu ktorého vyplýva, že žiada o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom „najmä vo veci 21C 55/07-32... Okresného súdu Bratislava I... zo dňa 29. 5. 2009 v pokračovaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 348/2011-59... zo dňa 13. 10. 2011“. Rovnako tak priložila k sťažnosti aj rozsudok okresného súdu č. k. 21 C 55/2007-32 z 29. mája 2009 a rozsudok krajského súdu č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011. Napriek jednoznačnému označeniu okresného súdu a jeho rozsudku v samotnej sťažnosti, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky podľa dohovoru, z uvedenej formulácie v texte prílohy by bolo možné dospieť k záveru, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011.
Vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným zástupcom, ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že v splnomocnení namieta porušenie svojho práva označeným rozsudkom okresného súdu aj uvedeným rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011, a preto preskúmal jej sťažnosť aj vo vzťahu k takto označenému rozsudku krajského súdu.
II.
V zmysle čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu označeného práva rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri posudzovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
Sťažovateľka sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009, ktorým ju okresný súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi – Dopravnému podniku B., a. s., sumu 46,60 € a trovy konania v sume 93,04 € s tým, že sťažovateľke povolil splatiť uvedené sumy v určených splátkach. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol.
Zo zistení ústavného súdu a k sťažnosti priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov využila svoje právo podať proti napadnutému rozsudku v zaväzujúcej časti odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Právomoc krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní sťažovateľky proti napadnutému rozsudku okresného súdu, v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Ústavný súd rešpektujúc subsidiárnu právomoc v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 124/08, II. ÚS 13/01) sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu označeného práva rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011
Ústavný súd poukazuje na to, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2011, pričom sťažovateľka podala sťažnosť na poštovú prepravu 16. októbra 2012, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2013