znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 26/09-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   T.,   t.   č.   vo výkone   trestu,   ktorou   namieta   porušenie svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 13 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresnej prokuratúry Z. č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 a č. k. 3 Pv 401/07-96   z 8. júla   2008,   prípisom   Krajskej   prokuratúry   v B.   č.   k.   1   KPt   413/07-8 z 13. októbra   2008   a prípismi   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky č. k. IV/1 GPt 476/08-8 z 31. októbra 2008, č. k. IV/3 GPt 339/07-23 z 11. novembra 2008 a č. k. IV/GPt 476/08-10 z 13. novembra 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. T. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. novembra 2008 doručené podanie J. T., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť   podľa   článku   127   ods. 1,   článku   130   ods.   1   písmena   H   Ústavy   Slovenskej republiky“,   doplnené   podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   26.   novembra   2008   a 2. decembra 2008, v ktorých namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 14, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s porušením čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1 a 4 a čl. 13 ods. 1 a 4 ústavy, ako aj porušenie svojich práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresnej prokuratúry Z. (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 a č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008, prípisom Krajskej prokuratúry v B. (ďalej len „krajská   prokuratúra“)   č.   k.   1   KPt   413/07-8   z 13.   októbra   2008   a prípismi   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/1 GPt 476/08-8 z 31. októbra 2008, č. k. IV/3 GPt 339/07-23 z 11. novembra 2008 a č. k. IV/GPt 476/08-10 z 13. novembra 2008.

Z obsahu   podania   sťažovateľa,   ktoré   ústavný   súd   posudzoval   ako   sťažnosť podľa čl. 127   ods.   1   ústavy,   vyplýva,   že   na   základe   obžaloby   prokurátorky   okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/07-69 z 22. novembra 2007 podanej Okresnému súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“), ktorým je predmetná vec vedená pod sp. zn. 2 T 188/07, bol sťažovateľ obvinený zo zločinu lúpeže podľa   § 188 v spojení s § 47 ods. 2 Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Na verejnom zasadnutí pred okresným súdom 25. júna 2008, ktorého predmetom bolo   predbežné   prerokovanie   obžaloby,   sťažovateľ   vzniesol   voči   intervenujúcej prokurátorke námietku zaujatosti. Prokurátorka okresnej prokuratúry sa uznesením č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 nevylúčila z úkonov trestného konania. Sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol námestník okresnej prokuratúry uznesením č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú.

Sťažovateľ   v tejto   súvislosti   namieta,   že   predmetnými   uzneseniami   okresnej prokuratúry   boli   porušené   jeho   označené   základné   práva   podľa   ústavy   a práva   podľa dohovoru z týchto dôvodov:

- okresná prokuratúra „procesne vecne neštandardným postupom doslova zasahuje a ovplyvňuje   konanie   v 2   T   188/07   čím   nesporne   zasahuje   do   právomoci   súdu   - všeobecného súdu Okresného súdu Zvolen“,

- okresná prokuratúra ako «porušovateľ úplne porušil význam záruk článku: 46 ods. 1   Ústavy   SR   v časti:   a v prípadoch   ustanoveným   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky, zároveň mi po dni: 25. 06. 2008 opakovane porušil a odňal právo článku: 13 - Dohovoru - právo na účinný opravný prostriedok, v 3 Pv 401/07-94 a 96... odňatím ho na 50 % nt a 100 % nt a to obdobným spôsobom, ako tomu bolo v novembri r. 2007. Uvedená nezvratná   a relevantne   preukázaná   skutočnosť   o prítomných   porušeniach,   nielen   že relevantne   vykazuje   závažnosť   namietaných   porušení,   (bez   akejkoľvek   nápravy   a bez upustenia   od   ďalších   porušení)   ale   závažnosťou   porušení   doslova   „obnovuje“   spätne porušenia zákonnosti procesu a práv obhajoby po vydaní 3 Pv 401/07-69 a pred dňom 22. 11.   2007   a implikovane   porušeniami   po   tomto   dátume   a obnovením   -   opakovaním porušení v 3 Pv 401/07-94 a 3 Pv 401/07-96 - 1 KPt 413/07-8 ktorými porušeniami je neustále   aj   spätne   a stále   zaťažené   celé   konanie   3   Pv   401/07   priamo   a doslovne porušeniami zasahujúce do konania v 2 T 188/07 a do rozhodovacej činnosti súdu OS - Zvolen,   pričom   uvedených   a neustále   sa   opakujúcich   porušení   sa   „môže“   dopustiť   len orgán   prokuratúry   ktorý   síce   zaujatosť   nepozná,   no   je   preukázaná   nedostatkom   až absenciou takých prvkov ako nestrannosť - nezávislosť spravodlivosť»,

-   vo   vznesenej   námietke   zaujatosti   voči   intervenujúcej   prokurátorke   uviedol „závažné pochybnosti o nestrannosti - nezávislosti a až vedomých porušeniach zákonnosti procesu   v 3   Pv   401/07-69...   zároveň   odňatie   mi   zákonných   práv   riadnych   opravných prostriedkov“,   ktoré   mali   byť   podľa   jeho   názoru   dôvodom   na   vylúčenie   prokurátorky okresnej prokuratúry,

-   v   časti   týkajúcej   sa   odôvodnenia   namietaných   uznesení   okresnej   prokuratúry „bližšie a právne relevantne akceptovateľné dôvody podľa resp. pre ktoré sa orgán OP námietkou dotknutý, nevylúčil v ústnom uznesení absentujú a absentujú aj v písomnej forme uznesení-a 3 Pv 401/07-94 a 96“,

-   obe   uznesenia   okresnej   prokuratúry   mu   boli   doručené   až   22.   septembra   2008, pričom «najprv ako som sa to oficiálne až z obsahu listu č. 1 KPt 413/07-8 zo dňa 13. 10. 2008 až dňom 15. 10. 2008 dozvedel uvedené uznesenia boli oneskorene mne údajne preto doručené, že „omylom“, boli údajne pôvodne zaslané do Ústavu na výkon väzby - ÚVV - B.».

Sťažovateľ   podal   22.   septembra   2008   podnet   na   preskúmanie   oboch   uznesení okresnej   prokuratúry,   ktorý   bol   prípisom   krajskej   prokuratúry   č.   k.   1   KPt   413/07-8 z 13. októbra 2008 odložený ako nedôvodný. Ďalší - opakovaný podnet sťažovateľa, ktorý bol generálnej prokuratúre doručený 29. októbra 2008, bol prípisom č. k. IV/1 GPt 476/08-8 z   31.   októbra   2008   odstúpený   na   vybavenie   okresnému   súdu   (v   časti   namietajúcej zákonnosť postupu okresnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. 3 Pv 401/07) a v ďalšej časti bol prípisom č. k. IV/1 GPt 476/08-10 z 13. novembra 2008 odložený ako nedôvodný.

K vybaveniu   ďalšieho   podnetu   sťažovateľa,   ktorý   bol   preskúmaný   a   vybavený prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 339/07-23 z 11. novembra 2008, sťažovateľ uvádza, že „z jeho znenia priam zjavne vyniká, že nadriadený orgán sa s vecou aj to len s určitými   mojimi   námietkami   zaoberal   nanajvýš   iba   a len   formálne!   Z čoho   je   zjavne zrejmé a nesporné, že svoju prieskumnú - kontrólnu činnosť nesmeroval do jadra podstaty veci, do podstaty a dôvodov mojich dôvodných a relevantne právne podložených mojich námietok - podnetov.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   boli   predmetnými   uzneseniami   okresnej   prokuratúry, prípisom   krajskej   prokuratúry   a prípismi   generálnej prokuratúry   porušené   jeho základné práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti «vyslovil porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa konaním porušovateľa, porušeniami článku: 46 ods. 1 Ústavy SR porušením práva na konanie a rozhodnutie pred nestranným a nezávislým orgánom SR uzneseniami 3 Pv 401/07-94 a 96 - 1 KPt 413/07-8 porušením   -   odňatím   -   bez   možnosti   práva   článku:   13   -   Dohovoru   -   práva   na   účinný opravný   prostriedok,   vo   veci   námietky   z 25.   6.   2008   ktoré   porušenia   príčinne   súvisia s porušením ústavných práv sťažovateľa a majú priamu - príčinnú súvislosť s porušeniami z nov. 2007 absenciou - nevybavením námietky pričom sú reťazou - reťazcom - dlhodobo trvajúcich porušení a označeným konaním „nanovo“ zopakovanými porušeniami mojich ústavných práv a záruk na spravodlivý proces.

Porušenie: článku: 2 ods. 2, 3, Ústavy SR, článku: 17 ods. 2, čl. 50 ods. 1 ods. 2, 3 Ústavy, čl. 13 ods. 1 ods. 4 čl. 14 čl. 12 ods. 1 ods. 4 Ústavy SR čl. 47 ods. 3 Ústavy, článku: 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 2, ods. 3 a význam záruk ods. 1 - čl. 6 - Dohovoru, článku: 13 - Dohovoru v spojitosti s porušením významu čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR.».

V podaní doručenom ústavnému súdu 26. novembra 2008 sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho označených základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru   aj prípisom   generálnej prokuratúry   č.   k. IV/1   GPt 476/08-10 z 13.   novembra 2008.   V podaní   doručenom   ústavnému   súdu   2.   decembra   2008   sťažovateľ   žiada o vyslovenie   porušenia   jeho   označených   práv   prípisom   generálnej   prokuratúry č. k. IV/3 GPt 339/07-23 z 11. novembra 2008. Súčasne požiadal ústavný súd o zrušenie všetkých „nezákonných“ rozhodnutí, a tiež aby „prikázal vec odňať porušovateľovi a z. orgánom...   prikázal obnoviť stav pred porušeniami,   ktoré svojvôľou   - konania spôsobil porušovateľ“. Sťažovateľ   požiadal   aj   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom sťažovateľa. Preto v danom prípade ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľa v rozsahu uvádzanom   v   petite   tejto   sťažnosti   (III.   ÚS   149/04,   IV.   ÚS   104/08,   IV.   ÚS   195/08) a predložených príloh (fotokópií rozhodnutí).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru   označenými   uzneseniami   okresnej   prokuratúry,   prípisom   krajskej   prokuratúry a prípismi   generálnej   prokuratúry,   ku   ktorým   malo   dôjsť   nevylúčením   intervenujúcej prokurátorky   z trestného   konania   vedeného   proti   jeho   osobe,   ako   aj   nedostatočným a formálnym   odôvodnením   predmetných   uznesení   a   prípisov   vydaných   orgánmi prokuratúry.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 14, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 ústavy v spojení s namietaným porušením   čl. 2   ods.   2   a 3,   čl.   12   ods.   1   a 4   a   čl.   13   ods.   1   a 4   ústavy,   ako   aj namietanému porušeniu práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 dohovoru uzneseniami okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 a č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008

Z už   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu rozhodovať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   a právnických   osôb   je   založená   na   princípe subsidiarity,   ktorého   podstata   spočíva   v   tom,   že   ochrana   ústavnosti   nie   je   a ani   podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v prípade   nefunkčnosti všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú. Opačný   záver   by   znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto   ochrany,   a predtým,   ako   podá   sťažnosť   ústavnému   súdu,   požiadať   o ochranu   ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

Podľa   §   31   ods.   1   Trestného   poriadku   z vykonávania   úkonov   trestného   konania je vylúčený   sudca   alebo   prísediaci   sudca,   prokurátor,   policajt,   probačný   a mediačný úradník,   vyšší   súdny   úradník,   súdny   tajomník   a zapisovateľ,   u ktorého   možno   mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon   priamo   týka,   k   obhajcovi,   zákonnému   zástupcovi,   splnomocnencom   alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku v prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 oznámených niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. Podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania. Podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 sa intervenujúca prokurátorka   okresnej   prokuratúry   nevylúčila   z prokurátorského   dozoru,   ako   aj   konania pred súdom v trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. 2 T 188/07, a to   z dôvodu, „...   že sa   vo   veci   necítim   byť   zaujatá,   nepoznám   osobu   obžalovaného“. Sťažovateľ bol podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku oprávnený podať proti predmetnému uzneseniu sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený rozhodnúť orgán bezprostredne nadriadený   intervenujúcej   prokurátorke   okresnej   prokuratúry.   Vzhľadom   na   uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Námestník okresnej prokurátorky ako bezprostredne nadriadený orgán podľa § 32 ods. 5 Trestného poriadku uznesením č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008 zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/07-94 z 3. júla 2008 ako nedôvodnú. V odôvodnení je uvedené:

„Obžalovaný J. T. priamo na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. 06. 2008 podal proti rozhodnutiu o nevylúčení sa sťažnosť. Sťažnosť bližšie neodôvodnil, uviedol iba, že intervenujúca prokurátorka je na neho naštvaná.

Podľa   §   32   ods.   5   Tr.   poriadku   o sťažnosti   rozhoduje   orgán   bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Nakoľko dozorujúca prokurátorka sťažnosti v rámci autoremedúry nevyhovela, je na rozhodnutie o nej príslušný bezprostredne nadriadený prokurátor, ktorým je v zmysle § 53 ods.   1   písm.   e)   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v aktuálnom   znení   okresný prokurátor.

V čase neprítomnosti okresného prokurátora je podľa interných predpisov príslušný na   jeho   zastupovanie   na   trestnom   úseku   v plnom   rozsahu   práv   a povinností   námestník okresného prokurátora.

Ako   orgán   príslušný   na   rozhodnutie   o sťažnosti   som   preskúmal   napadnuté rozhodnutie   a sťažnosť   a nenachádzam   dôvody   na   zrušenie   rozhodnutia.   Intervenujúca prokurátorka   A.   K.   rozhodla   zákonným   spôsobom,   za   použitia   príslušných   ustanovení Trestného poriadku, rozhodnutie náležite odôvodnila. Skutočnosti uvedené obž. J. T. nie sú takého charakteru, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.“

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   nie   je   zjavne   neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný súd z predmetného uznesenia č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008 nezistil žiadne   skutočnosti,   na   základe   ktorých   by   bolo   možné   toto   uznesenie   označiť   za neodôvodnené alebo arbitrárne (IV. ÚS 150/03, IV. ÚS 362/08), preto podľa jeho názoru nejestvuje   taká   príčinná   súvislosť   medzi   označenými   základnými   právami   sťažovateľa podľa ústavy a právami podľa dohovoru, ktorá by umožňovala vysloviť záver o porušení sťažovateľom   označených   práv.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd sťažnosť sťažovateľa v tejto   časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd zároveň pripomína, že v tejto časti (v časti smerujúcej proti uzneseniu námestníka   okresnej   prokuratúry,   pozn.)   bolo   možné   odmietnuť   sťažnosť   aj   z dôvodu nedostatku právomoci. Sťažovateľ totiž mal k dispozícii právny prostriedok nápravy proti uzneseniu námestníka okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008, a to podnet podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktorý aj podal. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej stabilizovanej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných práv, vrátane tých práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05).

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 14, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 ústavy v spojení s namietaným porušením   čl. 2   ods.   2   a 3,   čl.   12   ods.   1   a 4   a   čl.   13   ods.   1   a 4   ústavy,   ako   aj namietanému porušeniu práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 dohovoru prípisom krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 413/07-8 z 13. októbra 2008

Sťažovateľ   sa   podnetom   z 22.   septembra   2008   domáhal   preskúmania   postupu okresnej prokuratúry pri vybavovaní ním vznesenej námietky zaujatosti z 25. júna 2008. Prokurátor krajskej prokuratúry v prípise č. k. 1 KPt 413/07-8 z 13. októbra 2008 uviedol: „Námietku   ste   podali   ústne   do   zápisnice   na   hlavnom   pojednávaní   konanom   dňa 25. 6. 2008 vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 2 T 188/07. Intervenujúca (a predtým dozorujúca) prokurátorka A. K. následne priamo do zápisnice uviedla svoje rozhodnutie   v súlade   s ust.   §   31   ods.   1,   §   32   ods.   3   Tr.   por.   o svojom   nevylúčení   sa z ďalšieho   konania   pred   súdom   a zo   zápisnice   vyplýva,   že   ste   boli   riadne   poučený   aj o opravnom   prostriedku   a hneď   ste   proti   uzneseniu   zahlásili   sťažnosť,   o ktorej   v súlade s ust.   §   32   ods.   5   Tr.   por.   rozhodol   dňa   8.   7.   2008   uznesením   sp.   zn.   3   Pv   401/07 bezprostredne   nadriadený   prokurátor   Mgr.   Z.,   námestník   okresnej   prokurátorky   vo Z., poverený jej zastupovaním v čase neprítomnosti okresnej prokurátorky. Sťažnosť ste mohli odôvodniť ústne, priamo do zápisnice, resp. písomne, bezprostredne po termíne hlavného pojednávania. Písomné vyhotovenia predmetných uznesení boli Vašej vtedajšej obhajkyni JUDr.   G.   doručené   dňa   10.   7.   2008   a 18.   7.   2008.   Vám   boli   doručené   s určitým oneskorením   z toho   dôvodu,   že   tieto   Vám   boli   najprv   zaslané   do   ÚVV   v B.,   odkiaľ   sa následne vrátili s tým, že sa v ÚVV nenachádzate. Preto Vám boli opätovne doručené do ÚVTOS v B.

Preskúmaním   spisového   materiálu   som   nezistil   žiadne   skutočnosti   nasvedčujúce neobjektívnosti dozoru, resp. zaujatosti prokurátorky v prípravnom konaní, ako aj pri jej účasti na hlavnom pojednávaní. Vykonávané úkony sú v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného   zákona   a Trestného   poriadku.   Správne   tak   rozhodla   o svojom   nevylúčení   sa z úkonov   trestného   konania   vo   Vašej   trestnej   veci   a zákonný   je   aj   postup   námestníka okresnej prokurátorky, ktorý Vašu sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že v predmetnej veci došlo k časovému posunu pri   doručovaní   uznesení   okresnej   prokuratúry   č.   k.   3   Pv   401/07-94   z 3.   júla   2008 a č. k. 3 Pv 401/07-96 z 8. júla 2008, ktoré boli sťažovateľovi doručené 22. septembra 2008. Na druhej strane z ústavného hľadiska možno akceptovať dôvody, pre ktoré k tomu došlo. Z hľadiska ochrany základných práv a slobôd je totiž zásadná tá skutočnosť, že sťažovateľ mal aj po oneskorenom doručení týchto uznesení k dispozícii opravný prostriedok (sťažnosť podľa § 32 ods. 4 Trestného poriadku) a iný právny prostriedok nápravy (podnet, resp. opakovaný podnet).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 14, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 1, 2 a 3 ústavy v spojení s namietaným porušením   čl. 2   ods.   2   a 3,   čl.   12   ods.   1   a 4   a   čl.   13   ods.   1   a 4   ústavy,   ako   aj namietanému porušeniu práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 a čl. 13 dohovoru prípismi generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 476/08-8 z 31. októbra 2008, č. k. IV/3 GPt 339/07-23 z 11. novembra 2008 a č. k. IV/GPt 476/08-10 z 13. novembra 2008

Z príloh   pripojených   k sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   viacerými   podnetmi   - z 27.   októbra   2008   (adresovaným   generálnej   prokuratúre),   z 15.   a 20.   októbra   2008 (doručeným   okresnej   prokuratúre   a odstúpeným   generálnej   prokuratúre)   a 22.   septembra 2008 (doplneným podaním z 10. októbra 2008 doručeným krajskej prokuratúre a následne odstúpeným   na   vybavenie   generálnej   prokuratúre)   opakovane   domáhal   preskúmania napadnutých   uznesení   a postupu   okresnej   prokuratúry   týkajúcich   sa   vybavenia   ním vznesenej námietky zaujatosti voči intervenujúcej prokurátorke okresnej prokuratúry.

V prípise   č.   k.   IV/3   GPt   339/07-23   z 11.   novembra   2008,   v ktorom   generálna prokuratúra reaguje na podnet sťažovateľa na preskúmanie jeho trestných vecí vedených okresnou   prokuratúrou   pod   sp.   zn.   3   Pv   401/07   (sťažovateľ   ako   obžalovaný)   a sp.   zn. 1 Pv 624/02 (sťažovateľ ako poškodený), je v relevantnej časti uvedené:

„V tejto veci (t. j. konanie vedené okresnou prokuratúrou pod sp. zn. 3 Pv 401/07, pozn.) je proti Vám vedené trestné konanie, pričom prokurátor prípravné konanie vo veci ukončil už 22. 11. 2007, kedy na Vás podal Okresnému súdu vo Zvolene obžalobu za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona - za dokonaný trestný čin podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona, a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona....

V tejto súvislosti poznamenávam, že od podania obžaloby dňa 22. 11. 2007 koná vo Vašej trestnej veci Okresný súd vo Zvolene, ktorý vo veci vykonáva vlastné konanie a až následne   rozhodne   o otázke   viny   a trestu.   V rámci   svojho   konania   súd   pri   predbežnom prejednaní   obžaloby   preskúmava   obžalobu   a zákonnosť   celého   dôkazového   materiálu predloženého súdu s obžalobou a v prípade, že by zistil nezákonný postup resp. závažné procesné pochybenia, najmä ak zistí, že boli porušené ustanovenia zákona zabezpečujúce práva obžalovaného resp. obhajoby, obžalobu odmietne a vec vráti prokurátorovi. Keďže   tak   súd   vo   Vašej   trestnej   veci   neurobil,   znamená   to,   že   nielen   tunajšia prokuratúra,   ale   ani   súd   nevidí   v postupe   vyšetrovateľa   a dozorujúceho   prokurátora pochybenia v celom priebehu prípravného konania až do podania obžaloby.

Naposledy ste v tejto veci podali podania z 15. 10. 2008 a 20. 10. 2008, ktoré ste adresovali   Okresnej   prokuratúre   vo   Z.,   podanie   z   10.   10.   2008,   ktoré   ste   adresovali Krajskej   prokuratúre   v B.,   a podanie   z 27.   10.   2008,   ktoré   ste   adresovali   tunajšej prokuratúre.

Z obsahu týchto podaní a zo spisu vyplýva, že tieto je potrebné považovať za podanie opakovaného   podnetu,   v ktorom   vyjadrujete   nesúhlas   so   spôsobom   vybavenia   Vášho predchádzajúceho podnetu z 22. 9. 2008 prokurátorom Krajskej prokuratúry v B., ktorý Vás o svojom stanovisku a o vybavení vyrozumel listom sp. zn. 1 KPt 413/07 z 13. 10. 2008. Na základe tohto opakovaného podnetu tunajšia prokuratúra preskúmala uznesenie prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   vo   Z.   sp.   zn.   3   Pv   401/07-94   z 3.   7.   2008,   ktorým prokurátorka   rozhodla   o Vašej   námietke   zaujatosti,   ktorú   ste   vzniesli   na   hlavnom pojednávaní Okresného súdu vo Zvolene konanom pod sp. zn. 2 T 188/07 dňa 25. 6. 2008, a to tak, že z konania vylúčená nie je.

Proti tomuto uzneseniu ste podali sťažnosť, ktorú námestník okresnej prokurátorky vo Z. uznesením sp. zn. 3 Pv 401/07-96 z 8. 7. 2008 zamietol.

Preskúmanie viedlo k záveru, že uvedené uznesenia boli vydané v súlade so zákonom a postupu prokurátorov nie je čo vytýkať.

Stanovisko, ktoré Vám zaslal prokurátor krajskej prokuratúry spomínaným listom 1 KPt 413/07 z 13. 10. 2008 je vecne správne a nie je dôvod na jeho zmenu.

Vzhľadom k takýmto zisteniam bol Váš opakovaný podnet ako nedôvodný odložený bez prijatia opatrení.“

Generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/1 GPt 476/08-8 z 31. októbra 2008 oznámila sťažovateľovi, že „Vaše podanie, ktoré bolo Generálnej prokuratúre doručené 29. 10. 2008 som   v časti,   kde   namietate   zákonnosť   postupu   Okresnej   prokuratúry   vo   Z.   sp.   zn. 3 Pv 401/07 odstúpila Okresnému súdu vo Zvolene sp. zn. 2 T 188/07.

V ostatnej   časti   budete   dodatočne   vyrozumený   o spôsobe   vybavenia   Vášho podania.“.

V ďalšom prípise generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 476/08-10 z 13. novembra 2008 sa uvádza:

„Na   základe   Vášho   opakovaného   podnetu,   ktorý   bol   doručený   Generálnej prokuratúre   Slovenskej   republiky   29.   októbra   2008,   preskúmala   som   uznesenie prokurátorky   Okresnej   prokuratúry   vo   Z.   sp.   zn.   3   Pv   401/07   z 3.   júla   2008   a naň nadväzujúce   uznesenie   námestníka   okresnej   prokurátorky   vo   Z.   sp.   zn.   3   Pv   4018-96 (správne má byť č. k. 3 Pv 401/07-96, pozn.) z 8. júla 2008, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam   predchádzalo.   Nezistila   som   ale   dôvod   na   zmenu   stanoviska,   ktoré   Vám oznámil   prokurátor   Krajskej   prokuratúry   v B.   listom   z 13.   októbra   2008   sp. zn.   1   KPt 413/07-8.

Zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 3 Trestného poriadku, poveril dozorového alebo intervenujúceho   prokurátora,   aby   o námietkach,   ktoré   smerujú   voči   jeho   osobe   od obvineného   alebo   inej   strany   v konaní,   o týchto   sám   rozhodol.   Podaná   námietka   voči prokurátorke Okresnej prokuratúry vo Z. bola Vami podaná v čase, keď Vaša trestná vec je už pred súdom. Intervenujúca prokurátorka sa na hlavnom pojednávaní z trestného konania nevylúčila. Jej rozhodnutie v tomto štádiu konania považujem za zákonné a správne, lebo v tomto štádiu konania môže eventuálne chyby prípravného konania, preskúmať iba súd. Návrhy   a iné   vyjadrenia   intervenujúcej   prokurátorky   na   hlavnom   pojednávaní   vždy podliehajú kontrole súdu, ktorý je jediný oprávnený posúdiť či sú tieto zákonné. Keďže intervenujúca prokurátorka vyslovila, že vo Vašej veci sa ani necíti byť zaujatá, a ani Vás osobne nepozná, správne a zákonne námestník okresnej prokurátorky vo Z. Vašu sťažnosť zamietol a Váš podnet prokurátor Krajskej prokuratúry v B. odložil.

Vzhľadom na uvedené, som preto aj Váš opakovaný podnet odložila.“

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   §   34   ods.   2   zákona   o prokuratúre   ďalší   opakovaný podnet   v tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Na základe argumentácie generálnej prokuratúry uvedenej v označených prípisoch ústavný súd konštatoval, že sťažovateľovi   bolo na základe   jeho viacerých   opakovaných podnetov podrobne vysvetlené, z akých dôvodov považuje generálna prokuratúra napadnuté uznesenia   okresnej   prokuratúry   týkajúce   sa   prejednania   námietky   zaujatosti   za   vydané v súlade   s príslušnými   ustanoveniami   Trestného   poriadku.   Generálna   prokuratúra v uvedených   prípisoch   tiež   uviedla   relevantné   skutočnosti,   ktoré   boli   rozhodujúce   pre posúdenie   skutočnosti,   či   bola   námietka   zaujatosti   vznesená   sťažovateľom   voči intervenujúcej   prokurátorke   odôvodnená.   Ústavný   súd   v obsahu   prípisov   generálnej prokuratúry   č. k. IV/3 GPt 339/07-23   z   11.   novembra   2008   a č. k. IV/1 GPt   476/08-10 z 13. novembra   2008   nezistil   žiadne   skutočnosti,   na   základe   ktorých   by bolo   možné vysloviť   záver   o   nedostatočnom   preskúmaní   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   alebo označiť napadnuté prípisy za neodôvodnené alebo arbitrárne (IV. ÚS 150/03).

Na   základe uvedeného   podľa   názoru   ústavného súdu   nejestvuje ani taká príčinná súvislosť medzi označenými základnými právami sťažovateľa podľa ústavy, ako aj ním označenými   právami   podľa   dohovoru   a prípismi   generálnej   prokuratúry,   ktorá   by umožňovala vysloviť záver o porušení jeho označených práv. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína,   že sťažovateľ   mal   právo   na   riadne   vybavenie   svojho   opakovaného   podnetu generálnou   prokuratúrou   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o prokuratúre,   pričom   za porušenie   základného   práva   nemožno   považovať   neúspech   v takomto   konaní,   resp. odloženie podnetu ako nedôvodného (II. ÚS 277/07, IV. ÚS 252/08). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa (ustanovenie právneho zástupcu, zrušenie napadnutých rozhodnutí atď.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2009