znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 26/2013-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   K.   J.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   práva   na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2012 doručená sťažnosť K. J., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na skutkové okolnosti prípadu, v ktorom okresný súd   rozhodol   namietaným   rozsudkom,   a v tejto   súvislosti   namieta   právne   posúdenie zisteného skutkového stavu konajúcim súdom. V tejto súvislosti v sťažnosti uvádza:«Je   pravdou,   že   K.   J.   05.   07.   2006   cestovala   mestskou   hromadnou   prepravou autobusovou linkou č. 21, konečná zastávka... Nie je pravdou, že som cestovala na neplatný cestovný lístok.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 168/1966 Z. z. o cestnej doprave, podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a veci v cestnej doprave upravuje prepravný poriadok. Pochopiteľne, že prepravné podmienky sa riadia prepravným poriadkom. Toto však neplatí ak prepravné podmienky skončili.

Prepravné podmienky pre cestujúcich skončili v cieli autobusovej jazdy linky č. 21 na Mlynských Nivách.

Pracovník MHD v B. - kontrolór K. J. a aj iných cestujúcich kontroloval päť minút po skončení jazdy. Podľa prepravnej zmluvy MHD v B. o preprave cestujúcich podľa ust. Občianskeho zákonníka preprava znamená od nastúpenia do vozidla do skončenia jazdy, pričom jazda autobusovej linky nepresahovala označený cestovný limit lístka.

Okresný   súd   Bratislava   I.   vyhodnotil   jazdu   ako   cestovanie   na   čierno,   pričom cestovanie bolo dávno po skončení jazdy. Nie je mi jasné, ako sa dá cestovať na čierno, keď cestovanie - preprava osôb skončila napr. pred piatimi minútami.

Po skončení prepravy skončia aj zákony o preprave, ako aj podmienky, za ktorých sa prepravujú osoby, batožina....... tz. aj prepravný poriadok.

V prípade skončenia jazdy - prepravy cestujúcich platí skončenie aj k preukazovaniu sa cestovným lístkom akémukoľvek pracovníkovy MHD v B. t. z. aj k revízii - kontrole cestovných   lístkov.   Po   skončený   prepravy   končí   prepravný   poriadok   a   je   irelevantné rozprávať o tom, či si cestujúci mal zakúpiť hodinový, polhodinový, alebo desaťminútový cestovný lístok, respekt. čo bolo povinnosťou cestujúceho.

Okresný súd Bratislava I... v konaní 21C 55/07-32... v pokračovaní na Krajskom súde   v Bratislave   č.   k.   22CoE/89/2012-41...   zle   vyhodnotená   sporná   otázka:   „sporným ostalo, či bolo povinnosťou odporkyne... označiť si cestovný lístok podľa skutočného času prepravy, alebo podľa času prepravy označeného v cestovnom poriadku.“»

Na základe týchto skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„K. J. nie je povinná zaplatiť € 46,94 + € 93,04 trovy konania dopravnému podniku v B., a. s., so sídlom v B.

Kontrola   prišla   vtedy,   keď   prepravné   podmienky,   čas,   prepravný   poriadok v cestovnej doprave boli za obzorom.“

Sťažovateľka k sťažnosti priložila dokument označený ako „PLNOMOCENSTVO“, z obsahu   ktorého   vyplýva,   že   žiada   o   ustanovenie   právneho   zástupcu   na   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom „najmä vo veci 21C 55/07-32... Okresného súdu Bratislava I... zo dňa 29. 5. 2009 v pokračovaní Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Co 348/2011-59... zo dňa 13. 10. 2011“. Rovnako tak priložila k sťažnosti aj rozsudok okresného súdu č. k. 21 C   55/2007-32   z   29.   mája   2009   a   rozsudok   krajského   súdu   č.   k.   3   Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011. Napriek jednoznačnému označeniu okresného súdu a jeho rozsudku v samotnej sťažnosti, ktorým malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky podľa dohovoru, z uvedenej formulácie v texte prílohy by bolo možné dospieť k záveru, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj rozsudkom krajského súdu č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným   zástupcom,   ústavný   súd   zohľadnil   aj   skutočnosť,   že   v splnomocnení namieta   porušenie   svojho   práva   označeným   rozsudkom   okresného   súdu   aj   uvedeným rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011, a preto preskúmal jej sťažnosť aj vo vzťahu k takto označenému rozsudku krajského súdu.

II.

V   zmysle   čl.   127   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   ústavný   súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K namietanému   porušeniu   označeného   práva   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   posudzovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťou napáda rozsudok okresného súdu sp. zn. 21 C 55/2007 z 29. mája 2009, ktorým ju okresný súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi – Dopravnému podniku B., a. s., sumu 46,60 € a trovy konania v sume 93,04 € s tým, že sťažovateľke povolil splatiť uvedené sumy v určených splátkach. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol.

Zo zistení ústavného súdu a k sťažnosti priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení   neskorších   predpisov   využila   svoje   právo   podať   proti   napadnutému   rozsudku v zaväzujúcej   časti   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   č.   k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil. Právomoc krajského súdu, ktorú uplatnil pri rozhodnutí o odvolaní sťažovateľky proti   napadnutému   rozsudku   okresného   súdu,   v   danom   prípade   vylučuje   právomoc ústavného súdu.

Ústavný   súd   rešpektujúc   subsidiárnu   právomoc   v súlade   so   svojou   doterajšou judikatúrou   (IV.   ÚS   303/04,   IV.   ÚS   124/08,   II.   ÚS   13/01)   sťažnosť   sťažovateľky   pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2.   K namietanému   porušeniu   označeného   práva   rozsudkom   krajského   súdu sp. zn. 3 Co/348/2011 z 13. októbra 2011

Ústavný súd poukazuje na to, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto   lehota   je   dvojmesačná   a   začína   plynúť   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že rozsudok krajského súdu č. k. 3 Co/348/2011-59 z 13. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 29. novembra 2011, pričom sťažovateľka podala   sťažnosť   na poštovú   prepravu   16. októbra   2012,   t.   j.   zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie v tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu,   že   bola   podaná oneskorene.

Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   ako celku   stratilo   opodstatnenie   zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2013