znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 26/07-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť T. G., H., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ustanoveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 21/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť T. G. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra 2006 doručená sťažnosť T. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 21/2003.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza, že: „Dňa   31. 01. 2003   som   podal   na   OS-MI   návrh   na   započatie   konania   vo   veci porušenia stav. zákona pod zn. 9 C 21/2003 ku ktorému bolo potrebné stanovisko súdného znalca.

OS-MI 19. 4. 2004 určil súd znalca Ing. Š. S. ktorému spis bol zaslaný 17. 05. 2004 s tým,   že   do   45 dni   vypracuje   znalecký   posudok.   V skutočnosti   znal.   posudok   bol vypracovaný až 31. 01. 05 a doručený v mesiaci februári 2005.

Pretože súdny znalec vyrobil v znaleckom posudku množstvo úmyselnych chýb ktoré mu   bolo   potrebné   dokázať   došlo   k prieťahom   v dobe   ďalšich   trinastich   (13) mesiacov. Chyby v znal. posudku su zaznamenané v súdnych spisoch a Ministerstve spravodlivosti. Pretože OS-MI voči námietkam proti chybam znal. posudku a prieťahom v sudnom konaní nezaujal žiadne stanovisko podal som sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti. To požiadalo predsedničku OS-MI JUDr. M. H., aby celú zaležitosť prešetrila a následne sa vyjadrila či znalec   prekročil   súdom   stanovenú   lehotu   na   podanie   znal.   posudku   a teda   či   spôsobil prieťahy   v súd.   konaní.   Predsednička   OS-MI   JUDr. M. H.   ma   vyrozumela   listom Spr 2024/2006 zo dňa 23. 08. 2006 o šetrení celej zaležitosti s tým, že podľa nej je ťažké určiť či došlo prieťahom v súd. konaní.

Podľa mňa je evidentné že k súd. prieťahom došlo inak by sudca neurgoval podanie znal. posudku už 27. 08. 2004 a následne 19. 10. 2004, 12. 01. 2005.“

Sťažovateľ   z dôvodu,   že „konaním   súd.   znalca   došlo   (...)   k prieťahom   v súdnom konaní“ navrhuje, aby ústavný súd „celú sťažnosť prešetril a zaujal stanovisko s vyvodením dôsledkov“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   len   vo vzťahu   k postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 21/2003.

Ústavný   súd   je   podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   viazaný   návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone - čo nie je tento prípad), môže   teda   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho   sa   sťažovateľ   domáha   v   petite   svojej sťažnosti   a   vo   vzťahu   k   tomu   subjektu,   ktorý   označil   za   porušovateľa   svojich   práv (čl. 2 ods. 2   ústavy).   Keďže   sťažovateľ   neoznačil   ako   porušovateľa   svojho   základného práva   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ústavný   súd ďalej   skúmal a rozhodol   vo veci   v   uvedenom   rozsahu   (teda   len   vo vzťahu   k namietanému   postupu okresného   súdu). Konanie   pred ústavným   súdom   je navyše   ovládané   princípom dispozitívnosti,   ktorý   vylučuje,   aby   ústavný   súd   zapájal   do konania   o   sťažnosti   iný všeobecný súd bez výslovného návrhu sťažovateľa.

Okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 24. marca 2006, proti ktorému sťažovateľ podal 31. júla 2006 odvolanie.

Ústavný   súd   v rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil, že v dôsledku   sťažovateľom   podaného   odvolania   proti   rozhodnutiu   okresného   súdu v napadnutom   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   9 C 21/2003 bol   predmetný   spis   spolu s opravným prostriedkom predložený 30. novembra 2006 na rozhodnutie krajskému súdu.

Vydaním   prvostupňového   rozhodnutia   a   jeho   doručením   [ako   aj   úkonmi,   ktoré okresný súd vykonal v spojitosti s vydaním uznesenia, ktorým rozhodol o priznaní náhrady trov   konania   štátu   (28. septembra 2006)   a vydaním   opravného   uznesenia   k tomuto uzneseniu   okresného   súdu   (17.   októbra   2006)]   vykonal   okresný   súd   všetky   zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony   alebo   postupy   už   okresný   súd   nemohol   vykonávať,   a preto   možno   posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní   právnej   neistoty   sťažovateľa   skončila   rozhodnutím   vo   veci   samej pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu.   Vo   veci   samej   už   okresný   súd   po doručení sťažnosti ústavnému súdu nemohol konať, pretože musel spis predložiť krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach,   ktorými   sťažovatelia   namietajú zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej   moci   v tom   čase   ešte   trvá   (napr.   m. m.   II. ÚS 387/06). Sťažovateľ   namietal prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v okamihu podania sťažnosti už nekonal.

Ústavný   súd   v tejto   spojitosti   poznamenáva,   že   proti   namietanému   porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa   sťažovateľ mohol brániť (do   vydania prvostupňového rozhodnutia   okresným súdom) podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu (23. novembra   2006)   už   nemohol   žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť priebeh konania, príp. prieťahy v ňom.

Tento   stav   viedol   ústavný   súd   so zreteľom   na podstatu   a   účel   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   po   jej   predbežnom   prerokovaní   z tohto   dôvodu   odmietol   (podobne   napr. IV. ÚS 219/03, II. ÚS 1/05, II. ÚS 24/06).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   jeho   sťažnosti,   ktorá   v predloženej   podobe neobsahovala náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd poznamenáva, že tvrdené prieťahy v konaní okresného súdu, v dôsledku ktorých sa sťažovateľ cíti poškodený na svojich základných právach, by v prípade zrušenia prvostupňového rozhodnutia krajským súdom a vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému súdu mohli byť predmetom rozhodovania o novej sťažnosti sťažovateľa pre porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007