znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 26/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   B.,   zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky   JUDr.   D.   C.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. D. C., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. D. C., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   okrem   iného   uviedla, «že   dňa   8.   12.   2004   podal   na Okresnom súde Trnava žalobný návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý okresný súd následne vydal dňa 19. 5. 2005 tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 661 219-, Sk (21 948,45 €) v konaní vedenom pod sp. zn.: 24 Ro 267/2004. Následne tým istým súdom bol uvedený platobný rozkaz zrušený a vec bola preradená do registra „C“ pod sp. zn.: 17 C 68/2006. Vo veci sa dňa 7. 9. 2006 konalo pojednávanie, ktoré Okresný súd v Trnave odročil na deň 10. 10. 2006. Dňa 10. 10. 2006 sa konalo na Okresnom súde v Trnave ďalšie pojednávanie, ktoré súd odročil na neurčito. Na základe zákona č. 511/2007 (ktorým sa mení   a   dopĺňa   zák.   č.   371/2004   o   sídlach   a   obvodoch   súdov   SR)   prišlo   ku   zmene príslušnosti súdu a toho času je konanie o žalobnom návrhu sťažovateľa voči žalovanému V. B. vedené pred Okresným súdom Piešťany pod sp. zn.: 5 C 164/2008. Sťažovateľ doručil naposledy Okresnému súdu v Trnave podanie z 13. 9. 2006. Od ostatného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 10. 10. 2006 na Okresnom súde v Trnave neuskutočnil ani Okresný súd v Trnave ani Okresný súd v Piešťanoch žiaden Procesný úkon vo veci, teda od 10. 10. 2006 sú súdy vo vyššie uvedenej veci nečinné, teda konanie vedené pred Okresným súdom v Piešťanoch pod sp. zn.: 5 C 164/2008 nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené.».

Sťažovateľka   sa   domáha „vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C 164/2008, prikázania konať mu v konaní vedenom pod uvedenou spisovou značkou bez zbytočných prieťahov a v zmysle ust. § 56 ods. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 22 000 €. Priznanie finančného zadosťučinenia odôvodňuje predovšetkým dĺžkou časového obdobia,   ktoré   uplynulo   od   posledného   pojednávania   vo   veci   a   teda   od   posledného procesného úkonu všeobecného súdu (viac ako 4 roky), dĺžkou časového obdobia, ktorá uplynula od doručenia žalobného návrhu žalobcu na všeobecný súd, ďalej skutočnosťou, že v   namietanom   konaní   nejde   o   vec   skutkovo   alebo   právne   zložitú,   žalovaný   nikdy nerozporoval   právny dôvod   nároku a   jeho výšku.   Sťažovateľ   si   uplatnil   peňažný nárok v roku 2004 v pomerne vysokej výške 21 948,45 € a to v čase, keď žalovaný podnikal. Žalovaný však už ukončil svoje podnikanie a teda skutočné vymoženie nároku sťažovateľa od   žalovaného   bude s ohľadom na zánik   zdroja   príjmov u žalovaného sťažené,   ak nie nemožné. Zbytočnými prieťahmi v konaní umožnil všeobecný súd žalovanému, aby sa zbavil majetku, z ktorého by sa mohol sťažovateľ domáhať vymoženia svojej pohľadávky a naviac uplynuli   všetky   lehoty   na   prípadnú   odporovateľnosť   právnych   úkonov   žalovaného   ako dlžníka (ust. § 42a a nasl. Obč. zákonníka) podľa ktorého sa veriteľ môže domáhať, aby súd určil,   že   dlžnikové   právne   úkony   sú   voči   nemu   neúčinné   v   lehote   troch   rokov   od uskutočnenia úkonov a len za predpokladu, že pohľadávka veriteľa je vymahateľná, teda judikovaná – právoplatne rozhodnutá).“.

Sťažovateľka sa domnieva, že „... dovŕšiť ochranu porušeného základného práva je možné   len   prostredníctvom   finančného   zadosťučinenia,   pretože   ide   o   prípad,   ktorý   si vyžaduje   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   ale   aj   priznanie   finančného   zadosťučinenia (IV. ÚS 210/04)“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:„1. Základné právo obchodnej spoločnosti T., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Obchodnej   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume 22.000,- € (slovom dvadsaťdvatisíc eur), ktoré je jej Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti T., s. r. o. trovy konania v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. D. C., s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ústavnom súde) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby preukázali využitie právneho prostriedku ochrany, na uplatnenie ktorého majú právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti predsedovi príslušného všeobecného súdu.

Ústavný súd totiž považuje sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov. Účinnosť takéhoto   právneho   prostriedku   ochrany   pred   zbytočnými   prieťahmi   v súdnom   konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   neskorších   predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom   vybavovania   sťažnosti   je   zistiť,   či   v   danej   veci   boli   spôsobené   prieťahy v konaní...“.   V zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného   ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

Napokon   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažností   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   ju   a   zabezpečí vykonanie   opatrení   na   odstránenie   nedostatkov,   ak   je   potrebné,   vyvodí   za   vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V   súvislosti   s uvedeným   ústavný   súd   poznamenáva,   že   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   zastúpená   kvalifikovanou   právnou zástupkyňou nepreukázala, že pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podala sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, t. j. nepreukázala, že vyčerpala všetky právne prostriedky   ochrany   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktorého   vyslovenia porušenia sa domáha.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľky   z dôvodu   neprípustnosti   (§   25   ods.   2   v spojení   s   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2011